Mama mi nechce pomáhať s deťmi

@simmonnetta ty si akosi moc zastavas tych "lenivych" babiek, nie si ty sama nejaka babka uz? lebo ja prosto nerozumiem tvojim reakciam!

a preco sa nemohla vzdat jedneho dielu serialu? LEBO SVOJE VNUCATA SU TU RAZ ROCNE MAX 2x rocne, PRETO! my sme mali ist behat po tme? s celovkou na hlave? islo o pol hodku, serial mal zacat cca za 20 minut, a malo to byt ulahcenie jej aby sa o nich nemusela "starat" preto jej navrhala aby im pustila na tu chvilu tv, ale to ona uz odmietla.. deti su vacsie, toho casu mali 8 a 5 rokov, chodili spat okolo 21.. moj syn uz spal, toto som mala vybavene.. islo teda o jej deti, a potom je to jej mama - ta babka, a jej vnucata ktore ako som pisala vyssie nevidi zas tak casto.. o tom ze s nimi netravi cas je druha vec.. preco my mame brat stale ohlad na babku? preco? mna nevychovala, (tato babka) ja od nej chcem nieco minimum, ale svojej dcere by raz za tyzden mohla sluzbu urobit, serial bol denny (Burlive vino) zaciatok, to slo denne v lete.. ked to zacalo.. a potom mohla si opakovanie mrknut druhy den rano, aj tak tu nevari, nenakupuje nic.. len tu je.. podotykam ze je to moja domacnost a ked pride svagrina chodia do nasho domu a vtedy tu pride aj svokra a nocuje tu.. nema to vsak prikazom, ked tu byt nechce ma to povedat, my ju odvezieme domov a tam nech si robi co chce ale bude sama.. avsak ona sa spravala tak, ze tu chce byt.. nikto z nas zatial nema telepaticke schopnosti aby sme vycitali z jej hlavy co chce.. ja to teraz robim tak, ze akonahle odide moj muz, babka ide domov.. on ju odvezie, ja jej len zavolm ci je vsetko ok, ci nieco nepotrebuje.. a niekedy ju prideme kuknut na hodku.. a je to najlepsie, ona je spokojna, ja tiez.. aj mi obcas syna postrazi.. ked ovsem on s nou chce byt, lebo uz aj take sa stalo, ze syn chcel byt radsej so mnou.. takze tolko k tomu

este doplnim, ja som na sk so synom sama, manzel je v cr, svagrina tu bola s detmi tiez sama, manzel bol sluzobne mimo, cize sme tu boli my 3 plus nase deti.. mojho syna vidi castejsie, ale vnucata od svojej dcery nie.. tak vidi tak raz max 2x rocne..
prosto na tu dobu si myslim, by sa mohla premoct a trosku s nimi stravit nejaky cas.. a byt s nimi aj sama.. bez maminky.. nie na noc, ale na 2-3 hodky ano.. o jej deti sa svojho casu tiez starali babky.. takze vie co to je pomoc, a ked mala len mojho muza (syna maleho) sa mi priznala ze to nezvladala a velakrat plakala.. muz bol na vojne, ale byvala v rodicovskom dome u svojich rodicov, cize jej odpadlo varenie lebo o to sa starala jej mama, mala jednu izbu kde byvala, plus segru a jej deti.. deti sa medzi sebou vyhrali, cize ja zas vidim ze ako jej bolo fajne, mala klud, jedine co musela bolo si upratat po sebe.. (jedna izba?!) jej mama jej pomahala ako mohla, tak nerozumiem preco ona teraz nemoze pomoct svojej dcere..

