icon

Má človek s poruchou osobnosti právo založiť rodinu?

7. jan 2025

Ma aj človek s poruchou osobnosti právo založiť si rodinu alebo je to len veľký risk a pochabost?

Strana
z2
avatar
marianarem
8. jan 2025

@0silvia0 No myslim, ze si sa ako mama naozaj posnazila, teraz je to uz aj na synovi. Ja som sa v zivote tiez dostala do psychickych problemov, ale vytazila som z prikladu mojich rodicov, ktori vzdy tak akcne reagovali na situacie a nejako som si od nich osvojila princip, ze vzdy mozem nejako konat. Takze uz som to potom zobrala do svojich ruk a vela veci sa mi podarilo zvladnut. Aj tvoj syn sa este moze dostat do problemov, ale moze ich aj vyriesit a dalej dospiet. Moj prave je este len 5rocny, takze tam vidim este svoju sancu zabranit poruche. Napriklad neviem preco, ale ma problem priamo povedat, co by chcel. Asi nejaka hanblivost, neviem. Chce po mne, aby som mu citala myslienky a snazi sa ma tak nejak vmanipulovat do situacie, aby som to sama navrhla. Robi to aj inde, nie len pri mne. To robil aj svokor, ale on potom bol aj nastvaty, ked to nedostal, zbieralo sa to v nom, potom chodil a vselijako rypal, kym toho druheho totalne nevytocil. Do konca zivota si vztah predstavoval ako dokonalu harmoniu, kde si ludia rozumeju aj bez slov, a ked to nedistaval, tak bol nestastny, urazemy, rypal na citlive miesta. Tomuto by som chcela zabranit u syna. To je len jeden taky priklad, je toho viac. Tiez sebavedomie, lebo svokor si musel doslova zmodifikovat realitu, aby uniesol chyby, co porobil. Bud uplne zabudol, alebo si vymyslel inu verziu.
Tvoj napriklad co prekruca? Moj svokor len take veci, kde urobil chybu, napriklad ze v detstve bil mojho muza.
Dakujem aj ja za tvoj prispevok, zamyslela som sa nad nim a este budem rozmyslat.

avatar
0silvia0
8. jan 2025

@marianarem no toto aj môj syn mal problém pomenovať veci narovinu a keď sa neudiali podľa jeho predstáv, tak sa naštval a mal až neprimerané emočné prejavy.
Dcéra ako dieťa tiež nikdy nepovedala, čo by chcela, deti to asi celkovo nevedia pomenovať. Ale ona aspoň nerobila následné scény, vedela si to spracovať v sebe. Ale všetky tieto nespracované vecičky si pozbierala do imaginárnej krabičky, ktorú potom otvorila a predebatovali sme to narovinu, keď už bola v puberte napríklad. Toto syn nevie, všetko zmetá pod koberec, má nahodenú masku "všetko je v pohode, nič sa nedeje", ale viem, že svoje vnútro nechce odhaliť, pomenovať, analyzovať. Neviem, čoho sa bojí.
Ale na druhej strane mi dcéra (20 rokov) povedala, že jej starší brat bol pre ňu vždy veľkým vzorom, lebo nemal zábrany si vypýtať, požiadať, dožadovať sa. Hoci to nerobil príjemným spôsobom, ale takým tým jeho manipulačno-vydieračským, ale nemal zábrany, ona tie zábrany cez svoju hanblivosť a skromnosť mala. A toto ma zas naučila dcéra ako k synovi pristupovať, možno by si to mala skúsiť u svojho syna. Tváriť sa, že nevieš čo on chce dosiahnuť svojimi manipuláciami, robiť sa "sprostá", aby on musel narovinu povedať, čo chce. Čiže nereagovať na jeho manipulácie, hoci dobre vieš, o čo mu ide. Minule mi hovorila, že brat od nej niečo chcel a začal na ňu používať manipulačné techniky, robila sa, že nechápe čo od nej chce. Nakoniec bol nútený sa spýtať priamo. Ona sa ho na to opýtala, či ho to moc bolelo, keď sa opýtal narovinu. Vraj jej odpovedal, že áno, bolelo....
Ešte k tomu, že prekrúca. Napríklad úplná blbosť, niečo hľadal vo svojom bordeli v izbe a presviedča ma, že on si to minule nechal tu, na tejto poličke. Hovorím mu, určite nie. Tvrdí, že áno, on si to nikdy nikam nedáva, len sem a sem a nikdy nikam inam. Nenápadne mi podsúva, že ja som mu to niekam musela strčiť, lebo on s tým určite nehýbal. Nakoniec mu pomáham hľadať a nájdeme tú vec pod roznoseným tričkom pohodeným na jeho gauči. Vtedy mykne plecom, že dobre, nájdené, vybavené. Toto sa stalo xy krát. Alebo mám pocit, že si do niektorých príbehov niečo domyslí, lebo sú na môj vkus až moc nerealistické, ale to neviem dokázať, keď sa na niečo začnem podrobnejšie vypytovať, vadí mu to, začne to dokola a rázne opakovať, aby som sa už nevypytovala a mal od otázok pokoj.

