Kedy ste sa vyrovnali sama so sebou ?
Ahojte,
viem, že sú tu hlavne maminky, ale myslím, že je tu aj veľa mladých dievčat okolo 20tky, ktoré maminky zatiaľ nie sú, ale tiež rady diskutujú na rôzne témy. Mňa by zaujímal najmä názor starších skúsenejších žien, ktoré sú už samy so sebou vyrovnané, sú samy sebou, majú zdravé sebavedomie a čo im v tom pomohlo. Ako ste to dosiahli a kedy ste si to začali uvedomovať?
Posledný rok mal pre mňa takú zvláštnu energiu, bola som aj u psychologičky, ona mi povedala, že som na seba veľmi náročná, kritická a porovnávam sa so ženami staršími, ktoré už majú iné veci odžité ako ja a že nemám tlačiť na pílu, dopriať si čas, byť na seba menej náročná. Uvedomujem si to, lebo naozaj odkedy sa natom snažím aspoň trochu pracovať, tak som trochu pokojnejšia, uvoľnenejšia a dostala som nato už aj pár komplimentov.
Viem, že je to istým spôsobom celoživotný proces, nechcem tu znieť, že si pýtam zaručený návod, ale len by ma zaujímali vaše skúsenosti, ako ste k tej vyrovnanosti prišli a čo vám pomohlo.
Vďaka.
Pekný večer.
@lienockamalicka ďakujem, že si zdieľala skúsenosť. 🙂
U mňa asi tým príchodom detí. Prestala som sa toľko pozorovať, rozpitvávať jednotlivé situácie a zaoberať sa sebou, jednoducho už boli iné priority. Nuž a do toho človek stále viac a viac zisťuje, že nie je všetko zlato, čo sa (na facebookoch čo instragramoch) bliští a že vlastne každý máme svoje muchy a nedokonalosti 🙂. A že je to tak vlastne ok, prílišnou snahou o dokonalosť si škodím a možno tým nepriamo škodím aj mojim deťom...
Ahoj, mne pomohli naozaj meditácie a velmi časté prechádzky v prírode osamote…🙂
@mikadooo áno, aj ja som si uvedomila, že si tým škodím a pritom zbytočne. A paradoxne ja najviac viem oceniť také ženy vyrovnané, pokojné, zdravo sebavedomé, čo nemajú potrebu sa porovnávať, riešiť, čo dosiahla tá a tá, každú maličkosť...
@nikoletta1712 prechádzky tiež veľa chodím, máš nejaké obľúbené meditácie?
Na to neexistuje návod, chce to proste čas.
vekom = skusenostami
Kym sa mi nenarodili deti. V zmysle, ze az deti ma naucili trpezlivost, zhovievavost k inym. Ze nie kazda teoria sa da previest do praxe, ze nie je vsetko take jednoznacne ako sa na prvy pohlad zda. A hlavne, ze vsetko chce svoj cas. Az pri detoch som realne zazila, ze ja sa mozem aj o zem plesknut, ale nebude to tak ako to chcem. A ak aj ano, tak az na to pride ta spravna chvila a nie kedy to chcem/potrebujem ja.
Zo začiatku som meditovala tak, že som počúvala Michala Drienika, Martina Lajpríka…A k tomu rôzne afirmácie, manifestácie…
A v najbližších dňoch chcem skúsiť meditovať sama v tichu…
Snáď som trochu pomohla🙂…
Ja sa v tomto stale este vyvijam, ale som uz ovela dalej ako v tej 20ke (teraz som 40tnicka). Mne dost pomohli zivotne krizy. Zistila som, co vsetko dokazem zvladnut, ako viem bojovat a ake mam od prirody v sebe zbrane, zacala som si uvedomovat, co su moje silne stranky. A kedze som uvidela tie silne, lahsie sa mi akceptuju aj tie slabsie. Okrem kriz potom aj vselijake dalsie skusenosti ma postupne presvedcili o tom, ze na niektorych veciach fakt ze nezalezi, ze sa jednoducho nic nestane, ak nieco nie je tak a tak. Pomohlo mi aj, ked som stretla svojho manzela, on mi je dusou taky blizky a tak nejako sa mi ulavilo, ze aj pre mna sa nasla blizka dusa. No a po porode prisiel dalsi posun, tam sa vyslovene dostavil taky pocit, ze uz fakt nemusim riesit niektore prkotiny, lebo dolezite su ine veci.
Pozri na YT Michal Drienik... ma videa, aj meditacie..
@zuzzinka ďakujem, pozriem.
pridám sa k babám… tiež mi k tomu pomohli deti…. a ťažké životné skúšky a ochorenia v rodine…. už sa na veľa vecí pozerám inak, ako som sa pozerala pred 5 rokmi… 🙂 takže zamňa —- príde to časom…. j keď to porovnávanie bude asi navždy, no vždy si treba uvedomiť, že ľudia sa ti len tak s ich problémami zverovať nebudú.. a to je dôležité si uvedomiť… ty vidíš inú ženu ako sebavedomú, inteligentnú, no nevieš, čo prežíva a ako to skutočne zvláda ;) chce to čas ❣️ venuj sa teraz škole alebi práci a uvidíš, že všetko príde🙏 a psychologičku určite navštevuj ďalej, navedie ťa na cestu a už ju neskôr nebudeš potrebovať, ver mi⭐️
@kveova ďakujem, áno, snažím sa na sebe pracovať, ale nepreháňať to, dopriať si čas, ísť svojou vlastnou cestou...a ďakujem za skúsenosť, vidím, že mnohým z vás ozaj pomohli práve detičky a jednotlivé životné skúšky
Ahoj, no je to proces... Mám 36 a ešte stále nemôžem tvrdiť, že som so sebou na 100% vyrovnaná, spokojná... Ale vekom mi skrátka čoraz menej záleží na tom, čo si iní /cudzí myslia a hovoria, povedzme, že takmer vôbec a je to veľmi oslobodzujuce... Dosť pomohlo, že mám dobrého partnera, ktorý má akceptuje, aká som
@chouette0157 verím, že správny partner príde do života aj mne. 🙂 a ďakujem za tvoju skúsenosť.
Neviem, ci ti pomozem, ale u mna to prislo prirodzene vekom. Hormony sa skludnia, clovek si zacne uvedomovat urcite veci, inak sa pozerat na zivot, utriedi si priority, ale aj charakter sa ustali, uz si uvedomis svoje pozitiva aj negativa a vies na nich pracovat. Myslim, ze okolo 27-28 roku to prislo u mna. Ale podla mna vela zmenia aj nejake udalosti. Napriklad zavazne ochorenia v rodine a pod., ze clovek zacne inak rozmyslat a pozerat na zivot 🙂 U kazdeho je to asi velmi individualne, kedy pride to psychicke a mentalne dozretie 🙂