Je rozdiel, ak niekto býva s mamou v tom istom dome, alebo ju má cez ulicu alebo v tom istom meste či dedine, a je rozdiel, ak je mama stovky či tisícky kilometrov vzdialená. To sa nedá porovnávať ohľadom pomoci.
Keď sme bývali v USA a narodil sa mi prvý syn, tak mi mama samozrejme neprišla pomôcť, lebo sa to nedalo a ja som to od nej ani nečakala, ale môj syn bol veľmi dobré dieťa a zvládli sme všetko sami, síce pomalšie a vlastným tempom, ale v pohode. Keď sme príšli raz za rok domov, prišla ma rodina čakať na letisko do Viedne, odviezli nás domov autom, úplný luxus, takí boli šťastní, že nás vidia. Často sme skypovali, milovali nás na diaľku.
Teraz bývame 260 km od mojich rodičov a za posledný rok som ich bola navštíviť veľakrát, veď je to len dvomi vlakmi a ani s dvoma malými deťmi a teraz už aj s bruchom mi to nikdy nerobilo problém, lebo som chcela byť s nimi a chcela som, aby aj deti boli s mojou mamou a sestrou a jej deťmi. Keď som tam, tak mi mama niekedy postráži jedno, raz aj obidve deti, ale je to skôr výnimka. Viac-menej ich beriem so sebou všade, kde idem - do mesta, ku kamoške... Mama nikdy nemala pocit, že som unavená a že by som si mala oddýchnuť, že by mi mala zobrať na chvíľu deti. Skôr naopak - vždy mala pocit, že si len váľam šunky a mala by som pohnúť kostrou.
Nedávno sme sa dvakrát sťahovali. Prvýkrát mi pomohli a patrične to okomentovali: Už sme ti pomohli, druhýkrát nás už o pomoc nežiadaj. Ale z toho bytu sme sa museli kvôli vážnym problémom odsťahovať už po pol roku a druhý krát som už nemala odvahu ich prosiť, aj keď roboty bolo oveľa menej ako pri prvom sťahovaní, skôr išlo o psychickú podporu, že niekto pri mne stojí. Tak sa s vybaľovaním a zariaďovaním bytu trápim sama a ide mi to fest pomaly, s bábätkom pod nohami a s bruchom, nevoľnosťami atď.
Za mnou do Viedne na návštevu mama nepríde, je to príliš ďaleko a je to veľmi drahé... Keď sa mi narodila druhá dcéra, na 4. deň po pôrode som ju prosila, nech za mnou príde - nie pomáhať, len byť s nami. Okázalo teda prišla, ale príjemné to nebolo. Bola protivná, provokovala ma a tak ma vytočila, že som zbalila 5-dňové dieťa do šatky, vzala staršieho syna a bežala som von sa vyrevať a ukľudniť. Takže taká to bola pomoc - už ju druhýkrát nepoprosím, aby ma prišla psychicky podporiť.
Manželovi rodičia sú od nás 8500 km a často nám volajú, či nemajú prísť nám pomôcť, hlavne teraz, keď som tehotná... Keď my ideme tam, tak nám berú deti, nech idem ja s mužom niekam von bez detí... To je proste v človeku.
Ja len dúfam, že budem mať so svojou dcérou lepší vzťah ako moja mama so mnou. Netuším, kde je u nás chyba. ALe dúfam, že ju nebudem opakovať vo vlastnej rodine.
Na koho sa má človek obrátiť, ak nie na mamu? Prosila som aj tetu, ale povedala mi - máš mamu, sestru, popros ich. Ale tie neprídu, nestojím im za nič.
@anitram_m viem, že ti nejde o to aby ti mama chodila pomáhať s upratovaním. Chápem, že ťa bolí jej nezáujem o teba ako o človeka, o vlastnú dcéru. Mám to isté.