avatar
evkamotka
8. jan 2025

Poruch osobnosti je vela a roznych. Tvarite sa, akoby bola len hranicna a narcisticka

avatar
marianarem
8. jan 2025

@0silvia0 No moj syn to radsej vzda, nez by mal na rovinu povedat. Pomaha, ked mu trochu ustupim, napr. nech to vyhlaskuje, povie prvych par pismen, napise to, opise posunkami...Proste nieco, co nie je az taka emocna zataz oproti priamemu vysloveniu. Zatial takto a snad postupne bude schopny viac. Ale odjakziva ho ucime, ze citat myslienky si ludia nevedia. Minule isiel k nasim a strasne sa tam tesil na jednu stavebnicu. Prisiel domov a ked som sa ho spytala, ci si z nej staval, tak ze nie. Tak sa ho pytam, ci si ju nevypytal. A on ze:"Vypytal, povedal som ze dedo, na nieco si zabudol." :D Tak som mu vysvetlila, ze dedo fakt nemal sancu zistit, co tym mysli a ze teda je za vyvoj situacie zodpovedny on, ktory sa nevyjadril priamo. No snad sa to nanho casom nalepi.
Celkovo po porode zistujem, ze vrodena povaha je fakt silna. Ale z nikoho nemusi byt naruseny dospely.

avatar
0silvia0
8. jan 2025

@marianarem súhlasím, povaha je povaha, tá sa nedá ani výchovou zmeniť. Len sa naučiť navzájom vychádzať. Ale je fajn, že dnešní rodičia s deťmi viac komunikujú ako tomu bolo v minulosti. Moja mama bola dosť direktívna keď som bola dieťa, k nej som mala veľký blok, tam sa mi ťažko komunikovalo. Ale otec to našťastie svojou osobnosťou vyvažoval, tlmil, zjemňoval. Tie rodinné konštelácie sú niekedy fakt záhul, ale asi je to všetko tak ako má byť a máme sa vzájomne učiť.

avatar
sova7
8. jan 2025

Ma ako každý. Ale mal by to zvážiť aký život s ním rodina bude mať. Stretla som veľa ľudí s narušenou osobnosťou a bolo to ťažké radšej som kontakt s nimi ukončila. Nie každý kto po rodine túži alebo má na ňu nárok ako človek je aj schopný sa o deti rodinu vzťah partnera postarať prípadne byť vhodným rodičom a partnerom. Niekedy je lepšie sa s ohľadom na okolie tohto radšej vzdať. A aj.s ohľadom na svoje osobnostné limity ktoré si ale človek s poruchou osobnosti neuvedomuje.

avatar
ketrint
8. jan 2025

@monita12345 tiež som dieťa takého rodiča a práve preto si myslím, že by takí ľudia deti mať nemali. Je nás viac súrodencov a každý máme svoje problémy kvôli tomu… niekto len kvôli detstvu s takým rodičom, niekto aj podedil rovnaké gény/problemy, atd.

Rozhodne nemali. Je to veľké svinstvo ak deti majú tak, že to vedome zamlčia partnerke, keď pritom o diagnóze vedia. (Tak to bolo u nás.)

