Majú starší ľudia predstavu o dnešných cenách bytov?
Ahojte,
mám taký pocit len ja, alebo naozaj staršia generácia (50-60 roční) vôbec netuší, ako VEĽMI drahé je dnes bývanie - minimálne kúpa bytu?
Mám cez 20, bývam v nájme a už som unavená z toho, ako je mi stále dávané najavo, že nemám nič vlastné - zatiaľ čo oni majú 3 izbový byt za 8000 slovenských korún a chalupu za 25 000 slovenských korún. Bohužiaľ, nemám našetrených 20% z ceny nehnuteľnosti - čo predstavuje tak 20 000€, ani bohatú rodinu, ktorá by pomohla.
@andrea2667 Vieš, za vlády komunistov boli potraviny dotované.
Neslobodu ľudí sa snažili umlčať lacným chlebom, mliekom, hlavne pivom . . .
No na mäso chodili ženy k masiarovi stáť v rade o 4 tej ráno, aby sa im o 6 tej hodine niečo ušlo.
Rady sa stáli na všetko, tropické ovocie bolo len na Vianoce, kvôli nedostatku toaletaku a vložiek bola panika.
To všetko sa ani nedá vymenovať ako ničoho nebolo.
Najhoršie bolo tým ľuďom, čo nedržali "hubu a krok".
No a všetky deti mali rovnaké tepláky, vetrovky, ničoho nebolo, rovnaké chladničky Calex, televízor Orava, tí bohatší z Tuzexu, auto mal málokto z priemerných rodín.
Väčšina ľudí doma nadávala, na západ pozerala cez ostnatý drôt,hudba zo západu sa nepúšťala a bola rušená.
Človek milujúci slobodu sa musel cítiť ako v ohraničenej ZOO.
Súčasnosť sa s tou dobou nedá ani porovnávať aj u tých najmenej solventných.
Najhoršie je, že krajiny s komunistickými vládami išli dolu vodou a bolo to neúnosné udržať dotovanie základných potravín.
Veď vidíš ako sa žije v krajinách,kde ešte vládnu komunisti.
Nechcela by som návrat takej neslobodnej doby.
No dnešní mladí a aj ľudia v strednom veku nemajú šajnu čo to bolo za zriadenie.
@napetra Tvoj komentár začína slovom Vieš. Viem. Aj ja som tu žila. Ale táto diskusia nie je o slobode, ale o dostupnosti bývania. Btw, vtedy bola nesloboda a všetci sme poznali nepriateľa. Dnes je otroctvo omnoho sofistikovanejšie. V túto nočnú hodinu nemám kapacitu ďalej rozvíjať. Dobrú noc.
Keď nastúpia nejakí mladí 20+ školometi k nám na stáž alebo pracovať, tak len s úžasom sledujem ich nároky.
Každý/každá si nárokuje takmer okamžite auto, motorku, najnovší I-phone, dovolenku v exotickej destinácii dvakrát ročne, víkendové pobyty v európskej destinácii aspoň raz mesačne, značkové handry, drahá kozmetika, kávičky v nákupných centrách...
A takmer každý by chcel bývanie, najlepšie do pol roka.
Ale niečo si odrieknuť a ušetriť si - to v žiadnom prípade. Veď predsa pracujem, tak ako to, že si to nemôžem dovoliť?!
A finančná gramotnosť taká, že týždeň pred výplatou si chodia požičiavať, v tom horšom prípade do záložní.
@bakafakamaka dnešní 60 tnici si už byty kupovali. mali 25 keď prišla zmena. Aj keď nestali toľko, platy boli rádovo 7x nižšie a bola 10 a viac % nezamestnanosť. Vtedy sa vo veľkom vyhadzovalo. Niektorí odišli von a tam si na byť zarobili, nie všetci mali tu odvahu alebo možnosti.