@jalimag hm silna kava, ja prosto nerozumiem nasim babkam, ved to nie je vyuzivanie.. do kelu! ano vychovali nas, ale vychovali nas asi dobre ked sa na nich obraciame aj po tolkych rokoch, preto pre mna je sok ked sa zrazu otocia chrbtom.. a prosto uz nie su ochotni nam nijako pomoct.. ved ich nepytame denne, ale len obcas.. aspon teda sudim podla seba.. mne je velmi tazko ked sa rano zobudi moj syn a povie mi ze chce ist za babkou a fnuka aby sme sli.. a co mu mam povedat? vies drahusik, babka ma vlastny program a chce mat pokoj tak to nepojde.. to je uz len argument, najnovsie mu stale hovorim ze babka isla k dr (to respektuje) a ukludni sa.. a nepyta ist opat k nej.. aspon teda na to doobedie.. ja mu program urobim jasnacka ale kazdy den to zas nejde..
u nas som si ale vsimla ze jednu babku co sme mali (ja ako dieta) u nej sme boli stale, same.. ale k druhej sme chodili spolu s nasou mamkou (to bola jej mama) a veru ona sa nam moc nevenovala, ale taky vztah mame do dnes.. volame si obcas, chodime raz do roka..

@prinzesz presne tak, suhlasim, to teraz babky budu chodit len ku kadernicke, na nezmyselne drahe nakupy blbosti v obchodnych domoch?????raz za cas ok, ale predsa je ovela hodnotnejsie stravit cas s vnucatami lebo nieco odovzdava clovek cloveku.....a inak sa teraz zije, treba zarabat, vsetko je drahe, aj opatrovatelky

Už dávno som nečítala väčšiu hlúposť, akože nejaký stupídny seriál, ktorý ide každý deň a na druhý deň repríza, má mať prednosť pred jednorázovým krátkym postrážením vlastného vnúčaťa. Skoro sa mi rozum zastavil, nič v zlom. Je mi veľmi ľúto keď tu čítam, že sa človek nemôže oprieť o vlastnú mamu. Pohodlnosť tohto sveta v nás zaprie už aj vlastnú krv.

Rozum sa mi zastavil. Najmä z tých reakcií na prvej strane, že jej mama má svoj vlastný život a nemusí sa teda zaujímať o vnúčence...Lebo tu nehovoríme o starej mame, ktorá pracuje, a ktorej jej dcéra každý deň vnucuje svoje deti, ale o pohodlnej starej mame, ktorá nepracuje a vzťah s vnúčatami si predstavuje asi len ako stretnutie počas sviatkov... Ďakujem Bohu za moju maminu, ktorá čas strávený so svojou vnučkou berie za dar a nie za obtiaž

smutne ked nemaju babky zaujem,nepochopitelne pre mna
u nas je to tiez tak sme na vsetko sami a deti nechapu preco

Dobrá téma... Mám 3 deti muž chodí na týždnovky tak že celých 5dní v kuse som sama s detmi. Moja mama je od nás 3km a svokra 10km nemožem sa spoľahnúť ani na jednu. deti mi nepostrážia, keď prídu dajú si kávu a odýdu. zvykla som si už sa ani nepýtam či by nevedeli pomôcť, keď musím ísť napr. k lekárovi ja, idem s celou rodinou okrem muža ako na výlet 😀 Takže rodinu si nevyberáme treba sa zariadiť poľa seba a nestresovať nemá to význam.

@prinzesz zatial nie som babka, a este sa ani nechystam byt, a pred hodinou som dosla z prace, cely tyzden sa nezastavim, moju mamu mam najradsej na svete, ale netaham ju do mojho zivota, naopak, rada sa s nou stretavam tak, aby sme sa si navzajom vsetci uzili, spolu, snazim sa ja obskakovat mamu, aj ked samozrejme, ta stale sa snazi mi nejak vypomoct. ja to ale nechcem, cely zivot sa starala o mna a o brata, nikam nechodila, na kamosky nemala cas, poznam jej sny, a konecne si ich moze naplnat. a som skutocne rada, ked ju vidim, ze sa realizuje.
a mame sa radi, a stalo sa, ze ked sme prisli raz ku mame, pozerala nejaku pre mna nic nehovoriacu somarinu v TV, videla som, ze mamu to zaujima, tak dceru som hned krotila, aby nechala babku dopozerat, aj takymto postojom vedieme deti k tomu, ze nie su stredobodom vesmiru, ze treba byt ohladuplny a tolerantny, okrem ineho. a samozrejme, ze mamy nam pomahaju, ale nikdy to neberiem ako povinnost a pocit krivdy, ak nahodou mama nie je k dispozicii, lebo ma nieco pre nu dolezitejsie, je pre mna nemiestny