avatar
sova7
8. jan 2025

@tyrkysova_lentilka ono veľa ľudí si to myli. Schizofrenia je duševná choroba. Psychóza. Porucha osobnosti - psychopatia je nieco iné. Každé sa inak prejavuje a psychopatia sa nedá liečiť . Ak ten človek má nadhľad sebareflexiu môže chodiť na terapie a brat lieky na obťažujúce prvky správania ako agresivita nezvladanie hnevu napríklad. Ale tá patologia trhlina v osobnosti sa vyliečiť nedá. Určite ale ma prekvapila autorka. Je to jediný človek s poruchou osobnosti s ktorým som sa strela a chce problém riešiť aj si ho je vedomy. Je to veľká výnimka. Väčšinou sa k odborníkom dostane človek ktorý s takým človekom žil. Nie samotný psychopat. Taký čo som ich stretla povedali mne nie je nič som ok ty si problém ty sa liec. Tiež som si všimla že hraničná porucha sa s obľubou dáva ženám ktoré boli zneužívané možno po traume vykazuju znaky ako psychopat keďže majú zamrznuté cítenie a iné vnímanie. Len potom je problém lebo porucha a trauma každé vyžadujú iný prístup. Osobnosť sa tiež môže do patológie otočiť a začať vyvíjať aj po traume. Tiež málokto má čistu jednu poruchu býva to rôzne namiesane. Tiež sú tam rôzne spektra a intenzita. Niekto má poruchu a je jemný čudák negativista vysávač energie ale môžu to byť aj predátory a sadisti na druhom konci spektra ak tých patologických prvkov sa nazbiera viac. Takže to vyžaduje dôkladnú diagnostiku a opatrnosť pri postupe ako na terapiu a čo za tým je. Stáva sa že aj autista môže skončiť s označením že ma poruchu osobnosti stále je málo odborníkov čo sa v tom skutočne orientujú. Ale ak je tam silná patologia prípadne spojená aj s duševnou chorobou neriešila by som deti a rodinu. Tiež pri autorke ta otázka mi na jej poruchu príde zvláštna. Klasický predatorsky psychopat si vezme čo chce urobi žene deti čím skôr lebo ju nimi poisti nerieši či niečo môže či nie skrátka si to vezme lebo na to ma nárok. Podľa svojho vnímania. Ale môže byť aj rozdiel v tom ako je to u ženy a muža ja skôr poznám správanie muzov psychopatov

avatar
mariska1989
Autor odpoveď zmazal
avatar
mariska1989
8. jan 2025

Poznám takého je to ale muž. Problémy má aj jeho dcéra siahla si na život nehovoriac ze ma teraz väčšie problémy s tým nakoľko jej otec je v base a to u nej spustilo ešte horšie takže stále musí byť s niekym

avatar
monita12345
8. jan 2025

@ketrint no ako napriķlad môj otec on sa stále obraňuje, dostáva až zachvaty hnevu keď mu povieme že je osoba s poruchou..týto ľudia myslím si že navonok vyzeraju ako super ľudia,veľa ľudí si ich obľubi lebo si myslia ze to čo ukazuju je pravdive.. mne sa to stalo na psychiatrii,neverili mi ze kvoli niekomu s rodiny mam taketo problemy,nakoniec ma z nej otec vytiahol,podpisal papiere a bola som naspät doma v pekle

avatar
kaktusik007
8. jan 2025

mam deti s clovekom s hranicnou poruchou osobnosti. O jeho diagnoze som sa dozvedela az ako tehotna, pred svadbou mi to zamlcala cela jeho rodina.

nie, takyto clovek nema mat deti - velmi tym tie deti trpia. Nie su to hracky a je velmi velmi narocne naucit ich obranovat sa pred psychopatickym rodicom - aj ked s nim neziju v jednej domacnosti uz takmer cez 13 rokov.

avatar
loliki
8. jan 2025

@kaktusik007 Ale aj ten clovek to mohol po niekom zdedit. A teraz aké je riesenie? Robiť si povinné psychotesty pred svadbou alebo pred plánovaným rozmnožovaním? Vôbec nikto netuší, koľko ľudí je medzi nami nediagnostikovaných s psych. poruchami. koľko takých ľudí má detí atď. Potom by sme mohli pokračovať s ďalšími chorobami, či môžu mať deti... Kam by sme sa dostali? Že deti môžu mať len blonďaví a modrookí belosi?

avatar
rejka7
9. jan 2025

to nie, deti môžu mať aj hispanci aj černosi, ale psychický zdraví. Ty si nemala partnera, alebo matku, otca narcisa, hraniciara, psychopata, však? Keby si mala, tak by si inak hovorila, bohužiaľ.

autor
9. jan 2025

@rejka7 prečo mi všetky nadavate do psychopatov, táto diagnóza nehovorí nič o tom že by som mala byť psychopat, psychopat je niečo iné taký človek je emočne plachý a nemá pocit viny

avatar
kaktusik007
9. jan 2025

lebo este nedavno bol aj pri tvojej diagnoze v odbornej literature zauzivany pojem psychopat. Tak preto.

neber to hanlivo, osobne ani urazajuco --- proste je to starsie pomenovanie aj tvojej disgnozy. Ano, pomaly sa os tohto nazvoslovia upusta, avsak tu sme meszi laikmi a proste je jednoduchsie oznacit ta za psychopata, ako presne definovat tvoju diagnozu v ramci MKCH10.

autor
9. jan 2025

@kaktusik007 budem to brať hanlivo lebo je to hanlivé označenie, s takýmto označením nesúhlasím ani medzi laikmi

avatar
kaktusik007
9. jan 2025

nuz, tak sa urazaj. Uplne zbytocne. Tam radsej navstevuj psychoterapeuta, spravis lepsie ;)

autor
9. jan 2025

@kaktusik007 v pohode

Strana
z2