Kamarátka ma sklamala. Ako zareagovať?
Poznáme sa už 30 rokov,chodili sme spolu do ZŠ,na SŠ,robili sme spolu v prvej práci.Vieme jedna o druhej všetko.Prezivali sme spolu prvé lásky,sklamania.Neskor manželstvo narodenie deti.Pisali sme spolu každý deň x správ,často sa stretávali aj s deťmi.No posledný rok sa niečo zmenilo v jej správaní.Ostala iná ako napísať flegmaticka.Nic ju nezaujíma okrem nej.Uz sa ma neopýta ani ako sa mám, nezaujíma ju čo sa deje v okolí,proste nič.Povedala že bude sa starať len o seba a ostatné jej je všetko jedno.Prestavali sme si písať,ona to tak chcela.Ozvala sa mi len keď niečo potrebovala.Samozrejme som jej vždy pomohla,mám ju rada.Len neviem kam dať túto zmenu v jej správaní.Ked sa jej ozvem ja po dlhej dobe ako sa má že by sme mohli ísť niekam von s deťmi,tak ma odbije že jej sa nechce,že už sa jej nechce nič riešit a že nepotrebuje kamarátky k životu.Dost ma to zranilo.Je mi to strašne ľúto ako sa zachovala,boli sme si veľmi blízke.Neviem ako zareagovať či sa to dá ešte nejako zachrániť alebo to už znamená definitívny koniec kamarátstva.?
@eliska105 Má dobrého muža stará sa príkladne o deti aj v domácnosti jej pomáha.Depresie neviem no nemá mať z čoho
kľudne aj problém s rodinou, manželom, deťmi.... zapamätaj si
Do zadku, manželstva a politiky NIKTO nevidí....
Keďže to prišlo po toľkých rokoch, niečo sa podľa mňa stať muselo a nebude to len, že váš rozdelil čas... či už si možno niečo ty spravila/povedala a ani nevieš alebo je to niečo v jej živote... depresia či iný psychický problém nemusí mať vždy logický dôvod a spúšťač a teda keby sa moja kamarátka takto z ničoho nič zmenila a hovorila o tom ako sa jej nič nechce, má všetkého dosť a nepotrebuje nikoho, hneď by mi napadlo či je všetko v poriadku a ako jej môžem pomôcť a neotáčala by som to na to ako mi ublížila a zranila ma...
@nikto2234 Hovorili sme si odmalička všetko úplne do detailov,nemyslím si že by mala depresiu.A keby áno dobre vie že na mňa sa môže spoľahnúť že jej pomôžem s barscim.
@lindous Ja som sa jej spýtala neraz čo sa stalo že mi to môže povedať keď viem rada jej pomôžem.Ja som sa jej neotacala chrbtom nikdy aj keď bola úplne na dne pomohla som jej vstať.Ano zranilo ma to
Môže mať problém, ktorý si sama nevie a nechce priznať, nie to ešte niekomu druhému, ani najlepšej kamarátke a nedá sa pomôcť človeku, ktorý pomoc nechce.... asi by som jej to teda úprimne povedala, po toľkých rokoch sa asi nie je načo hrať... neviem či si to už spravila a porozprávala sa s ňou o tom, že ťa to mrzí, že ti chýba, že ťa to zranilo... ak nie, skúsila by som to... iba u nej je odpoveď či sa to dá ešte zachrániť, podľa jej odpovede sa zariadiš... je možné, že bude voči tomu úplne ľahostajná, ale aspoň budeš vedieť na čom si... a možno ju to trošku "prefacká" a otvorí jej to oči, že niečo naozaj nie je v poriadku a zamyslí sa nad tým...
Tiez som toho isteho nazoru,co baby predo mnou..nieco sa jej muselo udiat..ano, rokmi menime okolie okoko seba,nazory, vzdalujeme/priblizujeme sa ludom, to je normalne.
Ale formulacie typu,ze bude sa starat len o seba a nic ine ju nezaujima, za mna neznie vobec dobre.
Asi ma pocit, ze do vztahov investovala vela energie a popri detoch jej ta energia navyse chyba. Tak sa sustreduje len na rodinu a staci jej to. Mozno casom sa to utrasie.
Ked som mala deti male, tiez som obmedzila kontakty s kamoskami, nechcelo sa mi riesit stretka, mam 2 sestry, bohate mi stacili kontakty so sestrami a ich detmi, pre ostatnych som nemala cas.
Ked uz sa mi situacia doma utriasla, nadviazala som kontakty opat, v pohode. S kamoskami sa stretavam.
@lindous Skúsila som sa s ňou o tom porozprávať sa presne tie frázy čo si písala že ma to mrzí že chcem jej pomôcť no neviem ako a že ma to jej správanie sklamalo aj to že mi chyba atď.No urazila sa a povedala že ona nepotrebuje kamarátky že stačí keď má človek len známych.Ze keď niečo bude potrebovať ozve sa sama a nech to nechám tak a neriešim ďalej.Uz mesiac sme není v kontakte,no stále na to myslím.
@0silvia0 Keby bolo v tom to čo píšeš mohla to povedať narovinu,no ináč už dávno nemáme malé deti ale pubertiakov skoro 15rocnych.
Tak to potom u vas je ine. Mozno si sa jej niecim dotkla, neriesili ste v poslednom case nejaky konflikt, nezhodu?
@0silvia0 Nie nic také,ja som povaha čo sa prispôsobí a nevyhľadávam hádky
Nepísala si tu už? Niečo podobe som tu už čítala
Tak to skus neriesit, ber to ako fakt. Venuj energiu ludom, ktori o to stoja.
Nechaj ju tak, buď jej lezie na nervy život alebo ty alebo proste dospela do štádia v živote, kde kamarátky nemajú miesto.