Mam uplne to iste, je to neriesitelne. Mozno som sem uz aj prispela. Najviac ma dorazi, ked sa ma tato moja mama opyta, ci druhe neplanujeme!
Ale vnimam to pozitivne, uz teraz viem, ze svojej dcere pomahat budem, kedykolvek to bude potrebovat, som si totiz ista, ze to nikdy nezneuzije, tak ako som to nikdy nemala v plane ani ja.

@lilitela Povedz mame, že neplánuješ druhé, lebo ti nemá kto pomôcť... 🙂 🙂 🙂

Dnes je úplne iná doba, ako kedysi... všetko mali jednoduchšie naši rodičia, babky mali stále čas...starali sa o vnukov.
Dnes sú na ľudí oveľ a vyššie nároky,ak si chcete udržať prácu (keď ju vôbec máte), musíte robiť od nevidím do nevidím, dopĺňať si vzdelanie celý život. Za socíku dostali byty zadarmo, pracoval každý a v robote sa veľmi nik nepretrhol. Rodiny mali čas na stretávanie, dnes je každý v strese.
Je to necitlivé od babiek. Nevážia ,že majú deti a vnukov, na starobu by im nebolo príjemné, keby sa deti vykašlali na nich. Ostali by sami a hľadali si oni opatrovateľku.

@kamoni1 A to som uz urobila, aj na viacero variacii, vzdy som sa s nou o tom snazila pohovorit. Aj motivacne, aj vycitavo - presne co spominas, ze raz aj ona bude mozno potrebovat opateru - ale ona na to kasle. Su ludia, ktori su aj v 50-ke, 60- aktivni, to by som aj pochopila, ale moja mama, pracu ma taku, ze cely den prstom nepohne a to uz od svojich 40-rokov, potom si ide domov a cumi na telku, maximalne ide do obchodu, na postu a tak. Ziadni priatelia, ziadne konicky, ziadna zabava, ziaden partner - mala by kopec casu a dovodov sa zaujimat o vnucku. Ked k nam zase pride na 2 hodinky, tak si urobi "pomyselnu ciarku do kalendara", a ma zase na 2 mesiace pokoj. Ja to uz fakt neriesim, skutocne je to neriesitelne. Na kazdy argument ma vyhovorku, raz je prilis teplo, raz prilis zima a pod. Ked prideme k nej my, tak vecne bezi TV, jednym okom do toho cumi, a druhym akoze na nas, s vnuckou sa poriadne nezahra. Ja som si uz zvykla, u nas sa ani druha babka vnucke nevenuje a ona to aj povedala na rovinu, ze ona sa ani s vlastnymi detmi "nehrala". V podstate som dosla k zaveru, ze nemam ani odvahu im nechat dieta na chvilu zverene. Predsa len, odkedy boli ony matkami preslo uz 30 rokov, ich kondicia je uplne inde a s tymto pristupom, akoze nech sa decko bavi samo... uz som par situacii pod mojim dozorom zazila - ked som varila v kuchyni a svokra si s kludom anglicana pride, ze kde mas zmetak, ze rozbili sme sklo a prijdem do izbicky a male decko mi sedi uprostred crepov. A pri mojej mame detto, polozila som na stol detsku vyzivu pred dceru, mama sedela 1 a pol metra od nej a hovorim jej postraz ju, idem len pre lyzicku, a v tom pocujem Praaaaask, tak pribehnem a na zemi rozbita decka vyziva, aj rozliata, a moja mama sa ani zo stolicky nedvihla - normalne som neverila svojim ociam. Akoze nejde o to rozbitie, to sa predsa stava, aj mne, ale ze okamzite nedviha decko odtial prec a az potom riesim ostatne - crepy a pod., to nechapem. Co uz rodinu si nevyberiem - aj sa niekedy cudujem, ci ma v nemocnici nevymenili.