Presne ako tu už bolo viacx spomenuté ľahké to nie je, ale ani nebolo…a pravdaze ani nikdy nebude. Mám 50, prvé bývanie ešte ako s frajerom v garzonke od známej /5r/, naše mesto začalo skúšobne s najomnymi bytmi, tak sme mali šťastie na maly 38m2 bytík- ale platil sa riadne./5r/. Keď mal syn 3r kvôli veľkosť bytu sme začali zháňať vlastne bývanie. Prvú hypotéku sme vybavili za “pár” mesiacov s úžasným 6,5% úrokom. V 3i byte sme bývali 10r. Ako deti rástli, rozhodli sme sa pre dom - a ten budeme splácať do mojej 70-ky. Takze veľmi dobre viem a mám prehľad koľko stoja nehnuteľnosti. A dokonca to vie aj môj 80 ročný otec, ktorý síce robil a ťažko cely život robotníka ale fin.gramotnost mal našťastie nastavenú vždy dobre.
Ono to ozaj nie je o veku, ale o nastavení, uskromneni, a prioritách.
Mám už syna 20nika takze vidím aké nazory ma jeho generácia. Ten problém je v tom, že mladi chcú všetko a hneď! Momentálne si rieši nové, pardon ojazdené auto, chodí popri VŠ na brigády, lebo proste chce auto. Tu len príklad - my s mužom sme mali naše prvé auto aj to zachovanú jazdenku keď som mala 30.
A tajomstvo - vlani sme kúpili 2i byt - zatiaľ je tam nájomca, neskôr pomôžeme vlastným detom na rozbeh. Ale decka o tom neviedla. Rozhodne ho nedostanú “páči sa” len tak. Vedieme ich k tomu aby si vážili prácu a veci, aby sa sami o niečo usilovali a snažili sa nebyť závislí na rodičoch….a hlavne aby nevyplakávali nad tým čo nemajú, ale nech sa snazia riešiť to čo chcú mat.
@natalka13 Vtedy boli byty len štátne (pridelené zadarmo podľa poradovníka, čakanie cca 5 rokov), alebo družstevné, akontácia na 3 i v paneláku cca 30 000 korún, alebo podnikové, bolo treba podpísať 10 - 15 rokov ostať v podniku pracovať. Bežný plat okolo 2000 korún. Takto dostávali byty naši rodičia.
@andrea2667 my sme mali moznost kupit byt v 1990 za 280.000 zacinali realitky fungovat, tak sme radsej stavali dom.
Mna nemusis poucovat ake boli byty a ako sa pridelovali.
Byty dostavala pridelene 90% iba robotnicka trieda.
My v kancloch bez sance.
@andrea2667 my sme mali moznost kupit byt v 1990 za 280.000 zacinali realitky fungovat, tak sme radsej stavali dom.
Mna nemusis poucovat ake boli byty a ako sa pridelovali.
Byty dostavala pridelene 90% iba robotnicka trieda.
My v kancloch bez sance.
@natalka13 Už x krát som napísala, že hovorím o období pred 1990. Byty mali všetci a nikto sa nemusel zadĺžiť na celý život.
Moja mama kúpila prvý byt asi v 2003 a stal ju 500000, ďalšie peniaze išli do prerábať a úrok mala nejakých skoro 10%. Vezmi si ze na eura by to bolo cca 16000 eur, to moja kuchyňa stala viac 😅 ale uvedom si, že koľko sa zarabalo, mama mala plat nieco malo cez 6000 co je okolo 200 eur. Nemôžeš to porovnávať. A ano ja som si dovolila kúpiť byt, ked som mala cez 20 a rozhodne to nebolo take strašne, kedze úroky boli ďaleko nižšie a plat som mala omnoho vyssii ako ona.
@natalka13 Už x krát som napísala, že hovorím o období pred 1990. Byty mali všetci a nikto sa nemusel zadĺžiť na celý život.
@andrea2667
Ani vtedy nemali byty vsetci. Ty si mala v 1985 30rokov?
A tema je o dnesnych cca 60r. Ludoch.
Byty hladali prave po revolucii kedy koncili skoly. Vtedy bolo este in po skole svadba dieta....vysnivany byt.
@andrea2667
Ani vtedy nemali byty vsetci. Ty si mala v 1985 30rokov?
A tema je o dnesnych cca 60r. Ludoch.
Byty hladali prave po revolucii kedy koncili skoly. Vtedy bolo este in po skole svadba dieta....vysnivany byt.
