Depresívny manžel
Maminy, mám problém s manželom, o ktorom sa nemám s kým porozprávať. Môj manžel je odkedy ho poznám dosť negatívne ladený človek. Nemá rád ľudí, nemá priateľov... Vedel však byť aj milý a bola s ním sranda. Odkedy však máme deti, mám pocit, že je iba negatívny. Stále sa sťažuje ako je nevyspatý (pritom k deťom vstávam ja), aké je to náročné a už sa teší, keď budú veľké. Správa sa k nim však pekne, to nemôžem klamať. Akurát má na ne veľké nároky a keď nie sú podľa predstáv, býva nervózny. Často povie aj niečo, čo dieťa musí zamrzieť. Ale majú ho deti radi. Horšie to je však so mnou. Strašne začínam trpieť tými jeho stavmi. Mám toho veľa, ešte aj zarábam popri materskej (podnikám) aby sme všetko zaplatili a mohli žiť pekne. Vždy keď však príde z práce, je bez nálady, len sa postaráme spoločne o deti a ide spať. Cez víkend sa ráno opäť zobudí bez nálady, ledva rozpráva. Stále rieši, čo je zle, s ničím nie je spokojný. Často aj povie, že ho život nebaví. Väčšinu domácnosti ťahám ja, on robí veľmi málo. Ak niečo popri malých deťoch nestihnem, hnevá sa a nadáva mi. Tvrdí, že sa stále vyhováram (pritom kamarátky ma skôr obdivujú, koľko toho stíham - naozaj máme upratané, navarené, deti sú zabavené a ešte aj prispievam do rozpočtu takmer polovicou). Ja sa však nedám a potom sa hádame. Veľmi ma vie rozčúliť, lebo pekné nepovie nič, iba stále to zlé. Nepamätám si, kedy som naposledy videla ho smiať sa alebo aspoň usmievať. Problém je v tom, že začínam z toho trpieť depresiami. Mám úzkosť, keď je s nami a vidím tie jeho stavy, že sa spolu neradujeme, ale je stále naštvaný a bez života. Chcela som už aj vybaviť konzultáciu u psychológa, že by sme šli obaja, ale nechce ani počuť. Ja kľudne pôjdem, ale vyriešim to bez neho? Kamaráti sa začínajú o mňa obávať, že skončím s depresiami. Ja sa bojím o deti, keď nás vidia hádať sa a nadávať si. Naozaj neviem, čo mám robiť. Poznáme sa už dlho a vžd bol nespoločenský a negativista. Len som to nejako nechcela vidieť, bola som zaslepená. Keby som mala tento rozum, tak už s ním nie som. Ale neviem, čo mám robiť teraz, keď už ide aj o deti. Neviem, či mi dokážete poradiť, možno skôr psychológ, ale aspoň som sa z toho vyrozprávala.
@timea7 to,ze pracuje z domu nech sa páči,stale je to len z domu a stále je doma,teda na materskej. Nepozná,co je to vstať zavcas rána,vychystat celý kolos do školy a seba do práce (počet detí nehrá rolu). Nesedí a netravi 40 hodín týždenne v práci za pár supov niekde v kancli alebo kdekoľvek inde preto,aby v 60-tke mohla poberať trapny 300€ slovenský dôchodok. Keby riešila reálny život,tak by sa nemala čas zaoberať "depresívnym stavom" manžela,lebo by bola sama rada,ze je rada a uvedomila si,ze jej šťastie a spokojnosť nezávisí od žiadneho muža,ale od nej samej. Keď raz naskočí do tohto reálneho kolosu, aby nebola prekvapená,ked raz bude riešiť vlastne skutočne depresie,lebo toto je veľký prd,co tu rieši.
Ja zijem 13 rokov s takym clovekom. Aj som od neho na isty cas odisla,rozviedla sa....a vratila. Ale tam bol problem aj s jeho alkoholizmom. Ale nikdy v zivote ma sam od seba neobjal,nepochvalil za nic, v domacnosti nic,ale ze nic neurobil. Ani muzske prace,ja som sa naucila robit aj tie. Brusit noze,menit ziarivky,opravovat pokazene veci. Deti uplna ignoracia. Mala ma 2 roky,raz ju zobral von v kociku. Alkohol vladne dalej doma. Teraz je mesiac ticho,ziadne vybuchy zlosti, agresia a urazky,lebo vidi,ze nieco sa so mnou deje. Ale flase sa denne otvaraju nadalej. Ja som pri tom vsetkom zostala uplne...bez citov. Necitim radost zo svojich deti,necitim bolest,stastie,strach,sexualnu pritazlivost. Je mi vsetko jedno. A casto sa pristihnem pri pocitoch,ze si prajem,nech je uz cely zivot za mnou.....