@lilitela U nas je to takmer navlas podobne ako si to opisala Ty. Jedna sa nestara vobec a druha ma vzdy kopec vyhovoriek, preco sa nemoze starat...a to byvame v jednom dome a uz nepracuje. Dnes su to uz 3 dni, co sa neukazala, ze by vnucku videla a ja som si povedala, ze za nou nejdem, lebo tie oci stropkom vyvratene mi teda nechybaju. Aspon nase deti to vyhrali, lebo sa budeme isto lepsie starat o vnucata, kedze my sme to nezazili, no nie? 😉 🙄

@anitram_m na tvoju poslednu otazku, jednoducha odpoved. Ano chces vela 🙂. Moja mama byva odo mna 400 km, svokra 300. S prvou dcerkou mi mama pomohla, ked som koncila VS a potrebovala ist na skusku, na statnice. Na konzultacie som ju 3 rocnu brala so sebou. Svokra no comment. Ano citila som casto krivdu, aj teraz, ked som mala pri malom presilene brusne svalstvo, nevladala som ani chodit, nie este dvihat valibucka. Jedinr co by som od starkych ocakavala, je pomoct vykryt aspon par dni cez prazdniny. To uz je fakt problem. Ostatne veci, ako spominas ze funguju u kamaratok- zehlenie, vysavanie, pravidelne strazenie... to uz je cez. Su to nase deti. Vytvaranie vztahu s vnucatami, to uz je o inom. Nehovori sa o tom vela, ale starsi ludia su na TV zavisli rovnako, ako mladi na PC, hrach, soc.sietach.... Je to chore. O tom by som sa s nou skusila porozpravat, stretnut sa mimo TV, spolu, nie tak, ze z nej budes robit lacnu au-pair. To ze to robia kamosky, neznamena ze jeto o.k. Mali by ratat s tym, ze co teraz beru, budu raz vracat 😉

Ja sa snazim vzdy o to,aby som nemusela byt odkazana na nikoho.V tomto smere to mam dost ulahcene,lebo som 2500 km od akejkolvek rodiny a nase 4 deti vychovavame s mojim manzelom bez akejkolvek pomoci.Nikdy mi nikto s detmi ci s pracami v dome nepomohol.Co nemam to mi ani nechyba a naucila som sa zit bez tych '' luxuxnych '' vypomoci v podobe starenky.Moja mama tu bola 3x na 2 tyzdne ked sa mi narodili deti.Vnimala to ako peknu prilezitost na dovolenku,lebo letenku som jej platila ja.Predstavovala som si jej pobyt tu u mna troska inak.Vzdy sa chcela zaoberat len s babatkom a starsich nechavala mne co sa mi vobec nepacilo,lebo novorodenec potrebuje matku a nie starenku.Pri narodeni 4 babatka som sa rozhodla,ze nie som ochotna jej zas platit dovolenku a aj tak by mi brala z ruky novorodenca a 3 deti nech si zoberiem ja na starosti tak si manzel zobral volno z prace,kym som bola v porodnici a bravurne sa postaral o 3 deti a po prichode domov po 4 dnoch som pokracovala v domacich pracach tam kde som prestala.Isla som rovno vysavat 😅 aj ked ma rana po cisarskom troska bolela,ale ked musis tak musis 😀

http://komentare.sme.sk/c/7964086/mileniove-det...