@natalka13 Vtedy som mala som 18 a živého bezdomovca som ešte nevidela. Niektorí bývali zo začiatku u rodičov, ale zakrátko byt dostali. V roku 1990 som bola prvá v poradovníku ako slobodná, bezdetná. Môžem si ho dať zarámovať. Vtedy bolo absolútne nemysliteľné, aby osamelá matka, 1 dospelý syn ZŤP, 1 nezaopatrený, celý život pracujúca, nemala svoj byt. A je mi úplne jedno, že nebol v osobnom vlastníctve. Naozaj som z toho nesr...dená, traumatizovaná a bezmocná.
Ja mám zas pocit že niektorí dvafsatrocni by chceli všetko hneď. Veď ledva skončí školu, samozrejme že trvá pár rokov kým niečo nasetrí. Dovolím si tvrdiť že vo svojich dvadsiatich aj keby byt stál polovicu dnešnej sumy by som naňho nemala. Ozaj len podnájom a šetriť aspoň päť rokov. Alebo rodičia a šetriť na hypotekárny základ. Alebo práca v zahraničí i keď ani to nie je pre všetkých. Hlavne nebyť z toho vystresovaný , sú aj horšie veci
Presne ako tu už bolo viacx spomenuté ľahké to nie je, ale ani nebolo…a pravdaze ani nikdy nebude. Mám 50, prvé bývanie ešte ako s frajerom v garzonke od známej /5r/, naše mesto začalo skúšobne s najomnymi bytmi, tak sme mali šťastie na maly 38m2 bytík- ale platil sa riadne./5r/. Keď mal syn 3r kvôli veľkosť bytu sme začali zháňať vlastne bývanie. Prvú hypotéku sme vybavili za “pár” mesiacov s úžasným 6,5% úrokom. V 3i byte sme bývali 10r. Ako deti rástli, rozhodli sme sa pre dom - a ten budeme splácať do mojej 70-ky. Takze veľmi dobre viem a mám prehľad koľko stoja nehnuteľnosti. A dokonca to vie aj môj 80 ročný otec, ktorý síce robil a ťažko cely život robotníka ale fin.gramotnost mal našťastie nastavenú vždy dobre.
Ono to ozaj nie je o veku, ale o nastavení, uskromneni, a prioritách.
Mám už syna 20nika takze vidím aké nazory ma jeho generácia. Ten problém je v tom, že mladi chcú všetko a hneď! Momentálne si rieši nové, pardon ojazdené auto, chodí popri VŠ na brigády, lebo proste chce auto. Tu len príklad - my s mužom sme mali naše prvé auto aj to zachovanú jazdenku keď som mala 30.
A tajomstvo - vlani sme kúpili 2i byt - zatiaľ je tam nájomca, neskôr pomôžeme vlastným detom na rozbeh. Ale decka o tom neviedla. Rozhodne ho nedostanú “páči sa” len tak. Vedieme ich k tomu aby si vážili prácu a veci, aby sa sami o niečo usilovali a snažili sa nebyť závislí na rodičoch….a hlavne aby nevyplakávali nad tým čo nemajú, ale nech sa snazia riešiť to čo chcú mat.
@anonym_f05854 Moj syn má 16. Chcel toto a hento, a nič lacné. Tak mu hovorím, chod na brigádu. Nehovorím, maká..ale... Všetko hneď minie. Hned musel mať iphone, rozváža sa taxíkmi, hamburgre, pize, kedy si zmyslí.. Frajerke kupuje a tak. Na brigádu šiel, aby si našetril na ojazdené auto. Ale nemyslím, že si naneho našetrí, lebo to nevie. Napriek tomu, že ho skromnosti a gzdovaniu učím od jeho malička, nevie to. Lebo nedokáže si odtrhnúť od úst. 20nička vyplakáva, že nemá byt? A my sme ho mali v tom veku? No nikto.
@natalka13 Už x krát som napísala, že hovorím o období pred 1990. Byty mali všetci a nikto sa nemusel zadĺžiť na celý život.
@andrea2667 Mýliš sa, pred rokom 1990 nemali byty všetci, ako si nato prišla. Slobodní byty vôbec nedostávali, lebo nezdvihali demografickú krivku. Naši čakali na družstevný byt 20 rokov, dobre počuješ 20 rokov a dovtedy bývali u rodičov .
V bytových družstvách fungovali známosti a niektorí čakali v poradovníku celé roky.