@andreablabla prečo to nechceš zmeniť?utrapis sa a malička by nemala vyrastať v takej rodine.Nemusis spraviť rozhodnutie teraz, až keď sa budeš na to cítiť tak sa pripravuj, keď dokážeš žiť v takomto strese zostať s malou bude pre teba malina.Sama vidíš, že Ti to neprospieva
@linj máte finančné problémy?alebo čo ho najviac ťaží z čoho je nešťastný povedal Ti niekedy?možno len potrebuje iný pohľad na vec.Ak je taký typ ani deti ho nerozveselia, ale skúsiť môžeš všetko.Pomohla by mu iba psychoterapia a možno lieky.Ak mal doma denne takú mamu a babku tento model správania mu je blízky a normálny
Si šikovná nedaj sa ťahať dole jeho postojom k životu buď sa obrnis a nebudeš si to pripúšťať, alebo...
@eliska13 Mam aj starsie dieta. Nie je to jednoduche,lebo som aj zamestnana v jeho firme. Bojim sa,ze zistim,ze som v reale uplne nepouzitelny clovek,neschopny. Robim tuto pracu 13 rokov a myslim,ze dobre,bavi ma,naplna. Bojim sa,tej velkej,komplexnej zmeny......
@andreablabla tu by si mohla nájsť útechu a pomoc: http://www.alanonslovensko.sk/
Uff. Až ma z toho mrazí, pretože presne takýto bol môj expriateľ, s ktorým som bola 7 a pol roka. Kebyže sa vezmeme a máme deti, naše manželstvo by vyzeralo presne hentak. Ja som ale z toho vťahu zdrhla, už som nedokázala zásobovať životnou energiou jeho aj seba. A stávala som sa pri ňom len nešťastnou a agresívnou. Keď je človek na tom dlhoročne psychicky zle, ničí to zdravie, ver mi. A ty si nemôžeš dovoliť žiadne chronické ochorenia, lebo máš deti. Takže Ti v záujme zdravia radím situáciu definitívne vyriešiť - psychológom, manželskou poradňou alebo odchodom od manžela. Musíš ho donútiť riešiť to, i keď mi je jasné, že nie je ľahké dotiahnuť ho k odborníkovi, pretože to sa za tie roky nepodarilo ani mne s mojim ex. Bohužiaľ ty ale musíš ešte naposledy do toho vraziť všetky sily, predsa len máte spolu rodinu, ten posledný pokus na záchranu ešte treba urobiť.
@andreablabla predpokladám, že tvoja práca nie je taká špecifická, že nikde inde by si ju nemohla vykonávať. A za seba ti poviem, že niektorých svojich najväčších strachov som sa zbavila tak, že som sa im priamo postavila. Pri jednom z nich nich som bola po tejto konfrontácii až zhrozená, čoho som sa vlastne bála.
Zla nalada na cloveka velmi vplyva tak ako smiech pozitivna nalada ale zla nalada teda negativna vydrzi dlhsie ako pozitivna.a naozaj to vyciciava energiu z cloveka.clovek ma dobru naladu a uz len ked vidi druheho je po dobrej nalade.zivot je tak krasny a tak kratky na to aby sme si z neho robili dobrovolne peklo.mi sa s muzom stale rehoceme aj ked mam ja zlu naladu tak vzdy povie nieco co sa musim tomu proste zasmiat a hned je po zlej nalade.alebo je dobre sa nasilu smiat potom ten smiech bude ozajstny a hned hormon stastia bude vyssi.
@katarinapekna Načase nám prezradiť, koľko toho zvládneš ty sama. Kritizovať dokáže každý debil.
Za neho to ty nevyriesis, je na case aby navstivil psychologa a ten mu predpise lieky na uvolnenie hormonu stastia (serotoninu) je to uplne normalna vec, dnes su depky bezne...a vobec sa necudujem, ma ich kazdy clovek.