"Je pravda, že v polovici 20. storočia bola typická jednogeneračná rodina. Zatiaľ čo malý zlomok obyvateľstva žil v mnohogeneračných domácnostiach, väčšina dospelých si udržiavala odstup od starnúcich rodičov. Bývanie na povojnových predmestiach stelesňovalo tento ideál a odborníci na rodinu z polovice storočia presadzovali pozitíva ostrého, čistého oddelenia generácií.
Predstava, že dospelé deti bývajú s rodičmi – alebo naopak – sa postupne začala vnímať ako niečo patologické. Tento konsenzus sa ukázal taký silný, že si ho osvojili aj historici rodiny. Mnohí vedci uverejňovali v 60. a 70. rokoch výskumy s cieľom ukázať, že Američania odjakživa žili v jednogeneračných rodinách, pričom generácie sa navzájom udržiavali od tela.
...
V roku 1850 napríklad asi 80 percent bielych Američanov medzi 50 a 54 rokmi bývalo s deťmi. Vzhľadom na to, že nie nevýznamný počet starších ľudí nikdy nemal deti, a preto nemohol bývať v mnohogeneračnej rodine, zdá sa, že tento zvyk bol skoro všeobecný. Inými slovami – ak ste boli dospelý a žil jeden alebo obaja rodičia, pravdepodobne by bývali s vami.
...
Koncom 19. storočia bolo pravdepodobnejšie, že dospelé deti budú bývať s rodičmi, ak pochádzali z rodín s vysokoškolským vzdelaním, bohatých a s významnými prostriedkami, či už vo forme poľnohospodárskej pôdy, alebo intelektuálneho a spoločenského kapitálu. Ostávali blízko domova, lebo im poskytoval prístup k oveľa bohatším zdrojom, než akými disponovali sami."

Atd atd.
Dnes je to len zavist alebo ego ze ja sa viem postarat o deti sam, ja, ja , ja, jenom ja.
My tiez zijeme sami, pomoci je malo, ale zavidim vsetkym s dobrymi vztahmi a spolunazivanim. Nie je to nedostatok samostatnosti, ale prave naopak buducnost nas k tomu vrati. To co je teraz je studene, oddelene, nekooperujuce, hladenie iba na seba...a to pominie co par generacii - sa stavim.
Clovek nema potrebovat nikoho, prave naopak. Nie je silou neschopnost zdielat. A nie je macherstvo nic nevyzadovat. Ani emancipovane babky, ktore si uz odchovali a chcu si len uzivat. To je cele blud. Pre buducnost deti je dobre nieco ine.

@anitram_m nejdem ani čitat komentáre lebo viem, že vacsina sa do teba pustí, že čo chceš, že mama nie je povinna ti pomahat, že si rozmaznana a že neviem čo by si chcela. Je tu dost vela hejterok ale nie o tom som chcela.
Mas pravdu, presne to isté si pamatam aj ja z detstva, že sme boli stale u starých rodičov, a rodičia nikdy nemali čas, boli unavený alebo im išlo niečo v telke. Vychovali nas v podstate starý rodičia, rodičia to "iba" financovali. Takže je normalne, že mas pocit, že by sa mala viac zaujimat. A nie je to podla mna pravda, že tvoja mama nie je povinna. Možno nie zo zakona ale moralne určite ano.
Ved je to tvoja mama a babka detí. Ked budu staršie a bude k tomu takto pristupovat rýchlo pochopia odkial fuka vietor a neboj sa, vykašlu sa aj oni na nu a zbytočne ich bude potom volat nech pridu. Alebo aj ona raz bude stara a bude potrebovat pomoc, potom by si si aj ty mohla povedat, že teba sa to netýka...takže tak ja vravim, staré dobré porekadlo, spravaj sa ku každému tak ako chceš aby sa on choval k tebe 🙂

@evittam ...a to vrtanie sa do vychovy je najmenej. Matka, ktora stale potrebuje "za ritou niekoho" kto jej stale pomaha, ziska status neschopacky a staci neskor jeden konflikt a mama, alebo svokra jej to pekne s hukotom pripomenie. Nic nie je zadarmo.

