Je môj manžel na dieťa príliš prísny?
Ahojte. Syn ma aktualne 2 roky, pred cca. dvoma tyzdnami mu zacalo velmi silne obdobie vzdoru. Snazim sa byt naozaj konzistentna vo veciach, nevyhoviet mu pri vsetkych jeho hysakoch, ale mam pocit, ze moj manzel to uz prehana. Mam pocit, ze nerobi nic ine, len chce nasho dvojrocneho syna usmernovat, v zmysle "Toto nesmies! Ak tu hracku este raz hodis, tak ju uz nikdy neuvidis! Toto nie, heto nie...". Ja sa mu snazim vysvetlovat, ze vzdorom si vsetko nevydobije, ale casto zvolim aj taktiku odvodenia pozornosti, mam poci, ze ak by som to nerobila, tak by som iba cely den upozornovala a bola na syna neprijemna. Som za nastavenie hranic, ale osobne si myslim, ze dvojrocne dieta este nie je schopne pochopit mnoho v tychto veciach a potrebuje to vacsiu trpezlivost a cas. Manzel je zas za striktne zakazy, tresty, v zmysle "Hodil si hracku o zem? Ok, tak ju odlozim a vratim, az ked si ju zasluzis!". Za mna je to velmi hrube na dvojrocne dieta, manzel ale tvrdi opak. Co si o tom myslite? Rada mu naslede prispevky skusenejsich mamiciek ukazem, aj v pripade ak sa mylim. Dakujem.
Nie že by som výchovu tvojho muža úplne schvaľovala, ale pokiaľ nekričí a necápe po zadku, asi by som to nevidela zas tak tragicky.
mne to nepride ziadna tragedia, ine by bolo, keby dieta bil, zvysoval hlas/krical po nom.. obdobie vzdoru je tazke a nie vzdy pomoze zabavenie/presmerovanie cinnosti, deti by sa mali naucit si veci aj vazit, cize ked napriklad hodi hracku o zem a urobi to druhy krat, tak vziat ju s upozornenim, ze ju dostane, az ked sa bude vediet spravat, pripadne s dodatkom, ze takto sa k veciam/hrackam/darcekom nespravame, mi pride uplne v poriadku
Ja s tebou súhlasím, ako ho presvedčiť, to ti neviem poradiť..... Co sa tyka zobrania hraciek, v knihe "Ako hovorit s malými deťmi, aby počúvali" som čítala, že nech sa to nerobí z trestu aké ako ochrana.... Takže ak zoberie hračku, ok, ale štýlom : " teraz ti zoberiem autíčko, lebo sa bojím, že sa takto poškrabe nábytok", " obávam sa, že si ublížiš, keď takto hádžeš hračku o zem... Teraz ti ju zoberiem, aby si neublížil", rovnako keď sa hádajú so súrodencom, oddelis ich, nech ide jazdy do inej izby na chvíľu, tiež nie za trest, ale "aby si navzájom neublížili".
Myslím si, že treba nájsť zlatú strednú cestu vo výchove. Každý máme inú predstavu o výchove a často je to ťažké skĺbiť názory rodičov. Aj ja bojujem občas s manželovymi názormi, mame tiež skoro 2rocneho chlapčeka. Ja som za rešpektujú u výchovu, vysvetľovanie, väčšinou mám viac trpezlivosti k nemu.... Taktiež si myslím, že hranice treba nastaviť, ale nie štýlom, že celý deň len zakazujem a trestám....
Tak ja neviem, či takýmto rečiam to dieťa rozumie "tu hračku nikdy neuvidíš". aj tak ju uvidí a dostane ju, proste zbytočné. manžel robí tak, ako sa vychovávalo v minulosti. Určite nezastávam názor, že dieťa môže všetko, ale verím, že sa dá nájsť kompromis. Niečo mu daj prečítať, vysvetľuj.