Hlavne sa prideľovali podnikové byty a tiež štátne byty, ale v takých bývali ľudia, čo mali kontakty. Viem, že v štátnych bytoch bývali aj umelci, hudobníci a známe osobnosti, radšej nebudem menovať.
Takže nebolo to také ružové s bytmi, že každý mal kde bývať.
@natalka13 Vtedy som mala som 18 a živého bezdomovca som ešte nevidela. Niektorí bývali zo začiatku u rodičov, ale zakrátko byt dostali. V roku 1990 som bola prvá v poradovníku ako slobodná, bezdetná. Môžem si ho dať zarámovať. Vtedy bolo absolútne nemysliteľné, aby osamelá matka, 1 dospelý syn ZŤP, 1 nezaopatrený, celý život pracujúca, nemala svoj byt. A je mi úplne jedno, že nebol v osobnom vlastníctve. Naozaj som z toho nesr...dená, traumatizovaná a bezmocná.
@andrea2667 teraz nerozumiem, ty si mala v 1990 18 rokov, čiže si staršia odo mňa. Prečo nemáš vlastný byt? Kvôli rozvodu? Nepracovala si a starala si sa o ZŤP dieťa? Ja nepovažujem za potrebné, aby stať rozdával byty, jedine naozaj sociálnym prípadom, kedy ten rodič je ZŤP a sám nemôže pracovať, alebo sa stará o dieta ZŤP 24 hodín denne, nech dostane štátny byt s podmienkou dožitia. Ale inak unzdrabych ľudí skôr považujem za potrebné, aby dokázali na ten byt zarobiť. Nech majú dostatočne platy, aby sa uživili. Ale zase, tiež by mali vedieť rozmýšľať. Ak si slobodná žena urobí 4-5 deti, ma nezodpovedného priateľa, ktorý ju opustí a potom takáto žena vyplakáva, ako nemôže prežiť. Veď každý sme si strojcom svojho šťastia. Nepovažujem za normálne, aby sa štat staral o ľudí, ktorí nerozmýšľajú a vlastnou vinou nedokážu existovať.
Byty sú stále lacnejšie a lacnejšie, a bývanie dostupnejšie a dostupnejšie.
Tí ale čo chcú penthouse v centre BA, tak môžu mať opačný pocit. Áno, každý pracháč tam chce bývať, tak sa tam tlačia byty na vysoké "nedostupné" ceny.
Vo veľkom krtíši si kúpite rovno aj 2 4-izbáky, alebo v dedine na východe 2 domy... 🙂
Takže treba definovať "drahé" bývanie.
Byty sú stále lacnejšie a lacnejšie, a bývanie dostupnejšie a dostupnejšie.
Tí ale čo chcú penthouse v centre BA, tak môžu mať opačný pocit. Áno, každý pracháč tam chce bývať, tak sa tam tlačia byty na vysoké "nedostupné" ceny.
Vo veľkom krtíši si kúpite rovno aj 2 4-izbáky, alebo v dedine na východe 2 domy... 🙂
Takže treba definovať "drahé" bývanie.
@9000, nuž ano, ale keď máš pracu v Bratislave, tak je ten byt v ježiši či dom na východe trochu od ruky. A keď ich chcela ako investičné, oveľa ťažšie ich prenajmes, takže dopyt a ponuka tiež bude o niečom inom.... Kupovala som 2017 trojizbak za kamarátku cenu 120 tisic. Keby som sa ho chystala predať, stal by dnes okolo 300. Za kamarátsku cenu 250. Nestal ma (mimo základného vkladu) "nič", okrem možno troch mesiacov je v kuse prenajatý. Za kamaratsku cenu. Toto by som mimo ba ťažko dala.
@andrea2667 teraz nerozumiem, ty si mala v 1990 18 rokov, čiže si staršia odo mňa. Prečo nemáš vlastný byt? Kvôli rozvodu? Nepracovala si a starala si sa o ZŤP dieťa? Ja nepovažujem za potrebné, aby stať rozdával byty, jedine naozaj sociálnym prípadom, kedy ten rodič je ZŤP a sám nemôže pracovať, alebo sa stará o dieta ZŤP 24 hodín denne, nech dostane štátny byt s podmienkou dožitia. Ale inak unzdrabych ľudí skôr považujem za potrebné, aby dokázali na ten byt zarobiť. Nech majú dostatočne platy, aby sa uživili. Ale zase, tiež by mali vedieť rozmýšľať. Ak si slobodná žena urobí 4-5 deti, ma nezodpovedného priateľa, ktorý ju opustí a potom takáto žena vyplakáva, ako nemôže prežiť. Veď každý sme si strojcom svojho šťastia. Nepovažujem za normálne, aby sa štat staral o ľudí, ktorí nerozmýšľajú a vlastnou vinou nedokážu existovať.
