Je chyba v ňom alebo vo mne?
Baby ja už som taká zúfalá. V skratke: mám priateľa a máme spolu dcérku (1,5). Bývame spolu v byte, ktorý je napísaný na mňa (už). Problém je, že od leta sa neskutočne stále hádame. On sa nebaví s mojimi rodičmi úplne bez dôvodu, proste zo dňa na deň (Mali sme ísť na oslavu k mojej babine a on tam prišiel po mne neskôr s tým, že mi vracia kľúče od bytu a vysťahoval sa.) Odvtedy sa s nimi nebaví ale odvtedy sme sa udobrili 3x. On sa aj 3x vysťahoval aj nasťahoval naspäť. Ja viem, vtipné čo? Pre mňa ani nie. :( On je dosť temperamentný, tvrdohlavý a hlavne v poslednom čase mi príde, že potrebuje aby okolo neho stále niekto behal a robil čo povie. Teraz v decembri boli už riadne problémy. Rozídení sme boli asi 20x, už som ľudom na smiech :( Najhoršie to bolo teraz v januári, už sme mali ísť na súd ale sme sa zase udobrili a stiahla som návrh. Teraz sa správa už úplne ako debil. Napožičiava si peniaze od rodičov, plnú riť, už hádam cez 13000 éčok a vôbec ho neserie, že to bude musieť splácať. Jeho rodičia to vôbec neriešia, jeho mama by mu aj modré z neba zniesla, vôbec žiadne karhanie od nich, nič :( Navyše moj drahý nedá na svoju matku dopustiť. Poviem na ňu niečo zlé (lebo viem že ho proti mne ona hucká) a on totálne výbuchy a posiela ma do p. . e, že keď sa mám tak chovať tak mam vypadnúť, atď. Ja viem, že by to nemal, ale mám strach. Návrh na súd už nechcem podať lebo sa hanbím ako pes, som ako taká chudera, Poslednú dobu sa chovám odporne aj k malinkej niekedy, keď ma on vynervuje, aj k mojej rodine, furt len revem, dokonca som si všimla, že mi strašne bije srdce niekedy až sa mi točí hlava a je mi zle. Potom sa nejako pozviecham. Po takých väčších hádkach ako boli práve dnes na valentína mi je tak strašne zle, že nedokážem prestať revať, malá sa na mňa pozerá a pusinkuje ma, lebo isto vie že sa niečo deje. Ale ja sa bojím, lebo on vie na mňa na súde vybrať určite nejaké klamstvá a svinstvá a ja sa tak strašne bojííííím, že mi vezmú malú. Sú dobre peňažne zabezpečení, už mi rozprával, že si našiel svedkov, ktorí budú pre neho svedčiť, pritom on sa chová ako hajzel totálne. Niekedy malú tak nadrda, že jej hlavička len hompala a keď ho upozrním nech ju tak neuspáva, že ju treba si pritúliť tak mi povie, že si ju môžem uspávať sama keď som múdra, že on ju uspáva hentak. A ja už nevládzem lebo ja už mám 47kg pri výšle 170cm a proste malá je už ťažká ale ked ona inak nezaspí len na rukách :( Možno aj to je moja vina, že ju to neviem odnaučiť.... :( Ja už fakt neviem, mamina mi kedysi povedala že mám syndrom tyranej ženy ale ja neviem. Je pravda že ma bil asi rok ale prestal s tým a ja nemám vôbec na to dôkazy. Nemám voči nemu nič. Navyše jeho otec sa vyhráža že ked nebudem robit čo chcu, vezmu mi malú a huckajú ho proti mne isto. A ja už neviem čo mám robiť, stále ho ľúbim ale zväčša je tam už asi ten STRACH! :( Neviem si predstaviť, že si vysúdi teraz 3 dni do týždňa a že malinká tam bude s nimi sama :( Jeho mama je tak falošná osoba, väčšiu nepoznám! Ked bude malinká väčšia chce on striedavú starostlivosť ale to by som ja už neprežila :( Niekedy fakt rozmýšlam že si nejako ublížim ale MALÁ ma drží na hrane totálne.... Ja len chcem mať pokojný rodinný život. :( Prepáčte že to tu vypisujem ale ja už sa nemám komu vyrozprávať, naozaj nikomu lebo každý to niekde rieši a ja už sa tak hanbím :( A to som tu ešte tolko vecí nenapísala....Je to na hovno. Asi viem čo mi napíšete, že ho mám poslať kade lahšie, ale ja mám taký strach :( skončím ako volaká chudera isto... :(