Vieš čo, v období vzdoru u detí som asi bola taka istá ako tvoj manžel. Keď sa nevedeli hrať normálne, upozornila som raz, dvakrát a tretíkrát som zobrala hračku a odložila do spajze. O 5 minút bolo ticho, hrali sa s niečím iným. Nikdy sin nekricala, len povedala "pekne sa hráme, nehádžeme, lebo niečo rozbiješ, kreslime na papier, nie po stene, lebo budeme mat škaredé steny, nekricime, lebo mamka nepočuje tatika... Atď. Keď neposluchali na jeden krát, povedala som druhýkrát, prestaňte, lebo vám to zoberiem. Tretíkrát som zobrala, vytrhla z hrania... Asi na 10x pochopili. Teraz už majú 5 a skoro 6r a už vedia, keď sa škaredo pozriem, ani nemusím nič hovoriť.
U nas je to naopak - ja som prisna s vyhrazkami, muz odvadza pozornost, lebo je trpezlivejsi. Co ja viem... rodicia nemusia za kazdu cenu vzdy robit vsetko uuuuplne rovnako, staci, ze to ma rovnaky vysledok. Samozrejme, nehovorim o extremoch...
Nechaj ho. Ak ho syn poslucha a muz nie je k nemu agresivny, akceptuj to. Mozno v inych vecuach vie byt pri synovi zasa trpezlivejsi ako ty
a hlavne ma dieta ku hadzaniu hracky publikum, ...pozorne publikum, u ktoreho vyvola reakciu...deti maju rady emocie...keby videlo dieta, ze vam je to jedno, mozno s tym prestane aj sam...2 rocne je primale na tresty...
dieťa nie je psík... 2 rôčky je ešte máličko na pochopenie striktných pravidiel a dôsledkov, treba hľadať zlatú strednú cestu
Tak za mňa konkrétne tento príklad čo si dala nie je hrubé správanie, ak moja dcéra hádzala hračky o zem, tiež sme jej ich vzali a odložili niekam (ale bez dodatku že až keď si zaslúži jej ich vrátime, väčšinou sme ich odložili na zvyšok dňa a ďalší deň ich dostala). U nás je hranica že veci sa nesmú úmyselne ničiť.
Nevidím nič zlé ani hrube na vzťahu otca k dieťaťu. Nebije ho, nedáva mu škaredo. U nás bola výchova 3x a dosť. U nás by to bolo podobne hodí hračku o zem 1x poviem nesmieš a vysvetlím prečo, druhý krát raznejsie s tým ze ak bude hádzať hračku o zem mu tak jej ju vezme a tretíkrát jednoducho hračku vezmem a hotovo.
cakala som nieco horsie, i ked chapem , ze tebe i dietatu je neprijemne cely den pocuvat muzove zakazy prikazy a vyhrazky. To ze je jeden z vas povolnejsi a druhy prisnejsi az tak nevadi.
Jedine co mne osobne by vadilo, su tie nezmyselne vyhrazky. Mozes sa s muzom dohodnut na kompromise, ze ok akceptujem, ked dietatu nejaku cinnost zarazis alebo mu vezmes hracku, ktoru nici, ale nepouzivaj pri tom vyhrazky. Staci mu kratko vysvetlit , typu "hracku odlozime, lebo ju hadzes." alebo Hras sa s jedlom, tak jedlo odlozime, budes jest potom."
ide o dvojrocne dieta, ono nechape take tie formulacie, ako si nieco zasluzi, ci nezasluzi.
takisto nauc muza postupne aby dietatu vysvetloval, preco nieco nesmie ci nema robit.
cize nie len striktny pristup. Toto nesmies, toto musis!...ale vety typu, Drz ma za ruku, lebo ide auto" alebo nekyvaj sa na stolicke, lebo spadnes" alebo vezmem ti noz, aby si sa neporezal.
Kratke , jasne vysvetlenie.
chod na to tou cestou, ze muz ma dieta ucit o svete, ako svet funguje. priklad 2 rocne nema ako vediet, ze elektrina v zasuvke je nebezpecna, alebo ze sklenene veci su krehe a rozbitne a ich ostre ulomky vedia porezat.
preto dieta skuma zasuvku, alebo sibrinkuje s poharom, nie preto ze umyselne robi zle, ale preto ze nevie, co mu hrozi, A dospely mu to ma vysvetlit a pomahat mu.