Fakt baby, vydrzte a nefrflite. To je potom po rokoch pocit, ked viete ako ste to same zvladali a nikto vam do nicoho nemoze pindat 😉 iba ak zavidiet tu vasu silu 😎

ja som nečítala príspevky..chcem len napísať, že je to o človeku....ja mamu nemám, mám len svokru..jednu úžasnú ženu, ktorá mi veľmi pomáha. A to vo všetkom. Ľudia, môj muž je jej prvý syn, mamičkin synček 🙂 ...ale tá moja svokra, to je dobrá žena. Od začiatku nášho vzťahu, neskôr manželstva nám pomáhala. Tu prišla sama od seba pomôcť na veľké upratovanie, na sťahovanie odchádzala takmer posledná. Nik ju nepýtal. Ale prišla. A ked sa nám narodila malá, bola pri nás, pomáhala, radila , usmerňovala...nie nútene, len tak prirodzene...Veľa ma naučila, malá ju zbožňuje. S manželom nám priestor stráviť spolu čas sami dvaja. Chcem povedať, nie je to povinnosť mamiek...je to o láske k deťom a dieťatku. Ale je to aj o povahe. Babka môže milovať vnúča, ale nemusí pomáhať, možno proste nevládze. Netreba súdiť, netreba vyčítať...treba to len proste prijať

@anitram_m och nedala som si povedat a prečitala som par prispevkov, takže sa idem rozčulit. Táto doba, tento individualizmus to je počiatok zahuby tohto ludstva, ludia už sa prebudte...mama neni povinny? prečo by mala? ma vlastný život! aj ona chce žit! naozaj? toto v minulosti nebolo, rodina bola vzdy rodina a vždy sa pomahalo...tak boli vsetci vychovavany, ved nie nadarmo vystavali bratia domy každému v rodine, dnes keby mal niekto niečo spravit pre surodenca tak ani nahodou! prečo by mal? čo z toho bude mat.? takto sa dnes vychovavaju deti a potom sa nečudujte čo z nich vyrastá, banda individualistov, ktorý nevidia dalej ako za špičku nosa, rodičia im musia platit za pracu,aby dačo doma porobili. To je niečo hrozné tieto názory, že vsak my sme to zvladli sami, to nie je niečo na chvalu ale na zaplakanie. Moja starká ma 82 rokov a jej syn 54 no aj napriek tomu ju nikdy nenapadlo odmietnu pomoc mojmu otcovi lebo jej ide serial. Zamyslite sa. Tato generacia tu bola naozaj pre svoje rodiny, to čo im naplnalo život bolo prave to, že su potrebný, to ich robilo stastnými, ked mohli moct, uvarit obed alebo hoc čo. A preto tu su alebo boli tak dlho. dnešna generacia mre v 60tke, prečo? lebo nie su potrební, myslia si že deti vychovali tým, že dosiahli 18 rokov a hajde preč a maximalne si zavolat ako sa maju.... Je mi zle z tohto individualizmu, každý sam za seba, takýto narod neprežije, sam sa zlikviduje.

@beatrixka77 okrem toho, ze mas v prispevku more pravopisnych chyb, vobec nechapem na koho apelujes. Kto sa ma zobudit? 😕 narocne dcery? Lenive babky? Snazive babky? Na seba odkazane mlade zeny, zijuce v dalekej cudzine?... Nepochopila som, sorry 😖 ... Mimochodom, poznam jednu babu. V jej rodine to presne tak funguje, ze bratia vystavali domy vsetkym, a postavili by aj jej, ale chcela ist do bytu, lebo chcela zit pohodlnejsie. Deti hodila vzdy na krk svokre, niekedy mame. Teraz, ked treba svokre pomoct, obzera sa, kto by to tak mohol urobit. Takze nejake "dedenie charakteru predoslej generacie sa nekona" 😉 Potom poznam dalsiu, ktora to iste praktizuje na svojej mame. Co z toho pre mna vyplyva? Ze neexistuje henta a tato generacia. Lenivci a vypocitavi hajzli boli a budu. Zalezi na ludoch. Aj kedysi sa hovorilo "za dobrotu, na zobrotu". Ak si niekto zle vychoval aj sa mu to vratilo. Ano, bolo by to krasne zit v raji, sediet si v rodnej dedine, s celou rodinou si pomahat, mat tam pracu, zazemie... Kto by to nechcel?