ahoj, kde je tvoja hrdosť?? Bože, prečo sa necháš takto týrať, prečo?? Nie je ti ľúto, že malinká to vidí, cíti..to nie je prostredie pre výchovu dieťatka..Ty máš byt, tak ho zbaľ, nech ide rodičom, nech opustí tvoj byt, zavri za ním dvere, čoho sa bojíš..malú ti nevezme..len tak bez dovôdu isto nie..nie ste manželia, súd pridelí dieťa tebe, to, čo hovorí to sú suché vyhrážky, on je manipulátor, bože ukonči to!!!!! Veď ty máš celý život pred sebou, to sa chceš upísať niekomu, kto ťa bil, ponižuje, klame, týra..život je len jeden, uži si ho..ale nie takto, aby si niekomu robila rohožku pred dverami...maj rozum, strach sa dá premôcť, ale v prvom rade to musíš chcieť ty, darmo ti tu budú ženy radiť..uváž, čo je dôležité pre teba, či tvoje šťastie a zdravie a pohoda dcérky, alebo sa necháš urážať do konca života.
@veva45 ona potrebuje podporu a nie niekoho, kto je v podobnej situacii. Ste schopna byt jej oporou a pomoct jej, ked sama mate problem? Budete sediet a zalovat sa navzajom? Pomoct mozete len vtedy, ak ste uz svoj problem vyriesili a zaroven Vasa dusicka je tiez uz z toho vonku. Prepacte, prosim - ani jednej z Vas nepomoze pocuvat (alebo citat), ze niekto ma taky isty problem ako Vy a neriesi ho. Lutost a sebalutost je presne to, co nepotrebujete. Mala som manzela alkoholika, ktory ma mlatil a dokonca i horsie. V tomto vztahu som bola 5 rokov! Tiez mi dlho trvalo, kym som sa odhodlala oslobodit od toho vsetkeho. Najprv som si nahovarala, ze deti potrebuju otca, potom, ze ho mam predsa len rada... Vsetko sa zlomilo, ked chcel opity udriet nasu dceru. Okamzite som zbalila seba i deti a odisla k mojim rodicom. Podala som ziadost o rozvod. Na sud som prisla opalena, namalovana, pekne oblecena a hoci moje vnutro bolo v jednom ohni, snazila som sa vyzerat vyrovnana a v pohode (dostala som velmi kvalitne rady od mojej mamy) Nas rozvod sa tahal dlhe 2 roky. Pocas tychto dvoch rokov som mala dost casu, aby som si uvedomila s kym som to vlastne zila. Dost dlho som ho nenavidela celou svojou bytostou - dost ma to nicilo a zotrocovalo. Potom som dospela do stadia, ked mi zacal byt lahostajny, nijako som nereagovala na nic z toho, co povedal, co urobil. Bolo mi to lahostajne. A vtedy som vyhrala. Energiu som nasmerovala na vychobu deti a na pracu na sebe - len toto su totiz investicie, ktore sa opalta a vratia sa tisicnasobne. Takze - moje slova, prosim, zoberte tak, ze ich pise niekto, kto to prezil, bil sa s tym a vyhral. Mala som okolo seba vtedy ludi, ktori mi "nefukali bobo", nelutovali ma a nedovolili, aby som sa lutovala ja sama. Drzim palce! Nie je to lahky boj, ale da sa ho vyhrat! My zemy sme silnejsie, ako si myslime. Je to asi aj preto, ze davame zivot a mame zan zodpovednost.