@zuzana76 Je to tak nejak podobne, trochu ako zo zlej telenovely. Život vie niektorým riadne naložiť. Viac súkromných informácií nebudem rozdávať. Ale pracovala som vždy koľko sa dalo. Ešte by som sa zastala ostatných. Nie každý má široké lakte, rodinné , mentálne alebo fyzické schopnosti, aby mu banka poskytla hypotéku. Preto tvrdím, že dostupné nájomné bývanie by malo byť bežnou súčasťou spoločnosti.
@andrea2667, to ťažko. Boli sme tri a tak "veľký" byť dostali len preto, lebo s nami zila stara mať. Takže o nadrozmernosti nemohlo byť ani reči. Ale byt bol v "luxusných" malých (trojposchodovych) domoch a nie v dvanasposchodovych hororoch, kde večne nefungoval výťah. A mal garáž, ktorú v 70 rokoch nikto nechcel, lebo kto už mal auto..... Za chlieb teda 6 € neplatim dodnes a trvanlivé mlieko stalo 5 kcs. Len sackové bolo za dve. Lebo minimálne jedno pri prenose prasklo. Ešte si pamätám, že trojdecka Coca-Coly stala 3 koruny a mali ju náramne vzácne. Dnes za 3 eura kúpim tri litre (keby som ju kupovala). Kamoška šetrila dva roky na mustangy (džínsy), stali 800 korún a dostávali ich len raz do roka. Dve alebo tri čísla. Bola ochotná do nich pribrať/schudnúť podľa potreby. Keby mi dnes dcéra dovliekla rifle za 800 €, tak si začnem robiť starosti, že sa zbláznila. Proste tie pomery cien a platov boli kdesi úplne inde. Tým, že de facto neexistoval trh s bytmi, boli byty nezaujímavá komodita. Ale zase ak si nepoznala "správnych" ľudí alebo nemala "správne" zamestnanie, byvala si s mužom aj dieťaťom či dvoma v detskej izbe u rodičov aj 15 rokov. To tiež nebola žiadna sláva. Veľa veci bolo inak, ale nemám pocit, že niečo bolo lepšie. Inak, áno. Lepšie ani nie.
@vroni bez známostí sa žilo veľmi ťažko. Absolútne nič si nevybavila. Všetko len cez známosti. Ani poriadny TV alebo chladničku si nekúpila. Byt už vôbec. Aj s tými znamosťami a uplatkami si čakala aj roky
@natalka13 Vtedy som mala som 18 a živého bezdomovca som ešte nevidela. Niektorí bývali zo začiatku u rodičov, ale zakrátko byt dostali. V roku 1990 som bola prvá v poradovníku ako slobodná, bezdetná. Môžem si ho dať zarámovať. Vtedy bolo absolútne nemysliteľné, aby osamelá matka, 1 dospelý syn ZŤP, 1 nezaopatrený, celý život pracujúca, nemala svoj byt. A je mi úplne jedno, že nebol v osobnom vlastníctve. Naozaj som z toho nesr...dená, traumatizovaná a bezmocná.
@andrea2667 super takze zakrstko 5 rokov👍 aj to vo fabrike. Inak ubytovna.
Cize mala si 18 sla si ba bytovy podnik dala ziadost a do roka si dostala byt😄
Ze som sa ja postavila do zleho radu🤔
Že by byt pridelili len tak, to vôbec, aj so znamostami aj s uplatkami sa čakalo roky. Tie úplatky sú zas ďalšia kategória. Bez vsimneho ani na krok
@zuzana76 Je to tak nejak podobne, trochu ako zo zlej telenovely. Život vie niektorým riadne naložiť. Viac súkromných informácií nebudem rozdávať. Ale pracovala som vždy koľko sa dalo. Ešte by som sa zastala ostatných. Nie každý má široké lakte, rodinné , mentálne alebo fyzické schopnosti, aby mu banka poskytla hypotéku. Preto tvrdím, že dostupné nájomné bývanie by malo byť bežnou súčasťou spoločnosti.
