Dá sa po 30tke a s dieťatkom začať nový život?
Ahojte maminky... viem, že je možno zvlášte pýtať sa na takú súkromnú vec ľudí, ktorí ma nepoznajú, ale ja už naozaj neviem, ako ďalej. Som vydatá 5 rokov, mám krásneho 3 ročného synčeka. Je to síce náročné dieťatko s Aspergerom, ale je úžasný, nedala by som ho za nič. Môj manžel nie je zlý človek...ale neviem, či žijeme ako rodina... skôr žijeme každý zvlášť, občas mám pocit, že mi je skôr na príťaž...bol ma, keď takto o ňom píšem, je mi to ľúto...ale ...neviem, či ho ľúbim, alebo ho len ľutujem. On sa aj snaží, ale jeho sebeckosť , ješitnosť a lenivosť vyhráva... na malého som stále sama, nikam nechodíme, je panovačný...vety tipu: zuzana, okamžite sa choď osprchovať ( lebo malý sa hrá sám konečne a ja mám možnosť kuknúť aspon 5 min zo správ....lenže ak sa nepojdem osprchovaťm bude musieť byť s malým on keď sa budem sprchovať a malý sa prestayne hrať sám)alebo zuzana, zase si mi odložila tie veci, ty vždy všetko spraceš, alebo čo za chrumky si to kúpila akú šunku, to ani šunku nevieš kúpiť.... proste vcšetko ošomre, stále sa sťažuje, že niečo vymýšľam, keď chcem ísť s malým na výlet, nič mu nie je dobré... on je proste taká povaha, niekedy sa snaží a je celkom milý, ale väčšinou len rozkazuje....keď som navrhla manželskú poradňu, povedal, že on si nenechá od dákeho cudzieho radiť, ako sa má správať... my sa už ani nemáme o čom rozprávať, nemáme spoločné záľuby.... na všetko som sama.... no bojím sa, čo by sním bolo, keby sme sa rozišli.... jeho mama je trúba na n-tú, tiež sa dourážala pre nič ( môj muž je jej povaha) a s nami ani s mojim mužom sa nebaví...on by zostal celkom sám a toho mi je ľúto...ale na druhej strane mám pocit, že sa oslobodím, keď sa rozvedieme... a čo bude s nami... keď ja ani neviem, ako má manželstvo fungovať...naši boli rozvedení, vychovala nás mamka,... viem, že neexistuje asi tá sladká a romantická láska, ale myslím, že manželia by sa aj po rokoch mali k sebe správať s úctou....aj ja by som chcela byť ešte sťastná.... snáď ma pochopíte...
@mojmisinko nevladzes ale vsetko robis? Moji ak zacnu robit doma bordel ja urcite nezacnem po nich pratat, prekrocim a idem dalej, alebo odidem s malou na vylet a vratim sa ked bude popratane
@albao prave to, ze nechcem, aby mal syn taky priklad... Moj muz slova prosim a dakujem nepozna... Nehovoriac o jeho pasivnom pristupe k zivotu... Keby mohol, asi zhnije na gauci... Chcem, aby syncek vedel plavařt, ale na kupko musim s nim len ja... Aby poznal zoo, ale to mam osomrane, ze kam sa chcem zas trepat.... A chcem aspon pol hodiny zo dna, ked je muz doma, aby sa mu venoval a ja si mozem umyt vlasy... Su to take drobnosti... No pre mna scifi
@mojmisinko to vsetko je plne pochopitelne a tvoje predstavy su opravnene. Smutne je, ze ale mozme konat len my. Je tazko donutit niekoho, kto nechce, aby robil co chceme my. A preto su tvoje moznosti dve - asertivne spravanie (pretoze na cloveka, ktori zneuziva druhych to inak nejde) alebo utek, rozvod ... Dokazes sa naucit povedat NIE, neurobim to? Nie som tvoj poskok? Mne sa tvoja komunikacia nepaci? Budem reagovat az poprosis? ... Si pripravena na ostru konfrontaciu? Alebo si makksia povaha a pokusy o respektujucu komunikaciu by boli len predlzovanim tohto trapenia? Potom zvol utek, rozvod ....