@moonlight1210 nie - myslela som to prave opacne . Ta pani, na ktoru som reagovala, pisala, ze dieta zveria otcovi, ked je matka alkoholicka, ...atd. Ja som len doplnila, ze aj vtedy, ak otec dokaze, ze matka je psychicky nestabilna. A na tom, aby bola, on pracuje systematicky a dost sofistikovane. Takze tak. Inak - Vase velmi vecne a emocne nezatazene prispevky sa mi velmi pacia! Marta
@martavrazbova @moonlight1210
Viete, ja som dosť hysterická v poslednom čase. Dokonca sa bojím toho, že má dôkaz ako som mu jednu vpálila. Bolo to raz, na našej prevádzke (dokonca mame podnikanie) vytočil ma do nepričetna lebo ja som mu tam robila a nič som z toho nemala tak som si vypytala nejake peniaze aspon za to a do mna hucal a robil mi nervy az som ho udrela. Mame tam kamery a ja sa bojim ze si asi ulozil zaznam, aj ked sa po 2 tyzdnoch samé mažú. Čo ked to použije proti mne... :( Alebo mi tvrdí že ma moje nahravky ako nadavam malej, čo vôbec nie je pravda. Ked na malinku zvysim hlas, iba vtedy ked sa hádže o zem a náročky reve. Ale nenadávam jej, to nikdy preboha.
Inak, ešte kojím. Napriek všetkým týmto "sračkám" stále kojím 4 - 5x denne a celú noc.
Chcela som ešte napísať, že som o tomto všetkom premýšľala. Veľa ľudí mi hovorí, že keď to prebolí tak bude dobre. Ťažko sa tomu verí, ale viem že niečo na tom pravdy je. Rozhodla som sa, že v pondelok budem kontaktovať právnika, na ktorého mi dala kontakt známa, aj ona mala problémy, ešte horšie...a pomohol jej. Skúsim s nim pokecať, spíšem si na čo sa chcem spýtať, na čo mám právo, na čo má právo on, proste všetko a mala by som fakt zabojovať. Chcem byť zase tou sebavedomou babou čo som bola pred 4 rokmi! Chcem sa raz pozriet malej do očí a byť spokojná s tým, aký život som jej zaobstarala. Dúfam, že ma toto odhodlanie tak skoro neopustí :( hlavne keď príde henten domov...Budem to robiť poza chrbát aby sa on nestíhal pripravovať a ked budem mat zabezpečené všetko vtedy podam navrh znovu. (Mimochodom minule ked mi vzal notebook tak mi z neho vymazal fotky všetky. Malu od narodenia, moje s mladosti, zo školy.....Má to uložené na hardisku, tak si to vezmem. Nejako.) Nesmiem sa nechať zastrašovaať a vždy keď sa budem báť tak si prečítam vaše komenty....hlavne od @moonlight1210 . Ďakujem. Len dúfam, že mi to nejako víde.
A napíšem o tom knihu....a pošlem ju potom jeho mame, nech si prečíta čo vychovala!
@martavrazbova nebudem to ani citat do konca len vam napisem jedno.... nepoznate ma, neviete ako sa dokazem vysporiadat s problemom..... a ani neviete ako to dokazem riesit..... tak ma nepoucujte co potrebuje kto.... navysse ona sama vie co potrebuje...... myslim ze ja mozem reagovat a pisat kam chcem..... 😠
@lupienoklu mozno ma jeden zaznam - na tom (a to nebolo ziadne surove napadnutie) sice moze poukazat, ze si ho RAZ napadla (fackou), ale nie dokazat, ze si agresivna neustale.
takze neviem, nakolko relevantne by sud prihliadal na toto.
navyse to NEZNAMENA, ze sa rovnako chovas k dietatu. a kedze si dieta nikdy nebila, ani mu nenadavala, na to dokaz nema.
teda tohto by som sa az tak nebala. neviem, kedy sa toa facka stala, ale ak davnejsie, myslim, ze ho ani vo sne nenapadlo si zaznam uchovat - lebo ak by to urobil, uz by ta davno mucil pripominanim, ze on dokaz naozaj ma. ako to tvrdi o tom, ze ma nahravky, ako nadavas dcerke. preto podla mna nema ani ten zaznam z kamery, ani nahravky o dcerke. vyzera totiz byt ako typ, co vyrukuje s dokazmi vopred, lebo sa nimi chce pochvalit, ze ma nad tebou moc (jednoducho si potrebuje dokazovat).
co je tvoja vyhoda, lebo vies proti comu sa mas pripravit. ak ho nechas sa chvalit.
a navyse - kludne mu povedz, ze ak by chcel tie "nahravky" pouzit, muselo by tam zazniet, ze ta informuje, ze ta nahrava a musel by tam zazniet tvoj suhlas, ze suhlasis. a az potom by si zacala dietatu nadavat - nie je to sama o sebe absurdna predstava?