Nechaj ju tak nesil to. Ak ju mas ozaj rada a o rok sa zrazu ozve ze zmenila nazor chce byt kamoska nechaj pre nu dvere otvorene.
@hipuska Aj ja som čítala podobne príspevky no nepísala som to ja.
Tak potom svoju odpoveď máš 😔 ... akýkoľvek ľudský vzťah sa dá zachrániť, len ak chcú obaja... niečo do čoho nevidíš sa tam zrejme stalo, ale nestojí za to sa v tom vŕtať a venovať tomu energiu, lebo aj tak to nevyriešiš... treba sa posunúť ďalej, aj keď verím, že ťa to mrzí... a uvidíš čo prinesie čas...
Asi chce skratka len pokoj od vsetkeho, neber to osobne.
Uz sa jej nechce pisat, stretavat sa, zaujimat sa...mohla spolocensky vyhoriet a ani nemusi mat depky a ani sa jej nemuselo noc stat.
Skratka jej staci
Mne sa niečo podobné stalo s dlhoročnou kamarátkou.. už tri roky sa nebavíme, dodnes neviem čo sa vlastne stalo.. ešte pred rokom, raz sa mi ozvala na Vianoce, chvíľu sme sa rozprávali, povedala že už jej je lepšie ale nešpecifikovala v čom a odvtedy nič... Mňa to mrzí dodnes, ale už nevyvíjam žiadnu iniciatívu, ani sa tým nezozieram, bolo jej rozhodnutie vyškrtnúť ma zo života.. zo začiatku som to niesla celkom ťažko, úprimne som ju mala rada a často má aj napadne ako sa asi ma.. najviac ma mrzí že aj deti si ju pamätajú, boli sme na veľa spoločných zážitkoch, takže keď niekam ideme, deti spomínajú že sme tam boli s nimi atď.. to ma vždy boli.. možno sa raz dozviem čo sa udialo, či som niečo urobila, alebo to somnou nesúvisí, ktovie.. mám inú blízku kamarátku a ak mám byť úprimná, celkom sa aj obávam že sa to zopakuje, hoci nie sú nejaké indície, ale ani vtedy neboli... Čo už človek to asi neovplyvní..
@jana_eyre_2 To mi je ľúto a ako si sa s tým zmierila?Ja mám niekedy také stavy že jej napíšem alebo že ju navštívim.Tiez deti často ju spomínajú aj jej deti chýbajú im.Ja okrem nej nemám inú takú blízku kamarátku
Časom som to nejako prestala riešiť a sústredila som sa na iné veci.. tym, že s tou ďalšou kamarátkou sme si tak sadli, že si naše deti na seba veľmi zvykli tak ma to časom prestalo tak trápiť.. tak ako to býva po rozchode, zo začiatku to človeka trápi veľmi, neskôr to trocha otupi a bude lepšie... Možno si aj sama uvedomí že prerušila váš kontakt úplne zbytočne a ozve sa.. ale verím že ťa to mrzí veľmi... Ide však leto, celé si ho naplanuj, nech máte čo najviac zážitkov a bude ti troška ľahšie.. aspoň u mňa to funguje..
Nemá náhodou nejakú vážnu chorobu ? Kde by mala zle prognózy ? Niektorí ľudia sa takto uzavrú
@angelous1991 Nemyslím si že by mala chorobu
@jana_eyre_2 , autorka
Baby, ja som na tej druhej strane.
Mala som dobrú kamarátku ale potom prišli veľké rodinné problémy ( ex bol alkoholik) do toho hrozne úzkosti a Panické ataky ..ochorela som. Nikde som už nechcela chodiť, všetko má hrozne vycerpavalo každá kamarátka...tá najlepšia o ktorej píšem sa snažila a vždy mi pomáhala a fakt sa snažila pochopiť čo mi je...ale mňa to už prestalo baviť. Ona bola akčný typ, stále niečo vymýšľala, chodiť niekam a ja som nevládala ani žiť.... Stále vysvetľovať, necítim sa dobre,, nezvládnem to. Okrem týchto stavoch pre ktoré som nevidela ani budúcnosť ešte riešiť kamošku nemala som silu, vôbec...úplne som ju vyškrtla. je to už aj 5 rokov...Teraz keď mi je lepšie aj sa hanbím ale viem že keby znova prídu tie stavy spravím to isté...je mi to ľúto aj rozmýšľam sa ozvať, ale aj sa hanbím, viem že uz to nikdy nebude ako predtým...
Chcem tým napísať že keď ma niekto psychické problémy nemusíte o tom ani vedieť ja som to tajila hanbila som sa že som taká slabá...aby som nemusela vysvetľovať veľa x som klamala že mi je lepšie...a nebolo..ísť do obchodu bol výkon ako prejsť 20km...veľa známych som takto vyskrtla. Lebo každý hovoril to nič to prejde pod do prírody , na koncert bude dobre...ale to čo som prežívala vnútri bolo peklo..nikomu sa nechce vysvetľovať lebo pokiaľ to nezažili nepochopia. Je ľahšie úplne vyškrtnúť a prestať sa stretávať.
Určite tie kamarátky na vás myslia, zabudnúť nemohli ..možno nie sú môj prípad len som chcela objasniť že aj toto môže byť príčina..
To ma mrzí, ja som mojej kamarátke hovorila o tom ,, ona aj tak poď von pod na prechádzku ,,,až ma to hnevalo že stále ma chce prinútiť (zobudiť sa ) ) a zároveň hnevalo že sa vôbec neteším na nič..doteraz neviem či to celé pochopila ..pritom ju mám stále veľmi rada a viem že je to osoba ktorej aj keby sa teraz ozvem tak mi pomôže..život je niekedy veľmi ťažký...
Nemoze mat problemy vo vztahu alebo depresie?