@mojmisinko moj otec bol velmi podobny....mna ešte zobral na kupko a tak ale časom ked pribudla postihnutá sestra tak koniec...,,on nepojde sa opekat na kupalisko,, a ved ,,ked chcete ist tak chodte, ja vam nebranim!,,...pomaly aj nakupy potravin ofrfle - tak mama to nebude vlačiť sama nie? Kolko krat mne mama vola ze či s nou nejdem niečo vybaviť, odviesť ju ...pritom otec je na dochodku a sedi doma ale jemu sa nechce a ja s 3 deckami kolko krát riešim ze ako mame pomoct. Ako otec ma tieto muchy - mozno ja ako dcera som taka ze skor ,,prižmurim oči,, ale moj muž zuri ked mu to poviem ze ja niečo riešim a otec sedi doma a mohol to on vyriešiť len sa mu nechce a myslím len na svoje pohodlie....mama sa sním vela hadala, vyčitala, vykríkala...to nezmeníš ked ten človek sa sám nechce zmeniť.
@mojmisinko Ak tomu das sancu, povedzme 6 mesiacov s tym ze mu to povies, chce zmenu alebo nechce a chovaj sa tak ako som ti pisala a uvidis, ak uvidis zlepsenie, pokracuj v tom ak nie, vykasli sa nanho. 6 mesiacov nie je tak strasne dlho a musis vediet ze chronickeho ufrflanca a lenivca za taky cas nezmenis, ale uvidis ci sa to ubera lepsim smerom, na prevychovu treba cas. Ak sa to bude zlepsovat daj tomu sancu, ak nie, pripravuj sa na odchod. Mas kam odist? Zarabas dost na to aby si Vas uzivila aj keby neplatil na dieta? Lebo ak je taky strateny pripad, musis pocitat aj s tym a z niecoho zit musite. Ak si uplne sebestacna a mas kam ist, tak mu normalne oznam, ak sa vase spoluzitie nezlepsi do leta, odchadzas a prazdniny uz budes travit zvlast. Ale POZOR, ak sa to zacne zlepsovat, nie ze zacnes zase ustupovat vo vsetkom, ked si raz vydobijes postavenie, drz sa ho a uz sa nenechaj zase zatlacit do kuta. Problem moze byt aj v tebe, si priliz dobra, si priliz submisivna (nevravim ze to tak je len moze byt) ak je to tak tak si zbytocne najdes aj noveho partnera, casom budes zas tam kde si teraz
@henikav ach ved to je dalsia vec... Nemam kam ist a ani financne mi nema kto pomoct... Zarabam nie tolko... aby som nas dvoch uzivila... Som uz z toho na nervy... Zacarovany kruh
Ja neviem, ale mňa len predstava žiť s takýmto chlapom totálne ubíja a je mi z nej až na vracanie. Však taký tú ženu isto ani nepohladká, máte vôbec sex? Mne muž max. pomáha s malou, okolo domácnosti, niekedy si až vravím, že som si moc na to zvykla, ale neviem si predstaviť, že by som mala takého, za ktorého musím všetko robiť sama a ešte sa aj naplno venovať dieťaťu. To on bol taký vždy alebo až postupne sa toto z neho stalo?
@mojmisinko toto je tá najhoršia možná situácia, tu sa to všetko rapídne mení a aj svojim spôsobom vysvetľuje.
@monikaparson nuz, romantika u nas nehrozi... Ked sa pritulim, povie, ze ho tlacim na rebra alebo tak... A sex... Maly je narocny, zaspi vacsinou o 22:30 a ja s nim... Takze asi tak raz za 2-3 tyzdne... On nebol az raky, teda bud to v sebe dusil... Ale vsimla som si to par tyzdnov po svadbe, ked mi vykrical, ze nemam pracovne navyky, lebo som zle skribala staru farbu ci co... A teraz je to stale horsie... Akoze nie je to tak, ze sa vzdy hadame... Ale aj teraz, maly este spinka, on sedi na gauci a vravim mu, ze kamiska ma s Miskom pozvala ku nim sa pohrat s ich dcerkou, ci nas odvezie... Je to asi 3 km a snezi... A on ze... Ti sibe? Sa budes vyvazat...
@mojmisinko a čo nemáš vodičák? Tebe to povedal a ty čo na to? Sklapla si nie? No ja by som mu povedala, ze vyvažať sa budem - či s nim alebo bez neho, pojdem taxikom.
@mojmisinko prosím?! On to povedal, že s ním nebude chodiť von?! Ta ako vážne?! Fajn, ako myslíš, idem s ním ja, ale počítaj s tým, že ak som na dieťa sama, tak ti nebudem variť a prať, ak ti je zaťažko tlačiť kočík s dieťaťom, iste varenie a pranie hravo zvládneš. V kľude, s úsmevom, žiadne hádky. On si dovolí povedať, že s malým nebude chodiť von a ty mu ukladáš veci?!?! No odo mňa by sa teda načakal.....Asi som si mala v tvojom úvodnom príspevku viac všimnúť slovo - lenivosť 😒
Verím, že si skúšala všeličo, ale skúsila si mu mesiac, dva nevariť a neprať? Nie s výčitkami, s úsmevom. Práve preto, lebo máš toho s dieťaťom dosť, práve preto lebo nie je schopný sa o seba postarať, mala by si viac myslieť na seba. To sme pochopili, že si submisívny typ, takýto muži vyhľadávajú presne také ženy, aká si ty, lebo ´vedia, že by im to iná netolerovala. Bol takým vždy? Aj kým ste nemali dieťa? A tebe to nevadilo?