neboj, postupne sa pozbieras a zacnes reagovat na jeho napady vecne a pokojne (ale nie výsmechom! to by si provokovala a bohvie, co by ho napadlo robit. len mu vzdy kludne povedz, preco podla teba ten alebo onen "dokaz" nema relevantnu vahu. snaz sa to nepovedat tak: ze to si vymyslel a ci si mysli, ze si blba a toto mu zozeries a uz sa ho len strasne bojis. to uz zacinas vojnu Kto z koho a kedze ma vplyvných rodicov - nepichaj do osieho hniezda, aby sa neprebudili prv, ako budes mat tromfy v rukach ty. iba napríklad jednoducho poznamenaj, ze si pocula, ze nahravky bez suhlasu sa nedaju na sude pouzit, taky je zakon. a nech si tu temu rozvija ako chce a presviedca ta, dalej na to nereaguj.).
co sa tyka zverenia - s tym by som si svihla. ak by dal svoj navrh on.
neviem, ci mate na matrike podpisane priznanie otcovstva. ak nie, si na koni a mas cas k dobru, lebo on by najprv musel sudne dokazat, ze je otec (testy otcovstva), potom ziadat zverenie, ci striedavku.
hlavne sa prestan bat - strach nuti robit cloveka nepremyslene veci.
a uc sa sebaovladaniu - vzdy si pripomen, ze kazde vybuchnutie a hadka su voda na jeho mlyn a tebe to hadze polena pod nohy. predstavuj si situacie, ake zazivate a pripravuj si ako by si pokojne zareagovala. tie situacie nikdy nebudu presne take, ale vytvaras si vzorce spravania.
tak ako si si ich vytvorila pocas vasho spoluzitia (vzajomne sa ovplyvnujete). preto mas teraz tendenciu reagovat podrazdene a mozno zmatkovo - si tak zvyknuta.
zacni si vytvarat nove vzorce reakcii.
ide to tazko, castokrat sa vratis k povodnemu chovaniu voci nemu (vytocis sa), ale aspon sa snaz. kazdy krocik dobry.
no a toto je sice take vypocitave - ale dojem na okolie je dolezity. ak ty budes na uradnikov posobit ako zena, co je smutna z toho vsetkeho, no rozumna, zvysujes si u nich sance. (no a toto sa asi nestane, ale - naopak, je tu sanca, ze on to preto nezvladne a predvedie scenu pred nimi on 🙂 ).
a kedze kojis - uvedom si, ze tvoje stresove hormony posobia aj na dieta.
a co sa tyka knihy - mozo etse nieco aj zarobis. 🙂 alebo aspon predas namet do Evitapres. 🙂 .
ale myslim, ze jeho mame neposles nic. vies, bude to az po case a vtedy ti to uz bude aj tak cele jedno, akého syna maju. a ci ma inu, a ci to vyzera, ze si rozumenju viac ako vy dvaja. a ci sa pri nej unormalnil, alebo aj ona lutuje, sa s nim vôbec dala dokopy...
to len teraz clovek potrebuje taky pocit zadostucinenia.
ale casom zisti, ze ho uz nepotrebuje.
uvidis.
@veva45 Samozrejme, ze mate pravo napisat co chcete a kam chcete. Prave tak ako ja. Preboha, co sa Vas tak dotklo? Ak by ste si to precitali dokonca, pochopili by ste, ze som si tiez presla svojim peklom a preto naozaj viem, co hovorim. Prepacte, ak Vas urazilo, ze niekto,kto svoj problem (a to nemate predstavu o tom, aky velky a strasny ten problem bol) vyriesil, si dovoli povedat ako sa to podarilo.
Mate pravdu - nic o Vas neviem a preto som Vas nehodnotila, ani nesudila. Napisali ste presne toto:
"ani som to dokonca nedocitala .... dost z tohoto pripomina nas doma..... kludne mi napis" - z toho sa da usudit, ze problem pretrvava. Preto si myslim, ze objektivne a efektivne riesenie "hviezdicke" nemozete ponuknut. To je vsetko.
@martavrazbova áno aj to, ale na to treba dobrého právnika ktorý bude za ňou stáť a vie chodiť a oprieť sa do paragrafov
to je strašne, ale skus sa s nejakym pravnikom poradiť, ako by to mohlo dopadnuť na sude.
