Mám zostať, alebo odísť?
Ahojte, potrebujem sa poradit, pretoze uz nevladzem ani uvazovat nad svojim zivotom a vztahom so svojim manzelom. Sme spolu uz takmer 15 rokov, pozname sa este od skoly. Pred par rokmi sme sa zobrali a mame 2-rocne dieta. Dovtedy bol vztah celkom fajn, aj ked samozrejme obcas sa vyskytli nejake problemy, pretoze ja som citliva a asi aj vyzadujem dost prejavy naklonnosti a partner je clovek, ktory kontakt velmi nepotrebuje. Nie je spolocensky ako ja, nema vela kamaratov ani spolocnost nevyhladava. Ja som v tomto opak, kamaratov potrebujem a hoci to neznamena, ze by som mala chodit na vecierky a kade tade (pri malom dietati sa to ani velmi neda), snazim sa kontakty udrziavat. Co je vsak vacsi problem je, ze od narodenia dietata sa dost casto hadame a ako by sme si prestali vazit jeden druheho. Ja sa s dietatkom snazim byt co najviac, ale tym, ze sa nam peniazky zidu, chodim na par hodin tyzdenne do prace a okrem toho robim na zakazku nejake veci po nociach alebo v case, ked drobec spinka. To znamena, ze nezatazujem ani manzela, aby sa venoval dietatu alebo sa ho to nejako velmi nedotyka. Snad iba tym, ze v case, kedy som v praci, je s dietatkom moja mama. Inak aj varim a o domacnost sa staram vacsinou ja. Aj o vsetko, co s nasou rodinou suvisi. Manzel je vsak stale s niecim nespokojny. Bud s tym, ze vecer/v noci nelezim s nimi a pracujem (chodim spat neskor, kedze je treba postarat sa o domacnost a aj pracu robim ked spia), vadi mu, ze chodim do prace (hoci necha ma platit niektore vydavky a veci pre dieta) a vadi mu najma moja rodina. Je samozrejme, ze mama robi niektore veci inak a obcas ho rozmaznava, pripadne je v niecom na neho prisnejsia, ale maju dobry vztah s nasim dietatkom. Manzel vsak neustale riesi, ci ho inak obliekla, co mu dala jest, ze ho nieco naucila inak alebo nieco nenaucila, skratka milion veci. Neustale mamu ohovara a aj moju rodinu, vadia mu a vlastne mu tak vadi skoro kazdy. Mojo kamarati, susedia, ktokolvek. Akurat, ze s rodinou je to problem. Po par konfliktoch a aj mojich odchodoch zacali mat na neho iny nazor a hoci s nim nebojuju, nevyjadruju sa o nom v pozitivach. Maju totiz pocit, ze vsetko taham ja a on len nadava a nevazi si to. On svoju pracu neznasa a nechape ani to, ze udrzat si dobru pracu nieco znamena a ja som rada, ze mi na to staci robit par hodin tyzdenne alebo v noci z domu, hoci obetujem svoje zdravie a spanok. Casto sa potom kvoli praci alebo mojej rodine hadame. Nevydrzim a vybuchnem, ked zo vsetkeho zacne vinit moju mamu, v poslednej dobe stale len hovori, ako ma zle vychovali a ako sa na nu zacinam podobat. Pritom jeho rodicia su ovela horsi, nechcem to tu rozpitvavat, ale v zivote by nam nepomohli, aj jeho nechali napospas a nemaju dobre vztahy. Ja som rada, ze mame aspon nejaku rodinu, ale nevladzem takto stale byt v napati a bojovat, popri tom sa o vsetko starat. Uz niekolko krat som sa pokusala odist, ale vzdy ma nejako presvedcil. Hovori, ze neviem, o com su vztahy, pritom ja som mala okrem neho iba jeden dlhsi vztah a on do tridsiatky nevedel najst partnerku, ak tak mal len sexualne vztahy. Ale v poriadku. V podstate uz viem, ze si ma nevazi a ani asi nebude. Najhorsie je, ze je tu uz dieta a neda sa len tak mavnut rukou a odist. Som velmi zatazena na rodinu a velmi som chcela, aby dieta vyrastalo so svojim vlastnym otcom. Ale tie konflikty a utoky su natolko caste, ze ma to uz velmi vycerpava. Vzdy, ked si myslim, ze by to uz mohlo byt dobre, pohadame sa a ja sa trapim. On sa na druhy den tvari, ze sa nic nedeje a vlastne to len ja som vinna. Posledne mesiace preto po kazdom konflikte uvazuje , ci ma tento vztah perspektivu. Ci mat vobec dalsie dieta alebo stracat roky svojho zivota. Manzel sa nam venuje, kedze nema rad pracu a nema priatelov, travi s nami vela casu. To je fajn. Ale jeho negativizmus ma ubija, nevladzem vsetko tahat ja a obcas by som privitala objatie alebo peknw slovo, nie nadavky na moju rodinu alebo to, ze v noci pracujem, varim ci upratujem. Co myslite, mam tomu dat este sancu alebo je tento vztah uz tak naruseny, ze pomoze iba rozvod?