@andrea2667 ale to viem, preto vravím, kto ma výnimočnú situáciu, tam by stať mal pomáhať. Nikto nemôže za to, že sa mu narodí choré dieta. Že sám tak ochorie, že nie je schopný pracovať. Ale vieš kolko ľudí by toto zneužívalo? Oveľa viac ako tých, co reálne takéto bývanie potrebujú. Keď vidím, kolko ľudí dobrovoľne nepracuje, alebo v jednej robote je mesiac dva, potom v ďalšej, nikde nevydrží, lebo pracovať sa mu samozrejme nechce. Zato obliekať sa, mať elektroniku a bývanie najlepšie aké sa len da by chceli. A to je rozdiel. Keď s tenpunzivot vybabre a naloží ti a keď niekto iný chce vybabrať s ďalšími.
Ale ono to funguje, ze zadarmo dostane clovek vsetko vratane byvania, len musi patrit k istej minorite. Byty dostanu, znicia, dostanu dalsi, ani pozemok nie je problem, zadarmo a hocikde..
@vroni bez známostí sa žilo veľmi ťažko. Absolútne nič si nevybavila. Všetko len cez známosti. Ani poriadny TV alebo chladničku si nekúpila. Byt už vôbec. Aj s tými znamosťami a uplatkami si čakala aj roky
@tilly, ja viem, pamätám. Aj v zelovoci si musela mať kamošku, keď si niečo chcela kúpiť.
@zuzana76 Je to tak nejak podobne, trochu ako zo zlej telenovely. Život vie niektorým riadne naložiť. Viac súkromných informácií nebudem rozdávať. Ale pracovala som vždy koľko sa dalo. Ešte by som sa zastala ostatných. Nie každý má široké lakte, rodinné , mentálne alebo fyzické schopnosti, aby mu banka poskytla hypotéku. Preto tvrdím, že dostupné nájomné bývanie by malo byť bežnou súčasťou spoločnosti.
@andrea2667 a v nasej rodine, moji rodicia, teta, svokrovci, vsetci dostali byt az ked mali prve dieta a predtym minimalne rok byvali u svojich rodicov. Cize to, ze dostal niekto bezdetny a mlady (18-20 rocny ) v minulosti je zase vynimocna situacia. Boli to vsetko mlade rodiny, ktore zili u rodicov zvacsa na dedine (alebo v byte v meste, kde sa v trojizbaku tlacili dve rodiny) a pracu mali v meste. tak potom podnik, kde pracoval jeden z manzelov pridelil byt (my sme mali najskor statny a potom druzstevny, ktory uz ale stal 24 000 csk), alebo dostali statny.
@andrea2667 a v nasej rodine, moji rodicia, teta, svokrovci, vsetci dostali byt az ked mali prve dieta a predtym minimalne rok byvali u svojich rodicov. Cize to, ze dostal niekto bezdetny a mlady (18-20 rocny ) v minulosti je zase vynimocna situacia. Boli to vsetko mlade rodiny, ktore zili u rodicov zvacsa na dedine (alebo v byte v meste, kde sa v trojizbaku tlacili dve rodiny) a pracu mali v meste. tak potom podnik, kde pracoval jeden z manzelov pridelil byt (my sme mali najskor statny a potom druzstevny, ktory uz ale stal 24 000 csk), alebo dostali statny.
@zuzana76 Slobodní dostávali garsónky alebo 1izbové byty. Rodina s dieťaťom čakala na 3 izbák nejaký čas či už u rodičov, v podnájme, alebo v podnikovej ubytovni, ale tá ubytovňa bola v zásade 2-garzónka. No neber to.
@andrea2667 Mýliš sa, pred rokom 1990 nemali byty všetci, ako si nato prišla. Slobodní byty vôbec nedostávali, lebo nezdvihali demografickú krivku. Naši čakali na družstevný byt 20 rokov, dobre počuješ 20 rokov a dovtedy bývali u rodičov .
V bytových družstvách fungovali známosti a niektorí čakali v poradovníku celé roky.