@martavrazbova kludne piste co chcete.... ale pokial sa to mna tyka a konstatovania tak aj reagujem.... ja som si to potom precitala... kazda tu mame za sebou vela zlych skusenosti ako aj ja(alebo vela z nas)... ja som ovdovela velmi mlada a s dcerou som si presla peklom... teraz nie moc vydarene manzelstvo.... ale ja stale tvrdim ze vsetko zle je na nieco dobre.... tym chcem povedat ze ja vsetko tazke viem zvladat lepsie ako clovek co to mal v zivote lahke a mozno nepozna riesit velke problemy.... viem ze po smrti mojho muza by som to vsetko co sa strhlo a trvalo to roky by som neustala keby som mala uplne bezproblemove detstvo..... ale to je len moj nazor.....urcite vy, ja kazda co si uz niecim podobnym presla vie skor poradit a pochopit zenu co je v podobnom probleme.....
Ja som mal tiez kriticke obdobie, ked som bojoval s takmer vsetkym naokolo. Ja som vtedy nemal rodinu, ani zavazky, prebiehalo to u mna v praci. Myslim, ze kazdy muz si niecim podobnym nejakym sposobom prejde a suvisi to s citovym dozrievanim a vyjasnovanim si vztahu voci rodicom, najma otcovi. Mozno aj tvoj priatel si niecom podobnym prechadza. Usudzujem tak z toho, ze zijes v strachu a tak ti asi prilis casto dava neprijemne pocitit svoju silu. Ja som si vtedy tiez potreboval dokazat aky som silny. Mozno je to nieco ine, v kazdom pripade je to jeho osobnostny problem. V tebe chyba nie je, aj ked je mozne ze ta pri svojich vypadoch k nejakym chybam vyprovokuje. To je normalne, nikto nie je dokonaly. (Tolko odpoved k nadpisu clanku.)
Co sa tyka nejakych rad: Ako som pisal, tvoj priatel ma nejaky osobnostny problem. Dolieha na vasu domacnost, lebo ste jeho najblizsi ludia, aj ked myslim, ze s vami jeho problem nemusi suvisiet. (Kedze predtym ste fungovali aj normalne a nepises o nicom konkretnom, co by sa medzi vami stalo a sposobilo sucasny stav.) Takze v prvom rade si ho musi vyriesit on. Preto:
- skus respektovat, ze sa nebavi s tvojimi rodicmi, momentalne na to nema kapacity
- netrap sa tym, ze si pozical od svojich rodicov a vseobecne nicim, co sa odohrava medzi nim a jeho rodicmi
- pokial mozno, co najmenej ho doma zatazuj. Poziadaj ho o pomoc len naozaj s najnutnejsimi vecami. Ja chapem, ze zena na materskej potrebuje velku pomoc, tiez mame rocnu dcerku doma. Ale aj ked je to nezvycajne, tvoj priatel ma momentalne asi vacsi problem. Aj ked sa ti zda, ze sa doma len zabava a ignoruje vazne veci, on si nieco v hlave, alebo podvedomi riesi a nema momentalne kapacitu aj na vasu domacnost.
- co sa tyka odclenenia domacnosti, skus sa s nim nejak dohodnut. Za prve to bude jednoduchsie, ako s nim bojovat. Za druhe, mozno nebude ani proti, kedze od vas tolkokrat sam odisiel. A za tretie, naozaj si myslim, ze si potrebuje vyriesit nejaky problem mimo vas. Napriklad mu navrhni, nech ide byvat k svojim rodicom, a k vam ze moze prist kedykolvek na navstevu.
- jeho rodicia su tiez dobri ludia. Aj ked ti niekedy negativne zasiahnu do domacnosti a vychovy, snazia sa aj oni nieco dat svojej vnucke. Ich chyby skus brat trochu s rezervou a znasat ich obcas negativne zasahy, robia to vsetci stari rodicia. Jeho mama, akakolvek je falosna, pocas prveho roku a pol zazila so synom priblizne to iste, co ty s dcerou, pretoze na zaciatku je to u vsetkych mam skoro rovnake. Takze musis uznat, ze aj ona pre svojho syna vela urobila. O otcovi neviem, ale ked s nim doteraz dobre vychadza, zrejme ho mal rad a tiez prenho vela spravil. Vseobecne ho skus podporovat v kontaktoch s jeho rodicmi, pretoze tam je mozno riesenie jeho problemu.