@tinqua z časti s tebou suhlasím....su take typy mužov, ktorí ,,rezignuju,, lebo žena je akčnejšia a vie si poradiť aj bez nich viac menej. Ale na druhej strane niekedy tieto typy kedže samy su frustrovaní zo svojej ,,neschopnosti,, si to potom vybíjaju na manželke tým, že každú jej snahu bojkotuju a ponižuju ju....Lebo som presvedčená, že ak by to vedenie domacnosti a vychovu detí dostali do ruk na 100% tak to nezvladaju....(taketo typy chlapov, určite su aj takí ktorí nemaju problém, ale tí sa asi na žene pravdepodobne nebudu vyvršovať)
Napr. aj moj pribuzný je taký hrdina, o decko ani ,,nezakopne,, ale žene povie, že ved nech ona odíde ale malu ,,jej nedá,,. No ja som jej povedala, že mu povie, ,,no nech sa páči,, staraj sa! A som presvedčená že ten moj pribuzný by rýchlo sklapol...lebo hrdina je len vtedy ked žena všetko spraví a on rozkazuje....ale pohnuť prstom tak to ee.
@sardinka333 ooo tak to samozrejme, ja som opísala prípad, čo som zažila, ale keby sa o nás stará otec sám, sme prípady pre sociálku 😀 len sa na to viem pozrieť z oboch strán....len boh vie čo sa takému chlapovi múti v hlave a ako k tomu pristupuje on....keď nie je vo vzťahu komunikácia, nenájde sa ani riešenie vedúce k spokojnosti oboch ....ja ale osobne som proti radám typu odíď a hneď, to sú rady tretej nezainteresovanej strany a človek, ktorý lieta v tom probléme to nedokáže, skrz spomienky, city, záväzky alebo svoju pohodlnosť. Ono všeobecne riešiť tieto veci na koníku sú dobré možno z hľadiska psychickej podpory, pričom diskutujúce tu často nájdu skôr hanobenie svojej osoby a rozhodnutí...ale poriadnu radu aby tu človek hľadal lupou....ale to už zabŕdzam do iných problémov...sa mi myšlienky zase raz zatúlali...
@tinqua máš pravdu, ono jasne že je ťažké ,,vidieť,, do nejakeho problému na zaklade pohladu jednej strany a jedneho odstavca...Človek sa potrebuje vykecať, dostať to zo seba. Takže ťažko sudiť, treba počuť aj druhu stranu.
@linj Zatiaľ necítiť z Vašich slov nejakú nenávisť,alebo odpor voči manželovi. Druhé dieťa by Vás v tejto situácii ponorilo.Možno by bolo vhodné trošku viac času venovať manželovi i keď je pochopiteľné,že sa snažíte po nociach nejakou tvorbou čo Vám trošku zlepší rozpočet.Na to si už Váš manžel zvykol,že ťaháte čo sa dá.Mala by Ste pribrzdiť,aby pochopil,že je to v prvom rade na ňom,kto sa má starať a rodinu.Mesto vysedávania pri zabespečovaní finanncii by Ste si mala s ním sadnúť a prebrať v rozhovore čo je zlé a čo ohrozuje Vaše narušné vzťahy. Až nedosiahnete po nejakom čase zlepšenie situácie,nemá zmysel zabíjať život s človekom,ktorý nemá záujem,prípadne si to ani nezaslúži. Keď človeka nebaví práca,ktorú vykonáva,je načase ju zmeniť.Vtedy sa zvyknu veci pohnuť dopredu.Nad rozvodom máte čas uvažovať.Kde je narušený vzťah,tam nepomôže ani kopa peňazí.
@sardinka333 absolútny súhlas, do bodky.
@eri28 prepáč, ale to si kde zobrala, že tie práce - variť, žehliť, prať má robiť žena? Muž, ktorý žije sám, single je potom neschopný prežitia, ak si niekoho na to nezaplatí? Práve tento na SK pretrvávajúci a vžitý predsudok dostáva niektoré ženy tam, kde sú. Ráno vstať, raňajky mužovi, trom deťom , sebe nie, lebo nestíham, letieť do práce, cestou deti do škôlky a školy, v prácu odmakať osem hodín, letieť domov, po ceste pobrať deti zo škôlky, školy, nakúpiť, doma vyložiť nákup, na chvíľu s deťmi von, šupnúť prádlo do pračky, pripraviť niečo na večeru, povešať, napísať s deťmi úlohy, vyskúšať ich z nového učiva, spratať po večeri, osprchovať a uložiť deti, dať do poriadku seba a venovať sa manželovi, ktorý sa po príchode z práce neodtrhol od TV, PC 😝 😝 A to dnes nežehlila, neupratovala....v štyridsiatke je z nej uštvaná, unavená žena, ktorá vyzerá na päťdesiat, tak si manžel nájde k sebe niečo lepšie....