Vzťah je o komunikácii, nie o skorom úteku. To znamená, sadnúť si a vykomunikovať si to, prečo je taký a čo ho trápi. Neviem si predstaviť, že by som ja mala napr. depresiu, alebo by ma niečo trápilo a ten druhý by radšej zvolil rozvod - útek, než aby prišiel a vypočul si ma, objal ma a povzbudil. Čo to žijete aké sebecké vzťahy ? Každý myslí, len sám na seba, to je vidno na mnohých príspevkoch. Vždy sa dá nájsť cesta, samozrejme, ak je láska obojstranná. Ak nie je láska, také vzťahy nevydržia. A určite by som to nepísala, sem. ľudia nemajú žiadny prehľad o tom čo sa deje. O tom ako to človek cíti, jeden aj druhý vo vzťahu, treba veľa komunikovať. Jednoducho poviem partnerovi, že ja tak žiť nechcem. Že som človek pozitívny, usmievavý, hlavne, že sme všetci zdravý a ľúbime sa. Takže by som naňho začala takto, spolu by sme začali hladať cestu..
@andreablabla uz len vykrocit. Tiez som zabila xx rokov v takom vztahu-aj so zamestnanim...aneboj...da sa to. Odisla som fakt "s holym zadkom"...a teraz sa nestazujem. Mam vsetko-po com som kedy tuzila. Tiez som sa bala...ale musi ta nastartovat nejaka situacia a uz to pojde.
baby, mám po 40-tke, 10 rokov žijem vo vzťahu, a viem, že človeka neprerobíte, je to vec povahy, ja som chválabohu trafila dobre, aj keď samozrejme nie všetko je ideálne, ale som tak na 90 % so svojím životom aj partnerom spokojná, je zodpovedný, má dadovšetko rád naše deti, žiadna práca, ani tá v domácnosti mu nerobí problém, a čo veľmi oceňujem, srší humorom skoro v jednom kuse. Takže sa denne nasmejeme, neviem si predstaviť život bez toho. No chodila som s tu podobným typom, nechala som ho po roku a čo viem, do dnešného dňa sa nijako nezmenil. Nezmenil sa ani môj otec alkoholik, ani môj bývalý šéf vorkoholik.....dalo by sa menovať. a nezmenila som sa ani ja, som stále taká aká som, skúsnejšia a sebavedomejšia, ale vo svojej podstate stále rovnaká. pesimista ostane pesimistom, optimista optimistom.... jediná cesa k zmene je zmeniť seba a začať niekde inde, aj keď je to ťažké.
@katarinapekna hej? a ty si pracovala z domu a starala si popri tom o deti a domácnosť? Ak áno, ospravedlňujem sa.
@katarinapekna
Si mila, ze si ma chcela takto povzbudit, ale sklamem ta, pretoze niektore dni musim vstavat a chystat deti, obcas musim totiz chodit na stretnutia s klientom. Nie je to kazdy den, ale viem co to je vychystat ich aj seba a letiet. A praca z domu, ja ti neviem, robila som predtym nie 40ky, ale minimalne 50 hodin tyzdenne v kancli a v niecom to bolo jednoduchsie ako teraz. Neviem, ci by si zvladala od rana 7:00 do 21:30 riesit deti (bez oddychu, kedze starsie nespi) a potom do 2:00 pracovat (popri tom upratat, umyt riad, navarit...). A to nebudem hovorit, ze k malej vstavam a odbieham aj v noci od prace asi 10 krat, pretoze sa budi. Neviem, preco mas pocit, ze nezijem realny zivot. Mozno jedine v tom, ze nepoznam ani jednu mamicku v okoli, ktora takto funguje. Tie doma s viac ako jednym dietatom nepracuju po nociach a nechodia na pracovne stretnutia...
Maminy dakujem za povzbudenie. Skusim to s nim este riesit, hoci po tolkych rokoch viem, ze sa nezmeni. Mozem sa jedine snazit vplyvat na neho, aby mal lepsiu naladu, vtedy je fajn. Ale vzdy budem ten tahun ja a obcas ma to zamrzi, bojim sa, co by bolo, keby som pomoc potrebovala ja sama. Ci bude pri mne stat, lebo on nie je utesitel, skor cloveku vytkne, co urobil zle ako keby ho mal objat a povzbudit. ☹
Mozno by lieky pomohli, len on urcite nebude brat antidepresiva. To si nikdy neprizna, hoci v rodine toho maju dost...