Jasne, ze nesklapla a povedala, ze hadam nejdeme v tom snehu peso... Somre, ale odvezie ma.. Ale uz len ta sprosta otazka ma vytaca...
@mojmisinko no vidis, nie si sebestacna, zostava ti jedina moznost, postavit sa mu, pekne laskavo a priatelsky ho pomalicky vychovavat. Urob si vodicak, auto je sloboda, neodvezie ta on odvezies sa sama. A zatial taxik. Neviem co robis, ale rozmyslaj co robit aby si zarobila viac, ak treba aj za cenu ze budes popri vsetkom este aj studovat, alebo si aspon urobis nejaky kurz.
@timea7 no, ale varit malemu a sebe musim tak ci tak... Nebol az takyto, zhorsuje sa to... A zas si nemyslim, ze som az taka submisivna, jasne, ze aj protirecim... Ale niekedy uz nevladzem sa za vsetko natahovat...
@mojmisinko nedaj sa vytocit, podakuj sa mu s usmevom, povedz mu ze je mily. Niekedy pekne slovo viac zavazi ako kopa nasilia
@mojmisinko sorry, ale po tvojich posledných príspevkoch chápem začínam chápať nadpis tvojej témy celkom inak. 😒 😒 😒 😒 škoda, že si nenapísala hneď v úvodnom príspevku to, čo v týchto posledných. Napriek všetkému by som s ním ten rozhovor ešte dala, len pre pokoj v duši, že si urobila všetko pre záchranu manželstva. Ak sa nič z jeho strany nezmení, povedz mu, že je pre teba úplne nepoužiteľný ako manžel. Neviem, či si zamestnaná, či sa ti pri malom dá, ale za každú cenu by som zamestnanie hľadala, lebo si na ňom asi aj ekonomicky závislá, či?
Moja zlata, to co mas za sebeckeho chrapuna vedla seba?! Zivot mu poskytujes ako v bavlnke , na vlastne dieta kasle, tebe neposkytne ani len trochu pohodlia. Ze osprchovat sa ked sa maly hra a je zaujAty, aby on chudak nemusel sa obetovat ani na ubohych 5 minut a byt so svojim synom?! Ber nohy na plecia. Zacat sa da vzdy, ja som odisla so stvormesacnym synom naspat k mame, zaciatky tazke, ale TEN pocit na nezaplatenie ;)
Spokojnost deti a ich matky je na prvom mieste, a takeho chlapa si zasluzi kazda matka.
@henikav vodicak mam, len moje auto je momentalne v oprave a muz mi svoje neda. A musela som z prace odist, lebo prac. doba bola do 17:00 niekedy aj do 19:00 a nemal mi kto pre maleho chodit do skolky, lebo muz robi do 17:30 a casto ma porady a bla bla, takze od 1.1. som este aj bez prace...
@mojmisinko sebe a malému navar obed, presne porcie pre vás a na večeru bude niečo rýchle, alebo studené - dve porcie pre vás dvoch. Nič nevyčítaj, s úsmevom. Skús ten rozhovor, malého vám na hodku, dve má kto postrážiť? Vieš, píšeš o novom živote, ale musíš dokázať uživiť seba aj dieťa, mať kam odísť. Neznamená to samozrejme, že žena, ktorá nie je zamestnaná a žije v mužovom byte, si musí nechať od neho skákať po hlave. Uvedom si, že jemu tento stav maximálne vyhovuje, tvoje prosby a výčitky sa od neho iba odrážajú, zmeniť sa musíš ty.
@timea7 zial, bez jeho prijmu som v keli... musela som z prace odist, lebo prac. doba bola do 17:00 niekedy aj do 19:00 a nemal mi kto pre maleho chodit do skolky, lebo muz robi do 17:30 a casto ma porady a bla bla, takze od 1.1. som este aj bez prace...
@uglybetty1234 myslela som to v ponimani chlapa, ktory je schopny zabezpecit spokojnost deti a ich matky.