V mnohých témach som tu už písala, že je to v každej rodine iné, manželia majú inak náročnú prácu, iný počet detí, niektorí byt, iní dom, záhradu, zvieratá....ale vždy je domácnosť spoločná a majú sa na jej chode podielať obaja, netvrdím, že rovnakým dielom. Niekedy väčším žena, niekedy muž. Určite má žena väčší nárok na oddych, ak stojí osem hodín pri páse, ako muž, ktorý sedí v kancli pri PC.
@natalym aj vykopanu jamu na zahrade??? 😀 😀 😀
Hm ja by som to riesila takto- uprimny rozhovor. O tom ze Tvoju rodinu milujes, a ze si nezasluzi aby sa o nej takto vyjadroval, ze robis pre neho aj dieta maximum, ze ides s plnych sil a on? Nie je spokojny... Negativny a prepac mi za vyjadrenie ale blby! Blb si nevazi svoju zenu... Co by si robila ked pride horsia chvila? Neprajem Ti aby si zakopla ale naozaj zamysli sa nad tymto- ved ten clovek Ta nevie podrzat ani len ked sa vam relativne dari.... Co ked v zivote pridu tazsie chvile? Na neho sa chces spolahnut? Znova sa len obratis na svoju rodinu ktora Ti ochotne pomoze a on? Sa zvezie a osomre to... Takze ja by som isla na ultimatum- daj mu podmienky co sa musi bezpodmienecne zmenit (kludne si nad nimi porozmyslaj a zapis si ich) a pri rozhovore mu ich povedz... Daj mu obmedzeny cas na to aby na sebe zapracoval (ale pozor ak mu das ultimatum pravdepodobne sa mesiac-dva posnazi a potom to moze spadnut do toho isteho ak nie horsieho).. Ak sa nezmeni- odid.. Zatni zuby, zbal veci a odid... pre Tvoje dobro a v konecnom dosledku aj dobro dcerky... Zivot je kratky na to aby si ho stravila s clovekom ktory Ti berie vsetku energiu....
@sardinka333 Zatiaľ stačí tá hrozba lopaty. 😀
@timea7 ja som toho nazoru ze ked muz pracuje ma to robit zena.Ale snazila som sa zakladatelky temy vysvetlit ze ked aj ona pracuje muz jej ma pomahat s domacnostou lebo ona mu pomaha financne.Moj muz nepracuje ani ja momentalne cize robime vsetko na polovicu.A ked obydvaja pracuju full time tak jasne ze muz ma pomahat zene primerane ale pomahat aspon ze dieta zoberie von a ona ma cas na domacnost aj v tom vidim pomoc.
mischel22222
•
Dnes o 16:53
Ja by som opisala moj pribeh.Ulavi sa mi.Som mamina autistickej dcerky 10rocnej.Zijeme v najme.Nasla som si priatela,ma 44. A ma dceru 14. Ja 29.Byva 150km od nas v dome.V lete som mu poriadila cely dom,a otehotnela.Jeho dcera vyzaduje neustalu pozornost.Sme tu aj cez prazdniny,ale trpim aj lubim.Aj hadky boli ze jeho dcera nic nerobi.Teraz sa to aj utriaslo,ale urazila som sa,tehotna ..hormony. Stale mu nieco rozprava a ja sedim ticho,citim sa vzadu.Ako si chce namalovat s nim izbu ked odchadzame.A mna sa to dotyka ?ja a maly ziadna tema?odisla som.On ze ziarlim,nie ale mam pocit ze stale som cudzia.stale len to dievca nieco potrebuje.hlavne ze nema e,som ho zachranila vcera.bude mat ale aj tak.ja chcem ostat byvat v najma,by ma znicilo tu vsetko.dik,za nazory.
Uprimne, zapriahni ho do roboty, bude mat menej casu riesit kraviny. Ak to vsetko tahas, prestan s tym, lebo na to doplatis. Zacne si liecit komplexy zo svojho pracovného a kariérneho neuspech a to ze neni on ta hlava rodiny u nejakej trubky, ktora bude valit okale ako nevie okno otvorit a bude ho ospevovat aky je uzasny ze on tu klucku vie urcite dobre otvorit a bude to. Ja uz som stratila iluzie o takýchto pochodoch, bohuzial chlapy su totalne jednoduchi a vzdy je to v podstate rovnake. Ak mozes, este s tym teraz pohni, lebo potom moze byt neskoro.