- ked ma dobru naladu, skus sa ho opytat, co trapi jeho mimo vasej domacnosti. Asi mu nepomozes, ale aspon sa vyrozprava a bude mu trochu lepsie. Nezabudne ti to.
- ked ma zlu naladu, vyhybaj sa mu. Nic neries.
U mna moje bojove obdobie vyvrcholilo konfliktom. Takze ak sa situacia nezlepsuje, ale stale trva, je mozne ze dojde este aj k vacsiemu konfliktu. Nemusi ist nutne o konflikt s tebou, moze ho mat aj s niekym inym.
Po tom, co ma bojove obdobie preslo, som mal taky prechodny stav, ked som si ujasnoval, co sa vlastne stalo. A po tomto prechodnom obdobi sa moj zivot vyrazne zlepsil. A myslim, ze aj ja som sa zacal lepsie spravat k svojmu okoliu. Takze ak to nejako vydrzis, je urcite nadej, ze sa budes mat lepsie a ze aj on bude lepsi. Takisto, ak si spominas na svoje dobre obdobie spred 4 rokov, aka si bola sebavedoma a podobne, je urcite nadej, ze sa tak znovu budes citit a aj lepsie. Nebude to hned, zle veci sa stanu rychlo a dobre sa buduju pomaly, ale casom sa k tomu urcite da dospiet.
Preco ti pisem a preco ta nabadam, aby si sa aj voci nemu spravala pomerne slusne? Kvoli vasej dcerke. Toto obdobie ho prejde, nech uz to medzi vami dopadne akokolvek. Cim lepsie sa k nemu budes teraz spravat (aj ked chapem, ze je to velmi, velmi, velmi tazke), tym lepsie sa k vam bude spravat on potom, ked ho to prejde. A tym lepsie pre vasu dcerku.
Je uplne jedno v kom je chyba. Ak by si aj nasla odpoved na tuto otazku, zmenilo by sa niečo? Skôr si možno skus polozit otazku, ci takto chces zit aj nadalej. Sama musis vediet co chces a co je pre teba priorita. Si uz zodpovedna za svoje dieťa a neboj sa. Jeho rodina moze byt akokoľvek prachata a mat top postavenie, dieta ti sud neodoberie. Pravo je vzdy na strane matky. Vlastna skúsenosť.. tiez mi ex vymyval mozog ze mi zoberie malu a ked som sa pred rozvodom bola opytat právnika,tak skoro umrel od smiechu a skonstatoval ze som zrejme videla vela americkych filmov. Dievča zober rozum do hrsti, zrataj si dve a dve a uvidis,ze bez neho ti bude lepsie aj ked zo začiatku to tak mozno vyzerat nebude. Vaz si samu seba.
@veva45 tak toto sa mi paci - ked ste mali problemy a dokazali ste sa z nich dostat, potom viete, ze Vam nepomohla lutost okolia, ani sebalutost. Preto viete, ze ta pani potrebuje konstruktivne rady - teraz sa jej urcite necitaju dobre, lebo je velmi smutna a nevie kudy-kam. Je zjavne, ze to este v hlave a v srdci nema celkom usporiadane a vtedy nema zmysel radikalne riesenie - ak za tohto stavu poda ziadost o rozvod a potom ju opat stiahne, bude vsetko este horsie. Nema zmysel patrat po tom, ci ju podvadza, alebo nie, On jej nedava lasku, pochopenie, porozumenie, neposkytuje jej zazemie, ktore ona potrebuje, aby mohla ich synceka vychovavat v pokoji. Jeho vztah k dietatu tiez nie je taky, ako by mal byt. Ten chlapcek by velmi skaredo "odskakal", keby mal byt vychovavany v takom dusnom prostredi. Aj ona aj chlapcek si zasluzia pokoj. A prave preto by mala teraz zabudnut na to pekne, co bolo medzi nimi a velmi radikalne riesit chory stav, ktory trva uz 2 roky (ako pise ona sama) . Veva45, velmi Vam zelam, aby ste si aj Vy vyriesili vsetko, co treba a aby Vas dalsi zivot bol uz len dobry. Vasa prva reakcia na moju spravu bola dost emotivna, ale teraz je to uz v poriadku -myslim si teda, ze viete naozaj svoje problemy riesit s prehladom. Majte sa krasne a vedzte, ze Vam drzim palce!