@mojmisinko mas to tazke dievca moje, mozes sa stale snazit, ale pre istotu si buduj zadne dvierka, aby si raz mala kam odist. Ale ani dovtedy nenechaj sebou zametat
@mojmisinko až teraz som si všimla, že nemáš kam ísť a si bez práce, čo ma mrzí, ale nie je to koniec sveta. Možno to teraz vidíš takto čierno, lebo sa toho teraz na teba zosypalo viac. Snaž sa za každú cenu nájsť si prácu, aj ked len na čiastočný úväzok, je to lepšie, ako nič. A zháňaj niekoho, kto by ti v prípade potreby vyzdvihol syna a nejakú hodinu ho postrážil, či už študentka, mamička na MD, alebo vitálna dôchodkyňa. Budeš to potrebovať, ak zoženieš nové zamestnanie a pracovná doba bude nie celkom podľa tvojich predstáv, alebo nebudeš môcť čerpať OČR. Čo tvoji rodičia? Starí rodičia? Nepomohli by?
Svoj zivot som si predstavovala uplne inak... Moj muz nebol az taky, ako je teraz, mali sme sa radi, naucila som ho chodit po hradoch, vela sme jazdili na bicykli, zapacilo sa mu to... Aj v praci som zacala celkom fajn karieru... Potom som otehotnela a moj muz zostal uplne ako pripeceny, nepoprosi, nepodakuje, ponizuje, nepomaha s malym... Doma max. umyje riad, ked ho poziadam vyvesia pradlo... Asi tak po 30 tich ziadostiach, aby ho vyvesal, lebo fakt nestiham... Moja mamina ma priatela, ziju 30 km od nas... S malym mi moc nepomaha a nikomu inemu maleho dat nemozem. Je pravda, ze s muzom na srba nemame cas, ale maly je narocny, proste niekedy nemam cas ani na vlastne myslienky... Od muza som finance zavisla. Nemam kam ist. Ale nechcem takto zit. Chcem byt aj ja uz konecne stastna, mat v muzovi partnera... A dat syncekovi priklad do zivota...
@timea7 nuz syncek je Asperger, s cudzimi ludmi to moc nezvlada ☹ aj preto som musela odist z tejto prace, lebo opatrovatelka proste neprichadza do uvahy... A mamka nema auto, tak keby mi chcela ist pre maleho musi cestovat busom cca 40 minut, bo mus cakat na dalsi spoj... Obcas mam pocit, ze padam do ciernej diery...
@henikav dakujem. Pozbieram sily, stoji to za to... A snad sa to vsetko vyriesi raz..
@mojmisinko keď budeš veriť, že sa ti tvoj sen raz splní a urobíš pre to všetko, tak sa ti to raz podarí. Niektoré veci nejdú zo dňa na deň - prácu asi do konca týždňa nezoženieš, ale s niektorými môžeš začať hneď teraz. Ak nepoužije slovo prosím, nereaguj. Ak sa ohradí, iba skonštatuj, ty si niečo odo mňa chcel? Prepáč, ale nepočula som slovo prosím. Bez výčitiek, zvýšenia hlasu. Keď to zopakuješ zo dvadsať krát a zo dvadsať krát nezareaguješ, je veľká šanca, že sa spamätá. Na rovinu mu povedz, že ti je trápne, aby si ho musela sto krát prosiť, aby vyvešal prádlo, alebo umyl riad, je to aj jeho prádlo a jeho riad a ty máš na starosti dieťa. Bola by si rada, keby to nabudúce urobil sám od seba, prípadne, ak mu to povieš, inak budeš musieť prikročiť k tomu, že sa budeš starať len o seba a syna. S tým môžeš tiež začať hneď.
@mojmisinko nepadáš do čiernej diery, len teraz vidíš všetko černejšie, ako to možno v skutočnosti je. Viem, že s deťmi s Aspergerom je to zložitejšie, pracovala som s nimi, každé je iné, nedá sa zovšeobecňovať, ale zvyknú si aj na iných ľudí, nie vždy ľahko, ale zvyknú, písala si predsa, že chodí do škôlky, tam si tiež musel zvyknúť, nie? A na manžela buď tvrdšia, dá sa to. Nerieš teraz, že pre malého bude zlým príkladom to, že budú manželove veci pohádzané kdekade, teraz je dôležitejšie, aby si muž uvedomil, že tvoje upratovanie jeho vecí je nenávratnou minulosťou.
@svetluska82 ked ja mam pocit, ze u nas sa to skor zhorsuje... Predtym bol moj muz aspon poriadkumilovny... Teraz mu je jedno, co kde hodi... A nemyslim, ze som ho tak naucila, lebo vzdy ho poziadam, nech to uprace, ale to ako ked hrach na stenu hadzem.... Radsej lezi na gauci a mobil mu uz o ruku prirastie