Podľa mňa má úplne normálnu výchovu a deti dokážu pochopiť oveľa viac než si dospelý človek myslí.
Čo naučíš dieťa teraz tak to si vezme so sebou keď bude staršie.Ja som poznala 2/3 ročné dosť inteligentné deti, rodičia k nim neboli ako ku cukríku a deti boli oveľa inteligenciou ďalej než ich rovesníci.Chápali súvislosti a mali aj iné správanie.
Ak nekričí, tak pohodka. Aspoň dieťa vidí rôzne prístupy.
Ak cela muzova komunikacia s dietatom je len taka ze veci zakazuje a dieta z toho chyta hysaky, tak to nie je dobre. Ide o to co konkretne zakazuje. Niekto zakazuje trusenie omrviniek a niekom je to jedno. Niekomu vadi pokrceny obrus na stole a niekomu nie.
Ale 2 rocne dieta by uz nemalo mat problem pochopit pricinu a nasledok a tak nevydim dovod pouzivat odvadzanie pozonosti. To je dobre pri malinkych detoch. Vacsie deti to skor irituje, lebo to prekuknu.
Cize suhlasim s pristupom tvojho muza, robim tak odkedy ma syn 1.5 roka. Ak su tie pravidla ferove a dodrziava ich cela rodina, dieta sa rychlo chyti. Ale nesuhlasim s formou. Vyhrazky typu, "uz tu hracku neuvidis, alebo ju dostanes ked si zasluzis", su neurcite a dieta im nerozumie. Ja som urcila cas na ktory bude hracka mimo dosah ak ju hodil o zem a vysvetlila priciny preco ju beriem.
Nemusite mat rovnaky pristup.
Niektoré kočky píšu, že ony to nevidieť až hrozné, keďže ho nebuchne, nebije atď. Práve naopak, áno hranice musia byť, ale určite nie komunistickou metódou toto nie, nikdy to nevidíš a podobne. Veď vy mu dávate najavo, že vlastne neviete čo s tým. Veď dvojročné dieťa ani nemôže týmto slovám rozumieť. Akože sorry... Samozrejme mantinely áno, ale takou formou sa viac pokazí ako si to človek vie predstaviť. Ty si na tom určite lepšie. A to o deťoch viem dosť. A aj ja sama už mám dospelého syna a 16 dcéru. A u nás sa vychovali aj cudzí chlapci a boli ich hodne, keďže synovi kamoši sa u nás cítili veľmi dobre. Píšem ako radu. Nie určujem, iba konštruktívne píšem.Asi bolo dobré sa o Tom s manželom vážne porozprávať, lebo vaša výchova musí byť jednotná. Bez pardónu.
Muž nereaguje primerane veku dieťaťa. Keby sa takto správa 4-5 ročné dieťa, tak reakcia beriem ti hračku lebo si ju hádzal a vrátim ti ju keď sa budeš hrať pekne....je dajme tomu ok aj keď stále si viem predstaviť lepšie spôsoby komunikácie. Ale 2 ročne dieťa je ešte malé aby chápalo úplne presne tieto veci. Tam mi tvoj spôsob odviesť pozornosť a primerane vysvetliť príde lepšia cesta.
Ja mám 2 ročnú dcéru tiež sa snažím tieto výstupy tlmiť tým že jej pozornosť smerujem iným smerom a primerane jej vysvetľujem. Sú situácie kedy som prísnejšia aj zvýšim hlas ale to sa deje výnimočne a naozaj musím mať dôvod.
Mám tri deti s my s mužom vychovávame v takom strede. Nie sme extrémne a bezhlavo prísni, ale ani si nefičíme na súčasnej vlne v duchu, že dieťa je božstvo a treba robiť všetko pre to, aby bolo ono šťastné. Naše deti mali vždy presne stanovené hranice a pravidlá, boli veci, cez ktoré nešiel vlak a mohlo sa decko aj na hlavu postaviť, neustúpili sme a boli veci, kde sme robili kompromis (v tejto kategórii boli také pre nás blbosti, pre dieťa otázka života a smrti). Striktné zákazy a tresty bez nejakej logiky a pochopenia vzťahu príčina-dôsledok sú blbosť a úplne na škodu.