@linj mne pripomínaš ženy alkoholikov alebo inak závislých. Máš pocit, že on sa musí zmeniť, niečo so sebou robiť, ísť sa dať liečiť. A práve v tomto sa prejavuje Tvoja spoluzávislosť. Neprijímaš realitu aká je. Stále túžiš po tom, aby bol iný. Veselý. Ale podstata človeka sa nemení. Ako môžeš čakať od človeka, ktorý podľa Tvojich slov bol vždy taký, že sa zmení? Určite ho poznačilo detstvo, veď si to sama písala. A tiež veriť tomu, že antidepresíva zrazu z človeka urobia úplne inú osobu je blbosť. Jediná šanca je, keby on sám od seba s tým niečo chcel robiť. Inak nie. Často krát ľudia musia padnúť na úplne dno aby to nimi zatriaslo a začali so sebou niečo robiť a spamätali sa. Ty ho zachraňuješ, robíš veci za neho ale tým práve ho udržuješ v jeho problémoch. A ak ešte ideš na neho s jeho rodinou (že akí boli), tak je úplne prirodzené, že sa uzatvára a nechce to s Tebou vôbec riešiť.
@linj wow, klobuk dolu, ja sa zapotim uz iba s jednym dietatom a poznam velmi dobre odbiehanie k dietatu od prace v noci. Prepac, nechapem ako niekto tak ocividne schopny si zavesi gulu na krk v podobe depkarskeho manzela. Samej by ti bolo lahsie, aj detom a to nehovorim este o tom, ze existuju aj muzi, co su odlahcenie, nie pritaz....
Presne, prestuduj si info o spoluzavislosti, je o tom kopec videii na youtube
@linj a kto to ma rriešiť za teba?😀 domácnosť,deti,práca a vsekto okolo s tym spojené je bežný normálny realny život,ktorý si si sama zariadila,tak ako o čom tocis???? Čo akože nestihas??? Obyčajný bežný život? To j. Teda smutné....ak si po prvom dietati mala pocit,že ten bežný život je na teba moc,tak si nemala mať ďalšie. Mrncis tu ako macka za pecou a nestihas to,čo iné ženy berú ako obyc. Bežný štandardný život. A vôbec keď nestihas,tak sa venuj buď dieťaťu alebo práci.život je Otazka prorit.
@katarinapekna nereaguj, ak nevies pochopit normalny parovy vztah s detmi, pracou a vsetkymi bremenami a radostami, ktore s tym idu.
Kazdemu sa stane, ze "strati" cestu, hlada radu a povzbudenie a toto je forum urcene presne pre taketo pripady.
Drviva vacsina tunajsieho osadenstva ta vidi ako zatrpknutu, jedovatu zenu a predpokladam, ze tvoje realne vystupovanie sa nelisi od tohto konovskeho. Lepsie sa zije "pozitivne" - aj o tom je tato tema. Porozmyslaj....
Katarinapekna aspon že ten nick mas ako tak pozitivny,lebo inak si totálne mimo..
Uplnena rovinu čistá negativistka a asi len tá jediná, ktorá vie o čom je život..Tak moja pekná my s drahým máme dve deti 9 a 2 roky,obaja pracujeme drahý na dve smeny a ja ťahám dvanástky..on v robote deň čo deň, ja tak dva dni odrobím a mám aj tri dni voľno a podobne..no donedávna sme pracovali obaja 5 dní v týždni a víkendy on už poriadne nemal desať rokov..Takže drahá pekná,veľa ľudí vie čo je to padať z tohto života na hubu,napriek tomu v čase voľna sa venujeme svojim deťom,nam dvom,veľa sa rozprávame a smejeme,bláznime a koniec koncov venujeme jeden druhemu vždy keď sa dá.
?ať manžela ako je manžel autorky tak ho kopnem s celým jeho negativizmom do zadku a bud by sa isiel liecit lebo potrebuje odbornú pomoc alebo nech žije sám lebo tak mu je najlepšie..
Milá autorka je tak trochu tvoja chyba,že si vedela a videla,aký človek je Tvoj manžel napriek tomu si si s ním založila rodinu na druhej strane moja rada pre Teba je ultimátum a to buď skutočná odborná pomoc samozrejme aj Tvoja alebo utekaj..ako naozaj mna by vv takom manzelstve porazilo a trapilo by ma to aj za moje deti..Takze sadin si s manželom a ponukni mu pomoc a tieto riesenia s tym že to vidis ako jedine riesenie zachrany Vasho vztahu.
