Hocikedy sa rozplačem
Ahojte. Mávam dní keď často plačem a som veľmi podráždená. Niekedy neznesiem keď počujem ako sa niekto nahlas smeje. Alebo nemám rada keď je niekde rušno. Umývam riad a slzy mi tečú po lícach. Umývam schody a plačem. A neviem to zastaviť. Je to preto ze spominam na ľudí čo mi veľmi ublížili. Viem ze mi budete radiť aby som na to zabudla a netriznila sa. Ale nejde mi to na to nemyslieť. Už to trvá nejakú dobu takto. Asi rok. Mate to tak aj vy občas?
aj ja som mala také obdobia, ked ma trapili isté veci. Ked som citila že sa potrebujem vyplakat tak som sa vyplakala a bolo. Načo to v sebe dusiť. Potom už bolo vždy lepšie
Vsetko je o tom,co chceme. Ak sa chces utapat v slzach, lutovat sa a plakat neustale,budes to robit aj nadalej. Ale ak chces byt vyrovnana a stastna,tak vzdy ked ti bude do placu,povies si stop a zmenis myslienky na nieco ine. Casom sa naucis ovladat sa. Nehnevaj sa,ale taketo uplakane ulutovane citlivky to je hroza. Aj ja som taka bola,nastastie som sa zmenila. To neznamena,ze som bez citu. Placem,ked vidim trpiet niekoho ineho,ale seba uz nelutujem. A v tom je rozdiel.
Len kludne plac. Vyzera to tak, ze potrebujes tieto krivdy v sebe spracovat a spracovavas ich placom. Je to v poriadku. Dolezite je ako sa citis po tom placi. Ci ta to stale trapi dookola alebo sa ti potom ulavi, vydychnes, nadychnes sa znova a ides dalej. ...
