Depresia verzus smútok

Ahojte. Neviem co sa to so mnou deje, ale posledne 2 tyzdne sa citim zle. Psychicky zle. Mam 3 rocnu dceru, ktora nastupuje v septembri do skolky a mam z toho stres. Vlastne zo vsetkeho mam stres. Vzdy som bola usmiata, vesela, ale posledne 2 tyzdne mam pocit, ze nic nezvladam. Nic ma nebavi, take tie pocity, ze neviem co so sebou. Manzel pracuje v zahranici a chodi kazde 3 tyzdne domov. Od narodenia malej, som sa o nu starala sama. Choroby, radosti, starosti, nalady, zle obdobia vzdoru atd.. Manzel je zlaty, mily, ale poslednu dobu mi dost chyba. Mam pocit, ze mi to uz prerasta cez hlavu. Niekedy sa citim ako slobodna mamicka. Ked je doma, je to super, vsetko zvladam a necitim sa tak sama. Rodinu nemam uz takmer ziadnu, uz len vzdialenu a daleko. Kamosky mam. Ale bud slobodne, bezdeyne a tie maju to svoje a nie vzdy na mna cas, alebo s detmi a tie nie su vzdy po ruke, co je pochopitelne, tiez maju svoje domacnosti. Ja sa nejako z nicoho neviem tesit, citim sa taka akoby v strese, smutna, placem, nebavi ma nic. Niekedy uz nemam ani naladu sa malej venovat a to ju lubim nadovsetko. Stale rozmyslam preco to takto je. Manzel maka, mame pekne byvanie,nic nam nechyba. Ja som ale posledne dni bez neho ako stratena, pritom vonku robi 6 rokov a vzdy som to brala ok. Teraz pojde mala do skolky a ja mam z toho stres. Bojim sa corony a celkovo chorob, ktore mi donesie domov. Ja mam oslabenu imunitu, neprekonala som ani kiahne, nic. Proste sa bojim, ze ak to zlozi mna, ako sa sama postaram o malu. Mozno vam budem na smiech. Ano, viem. Niektore ste same na 2 deti, niektore ste same na 3 deti... Citim sa ako magor, verte mi. Je mi zo seba trapne, neviem co sa to deje. Zle som zacala v noci spavat. Nebavi ma varit, proste cely den by som prelezala na gauci ako zdochlina, co samozrejme pri malej nie je mozne. Toto nie som ja. Bojim sa co bude. Neviem sa nejako najst. Potrebovala som sa vykecat a najst mozno, kde je problem 😔