@veva45 pred chvilkou som sa pomylila, toto nie je o Hviezdicke, ale o inej panej s identickym problemom. Ona ma dievcatko a je vydata, ta prva pani ma chlapceka a s jeho otcom len zije. Prepacte - nejako sa mi to "pomiesalo"
@martavrazbova ja ked som prila o muza a nastali problomy dost velke tak z celeho okolia ktore bolo sirokaaaaanske mi zotali dvaja ludia co pri mne stali.... dalsi len prisli zatali moz a tocili s nim..... samozrejme obrazne..... ludia dokazu zavidiet aj nestastie..... ale tak co uz..... treba sa nad vsetko zle povzniest...... aj ja vam prajem uz len vsetko dobre...... 😉
@lupienoklu si v nezavideniahodnej situacii, hlavu hore, hanba nabok, nedaj si uz ublizovat, ani dcerke. potrebujes hlavne podporu, skus sa spojit s ludmi, ktori maju skusenosti a ponukaju pomoc, najdes v zozname podla bydliska
ano, aj taki su, co velmi radi prilievaju olej do ohna. Zivot nie je vzdy spravodlivy. Mam 56 rokov a o tomto by som vedela rozpravat romany... Nerobim to! (Nevraciam sa do minulosti ani do tej dobrej, ani do zlej) a to zle sa vzdy snazim zabudnut, co najskor vytesnit z pamati. Vzdy sa najde nieco, alebo niekto, co, alebo kto pomoze. Ak je na svete len jeden clovek, ktory nas ma rad, tak stoji za to zit a bojovat. Nestastie a zlo nas posuvaju dopredu len vtedy, ked s nim bojujeme....
Pekny zvysok nedele a uz len slnecne dnicky!
@lupienoklu no ja by som asi niekde s malou utiekla ked mas strach. Ja viem ze je to unos ale on si moze odchadzat ako chce? Pises ze si vsetkym na smiech. A ti vsetci by ti nemohli svedcit ako sa on sprava?
@jano8 viem pochopit ze chlap nieco riesi, dost casto to riesi vo vnutri. Navonok je stale zen silny frajer alebo je naopak agresivny hned na vserko. dokonca chapem ze kedze stale riesi, nie je schopny sa nicomu poriadne venovat.
Ale zase - treba vziat do uvahy, ci naozaj riesi alebo je to naucena lenivost a pohodlnost. A naopak nenaucenie sa bojovat so zivotom o svoje miesto, lebo je zvyknuty sa viest na chvoste svojich rodicov.
Nepoznam ho a teda pripustam ze tam moze byt pricinou jeho spravania aj ine ako to ze je podrazdeny ze mu dieta zasiahlo do pohodlia vo dvojici kde partnerka bola len pre neho.alebo toho ze sa po dvoch rokoch zamilovanosti stratila motivacia natriasat perie a clovek ukazuje skutocnu tvar (vies ako sa hovori, ze laska hory prenasa, aj zlych ludi zmeni - otazka je na ako dlho ak to nevychdza z ich podstaty?).
@majka99999 no ale da sa to povedat aj inak a setrnejsie, nie takym sposobom, ze jej este viac klesne nizke sebavedomie...to bola moja pointa...jasne, ze by mala opustit muza, ked je na nu taky strasny.
@lupienoklu ty si fakt sprosta? prepac, ze tak zhurta, ale ziadna zena si nezasluzi, aby ju muz udrel, a co tvoja mala? vies ako ju raz dobije? to chces riskovat? prec od neho!!!prec! a fakt ho lubis? co ho ma zo zlata? vies, mne sa lahko radi, nasilnika by som si ani nevsimla...bere drogy? alebo je pijan? on je psychicky chory a tťy mu to tolerujes? nech sa da liecit....a chudera nie si, ak to nedokazes.....uf....prepac, ale asi som neprimerane vybuchla
@lupienoklu ano, je psychicky chory....o tom nahravani ako kricis - to je porucha, myslim mania....bude stale s tebou tocit, az kym si neda lieky....
@martavrazbova nepochopila som. dieta by zverili aj labilnej matke?
ja pisem, ze prave na ukazku emocnej nestability si ma davat pozor.