Mám ho opustiť?
Baby..potrebovala by som radu..alebo skor rady;)) nevien ako nam dalej pokracovat s partnerom a otcom mojich deti...medzi nami je to uz take zlozite..ze neviem co bude lepsie...viac krat som sa s nim uz rozisla...boli to skor,take malichernosti...ze ziadny vazny dovod som ani tak na to nemala..to si uvedomujem neskor...teda..v tej chvili som taka nahnevana ze neviem co skor a jedine co ma napadne je rozchod...nebyvame spolu..mozno keby spolu byvame tak to najskor cele poriesime,ale takto sa urazim a idem prec...neviem..vadi mi ze je taky nezodpovedny a aj ma klame...v jeho minulosti si narobil dlhy,a teraz to nema este doriesene..takze..teraz sa dozviem ze dlzi nejake peniaze aj inym ako som si myslela...a navyse mi vadi,ze ked je doma,a my doma tak si ide do krcmy...neviem...chceli sme skusit spolocne byvanie,zacali sme to pomaly riesit ist niekam na byt...ale mam pocit ze sa mu do toho nechce...ked sa ho spytam povie ze chce ist s nami byvat,ale tak...neviem vobec co si mam o tom myslet..ja chcem ist strasne rada kdesi byvat...sa osamostatnit...nebyt stale niekomu na krku...tak vobec neviem...mojej rodine sa moj partner moc nelubi...tak to tiez ma serie...ale tak..zas...nie som ako ony a niektore veci mi neprekazaju tak ako im...oni uz teraz by som povedala vyhladavaju tie chyby na nom...teda..uz si vsimaju vsetko co spravi...neviem uz ani ci ho lubim...ked som s nim neni tak mi chyba a je mi do placu z toho vsetkeho...citim sa tak sama..ale na druhej strane ked som s nim tak..je to take zvlastne..hlavne teraz ked sme spolu fakt malo...chodi na tyzdnovky prec tak..mozno sme spolu....max.3 hodiny za cely vikend..neviem ci ho mam na dobro nechat...alebo..ostat s nim a skusit to v spolocnej domácnosti..a mi je luto ze...ani s detmi nema taky vztah,ked s nimi ani moc nieje...
A dalsia vec co ma stve su jeho rodicia...uz viac krat sa mi stalo ze si chcu zobrat nasho starsieho syna niekam a ked sa spytam ze kam...tak povedia ze len tak do mesta...ked to poviem priatelovi ze nech sa ich este raz spyta ze sak hadam mame pravo vediet ci idu niekde na nakupy alebo na nastevu alebo kam..tak mu odpovedia iba ze co je ho po tom..ze oni sa nas tiez nevypytuju...je to normalne?? Ako im mam slusne povedat ze chcem vediet kam chodia moje deti alebo tak..jako..ja mam s nimi dobry vztah..da sa povedat...teda nechcem ho pokazit...neni sme spolu denne tak si vychadzame celkom...viete mi nielto poradit??;)) dufam ze ste ma aspon trochu pochopili lebo z toho mojho pisania....;)) hhe a dakujem ze ste docitali do konca;))
Ako si si uz stihla precitat, ponali ste to presne z opacneho konca. Ale zivot pise rozne pribehy ... Ja byt na Tvojom mieste, tak este vydrzim u rodicov, pises, ze tam mas dobre zazemie, o deti je postarane, mas moznost si dokonca privyrobit. Priatel pracuje na tyzdnovky, takze by si tam bola aj tak sama. Pockaj, kym maly trocha odrastie a budes ho moct dat do skolky a ty zacnes opat pracovat. Budes mat svoj prijem a vyplneny cas, kym on bude prec. Za tie dva roky sa moze toho este vela udiat. Myslim, ze deti tym netrpia, ze vyrastaju bez otca, lebo vlastne to inak ani nepoznaju, a kym su male, aj tak je pre ne najdolezitejsia pritomnost matky a vludne domace prostredie. Uvidis, ako sa priatel este vyfarbi, ci si poplati dlhy a aku snahu bude vyvijat, aby ste fungovali ako rodina. Alebo sa rozhodnes poslat ho do teplych krajin.
ahoj, dovolim si pripojit aj moj nazor. mozes is precitat milion roznych nazorov ale rozhodnut sa aj tak musis podla seba. podla mna je najdolezitejsie aby boli tvoje deti stastne a spokojne ked uz je to takto. myslim si ze ak chlap robi cely tyzden prec, tak prve utekam po celom tyzdni za rodinou a detmi a stravim s nimi kazdu chvilu. ak to tak nie je, tak nieco nie je v poriadku a spolocne byvanie by som ani neriiesila..a na takeho chlapa by som sa vykaslala.
tiez sa pripojim.....si este velmi mladucka, nepriputaj si k sebe tohoto muza
@sealaris podla mna tym, ze spolu nebudete sa vela nezmeni...co ti dava otec tvojich deti, ked s tebou ani nebyva, su medzi vami iste nezhody, ktore aj ked pises ze su malichernosti nieste schopni prekonat a takisto vztah s detmi nulovy....to sa potrebujes citit zadana, aby si bola akoze nejak spokojna ???...to co je dnes za novy trend nebyvat ani spolu a mat deti......teraz je ti uz neskoro vraviet o tom, ze pred tym nez si narobim deti, musim toho cloveka poznat byvat s nim atd...ja nevidim ziadny prinos toho, ze ste spolu.... nedava ti prosto nic a podla mna zacni konecne mysliet na deti...aky priklad im tymto sposobom zivota davate...ludia si casto do vztahov nesu to co vidia doma... ked oni vidia, ze to doma nie je ani ani, ako sa oni neskor k svojmu zivotu postavia, ked nemaju spravne vzory...
Baby este raz dakujem;)) za kazdy vas nazor som vdacna a som rada ze ste mi pomohli;))
@sealaris hlavne sa rozhodni podľa seba a nie na základe nátlaku rodičov, atď. Veľmi vám držím palce. Skús mu dať ultimátum. A možno spolu práveže potrebujete bývať, aby ste zistili, že to medzi vami nefunguje. Každopádne si váž samu seba!!! A mysli na detičky, nech majú pekné a šťastné detstvo. Vôbec sa neboj, že by si si už nikoho nenašla. To je blbosť. Na svete je ešte dosť normálnych chlapov, len žiaľ, tí nenormálni sú akosi viac nápadní a viditeľní.
Daj vedieť ako pokračujete. Držím palce 🙂
@kikush1811 dakujem ti;))
Dakujem vam za vsetky rady...aj tie co mi moc nerozumeli..jasne ze sa to ani z mojho pisania nedalo vycitat a pochopit...fakt vam vsetkym moooc dakujem;))