Hlavne sa prideľovali podnikové byty a tiež štátne byty, ale v takých bývali ľudia, čo mali kontakty. Viem, že v štátnych bytoch bývali aj umelci, hudobníci a známe osobnosti, radšej nebudem menovať.
Takže nebolo to také ružové s bytmi, že každý mal kde bývať.
@napetra Nehovor mi že som nezažila to, čo som zažila. Nikto koho som v minulom režime poznala, a boli ich stovky, nečakal na družstevný byt 20 rokov. Dokonca ani 10. Priemer bol 5, najviac si spomínam na 7 rokov. Známosti boli všade a vtedy to išlo ako po masle. Vždy boli nejakí "naši ľudia".
@andrea2667 Mýliš sa, pred rokom 1990 nemali byty všetci, ako si nato prišla. Slobodní byty vôbec nedostávali, lebo nezdvihali demografickú krivku. Naši čakali na družstevný byt 20 rokov, dobre počuješ 20 rokov a dovtedy bývali u rodičov .
V bytových družstvách fungovali známosti a niektorí čakali v poradovníku celé roky.
Hlavne sa prideľovali podnikové byty a tiež štátne byty, ale v takých bývali ľudia, čo mali kontakty. Viem, že v štátnych bytoch bývali aj umelci, hudobníci a známe osobnosti, radšej nebudem menovať.
Takže nebolo to také ružové s bytmi, že každý mal kde bývať.
@napetra Nehovor mi že som nezažila to, čo som zažila. Nikto koho som v minulom režime poznala, a boli ich stovky, nečakal na družstevný byt 20 rokov. Dokonca ani 10. Priemer bol 5, najviac si spomínam na 7 rokov. Známosti boli všade a vtedy to išlo ako po masle. Vždy boli nejakí "naši ľudia".
@vroni bez známostí sa žilo veľmi ťažko. Absolútne nič si nevybavila. Všetko len cez známosti. Ani poriadny TV alebo chladničku si nekúpila. Byt už vôbec. Aj s tými znamosťami a uplatkami si čakala aj roky
@tilly Zase si pozerala seriál, však? Lebo ja som v roku 1985, keď som mala 18 rokov, kupovala chladničku takto: prišla som do obchodu a vybrala som si na pôžičku jednu z dvoch značiek. Calex, alebo Minsk. Práčku tak isto. Tv som kúpila na inzerát, lebo majiteľ chcel lepší, väčší.
@bakafakamaka na prve byvanie, v malom meste, (na byt v Ba by to nebolo, aj ked som si iste obdobie nevedela predstavit zivot inde,)som si bola zarobit v zahranici, mala som uz 3 rocnu prax v oblasti, kde som pracovala, takze som ziskala peniaze aj zahranicnu pracovnu skusenost, bola som vo veku do 25 rokov. Takze smelo do toho, nic nepada same z neba,
Alebo vies, ako sa vravi, vo dvoch sa tiahne lepsie,aj hypo, porozmyslaj
@vroni Chlieb stál 6 kčs, mlieko 2 kčs, sirup 1 kčs, rohlík 20 halierov. Lieky zadarmo, lekár zadarmo, škola zadarmo, len 20 kčs za zrpš. Nájomné za družstevný 3 i byt vrátane vody, kúrenia, elektriny a plynu 500 kčs. V štatnych bytoch sa cena ešte znižovala za nezaopatrené deti. Ak tvoji rodičia platili 800, museli mať vysokú nadrozmernosť. Počítalo sa to podľa počtu osôb na m2.
@andrea2667 len zabudas,ze zarabalo sa tiez malo..800 - 1000korun...cize 6 korun bolo ako 6eur ked zarabas 1000eur... topanky stali 50 alebo aj 200 barexove umele, alebo aj 400 ( kozene). Cizmy 200umele, 700 kozene ( 1989 rok) ... tie si kupil malokto...ja som ich mala, maminq chcela kvalitu a vsetky ucitelky zazerali, ze drahe mam.... a veru mu ich v skole aj ukradli...a mamina kupila druhe..ocino bol banik, tak zarabal lepsie, ale inak sa malo zaravalo.
Malq zmrka bola 50halierov , aj polovicny listok mhd..benzin stal 3 koruny😃. Cize ako teraz keby 3e..mali sme Ladu , max.cez vikend sa slo k starkej.