Velmi Ti drzim palce a dufam,že to dopadne v prospech Teba a detí hlavne.
Nevidim do vasho vztahu a ani nechcem posudzovat takto na dialku, ale:
Po precitani tvojho prispevku ma napadla moja svokra. Jej manzel je typ podobny tvojmu muzovi. Neskutocne nespokojny clovek, negativny, nema priatel, clovek ma pocit ze ho otravuje vsetko a vsetci a za nic nie je vdacny. "OBDIVUJEM" (myslim to slovo v tom najhorsom slova zmysle) svokru ze s nim je. A vies preco? Pretoze sama kvoli nemu skoncila na antidepresivach, berie ich uz min 10 rokov (o com viem kedze tolko sme s muzom spolu) a je nesmierne otravena zo zivota aj ona. Rezignovana, ubolena, nestastna... Bez zivota a radosti... Viem ze mate deti, preto suhlasim s moznosotu nastevy poradne a podobnych institicii.... Ale ak to nerinesie vysledok, utekaj cim.skor, kym sa z teba nestane troska....
Je mi jasne, ze cloveka len tak lahko nezmenim. Preto som aj zalozila tuto diskusiu, lebo sama nad tym rozmyslam, ci sa hned zobrat a odist s detmi (co ich urcite poznaci, ocka maju radi) alebo to skusit este nejako riesit. Kazda z nas, ktora ma deti, vie, ze to nie je jednoduche. Tu sa uz neda rozhodovat ako za slobodna, ci sa mi paci alebo nie. Ano, vedela som, ze je negativista. Ale da si z vas niekto vyhovorit cloveka, led ste zalubeni? Nejak som to nechcela vidiet a kedze bolo aj viac energie, asi som ho vedela lepsie potiahnut. Len teraz prvy krat v zivote vidim, ze niekedy potrebujem potiahnut aj ja (najma psychicky) a nema velmi kto...
@katarinapekna Je mi ta luto, lebo vidim, ze ty teda tiez vobec nie si stastny clovek. Neprisla som sa stazovat na to, ze nestiham (to ani neviem, kde si nabrala), ale na manzela. Ak k tomu nemas co povedat, tak nekomentuj prosim. Niekedy je umenie mlcat, u teba to plati tusim dvojnasobne.
celkom zlozita tema a celkom malo informacii. podla mna ma byt z coho frustrovany a nestastny, ked tak opisujes jeho detstvo, len horsie, ze si nenecha pomoct. mozno, ze to treba navrhnut inak alebo v inom case. mozno sa ho to dokonca dotklo, zalezi od podania. mozno je este frustrovanejsi z toho, ze ho nevies prijat takeho, aky je, tym padom ide spiralou dole. casto sa stretavam s nazorom, ze treba byt stastny za kazdu cenu, ale to sa neda a nie je to nijak prirodzene. clovek ma celu skalu emocii, ktore by ale mali byt cca v rovnovahe. no a velmi ma zarazilo, ze sa hadate a nadavate si pred detmi. to je velmi zle... asi najlepsia cesta, aby sa stali podobni
Liecit, hned...tu nic ine nezaberie.
Alebo nejakych dobrych "kolacikov" napiect...nech sa trochu uvolni.
Toto tryznenie seba aj okolia musi byt strasne pre celu rodinu. Ved znici teba aj deti.
Ako funguje v praci? Tam je tiez takyto?
@linj ešte som chcela dodať, ak on kritizuje, že niečo nestihneš, pokojne mu povedz - vieš čo, vyskúšaj si to týždeň počas dovolenky s deťmi sám - domácnosť, deti a všetko okolo toho, ak to zvládneš lepšie ako ja, potom ma môžeš kritizovať. Bez výčitiek, bez kriku, s úsmevom na konci. Stačí, že ťa deprimuje jeho ponurá nálada, to, že ťa kritizuje, ťa ubíja tiež, takže tu ho zruš. A snaž sa ho viac zapájať do chodu domácnosti, keď ti skončí MD, nebudeš vedieť, kde skôr skočiť. A bolo by to dobré aj pre neho, manuálna práca je na takéto stavy výborná terapia. Aj keby mal nejakého koníčka, aj to by mu pomohlo.