@sardinka32 Pritom oni su ta generacia, ked im rodicia pomahali - vsetci mali deti neplanovane v 20-kach, samozrejme nemali kde byvat, takze s rodicmi, asi aj preto im vypomahali, a to sa tak zafixovalo, ze aj ked dostali od komunistov byty, tak ta vypomoc pretrvavala.
My sme na to s muzom dosli, kde je chyba, my s muzom vzdy sme sa snazili vsetko svojpomocne, nikoho neobtazovat, neotravovat a na to sa lahko zvyka, potom aj ked nieco potrebujes, osivaju sa ostosest. A sme na to dosli, ked mi mama zaargumentovala, ze jej pomahali preto lebo bola rozvedena. Potom sme si rozanalyzovali zvysok rodiny - ze aha, musis sa spravat nezodpovedne, byt lajdak, lahkomyslenik, nechat si natrepat deti od kurevnika, ist 2x na potrat, peniaze prefajcit, ci pregemblovat, hlavne to musis vediet obalit do peknych slov, a neviem co, a vtedy ti budu pomahat, lebo ta budu premanentne zachranovat. A ti, co sa snazia zit slusne - ti si "nezasluzia" pozornost.

@beatrixka77 napisala si to priam dokonalo! ja som sa uz v tejto teme hadala dost, lebo absolutne suhlasim s tebou, ja sa nehanbim povedat ze pomoc potrebujem, ja ich predsa nevolam na to, aby mi tu upratovali, varili, piekli atd, ja len ocakavam ze sa s mojim deckom budu hrat, robit veci ktore dajme tomu nerobia s matkou.. moj syn, (ma teraz 3 roky) okolo Vianoc u neho na plno vypuklo obdobie vzdoru, predviedol nam to v nakupnom centre.. bola som s nim ja a moj otec, ten ked to videl len kukal a povedal mi, ze on by ho tak zmastil ze by videl.. skoro som odpadla.. ano to bola metoda ako sli kedysi na nas, ale ja ju teda nepraktizujem, (po riti dostane, ked uz moc vymysla a zlosti sa na blbosti a uz aj mne pretecie moja davka trpezlivosti) ale toto ma dost nastvalo.. takze uz ani nemam dako v umysle syna u nasich nechavat.. teraz ma vytaca zas moja segra, ked mi dava jej mudre rady, ma syna 7 mesacneho, moc uponahlaneho.. zlateho, ja ho milujem asi viac ako moja segra.. a ona mi vzdy hovori ako som zle syna vychovala, aky je.. pritom Misko bol do 2 rokov zlate dieta, bezproblemove.. potom sa to prosto zmenilo, a segra mi povie ale preco? ... no lebo mu dozrieva mozog.. som zvedava na jej syna, ked bude mat tych 2,5 aky bude ten.. dufam, ze to natrie jak nasim tak segre.. 🤐

@prinzesz Presne, este nema vyhrate - inak k tomu vzdoru, ze je to aj mimo temy, tiez nasa teraz vsetko neguje a vzdoruje a kolkokrat uz dviham ruku, ked jej 100x poviem, ze ma ist ku mne a este s vyskotom predo mnou uteka, tak sa nakoniec zahamujem, lebo si spomeniem, ze ja som tiez dostala na zadok "lebo som neposluchala", a vnimala som to ako krivdu (ano, uz som to potom neurobila, mala som strach, takze to fungovalo), lenze ja som to necitila tak, ze neposlucham, ale som to vnimala, ako urcitu hru a zistila som, ze dospeli sa nevedia hrat.

Všetko je o ľuďoch a hlavne o vzťahoch v rodine - my sme boli doma tri deti a všetky prázdniny sme trávili u jednej alebo druhej babky - nikoho sme tým neotravovali, babky nás samé volali na prázdniny 🙂 a to jedna v tej dobe bola ešte zamestnaná... Keď som potom mala vlastné deti, vždy mi ochotne pomohla mama aj svokra, ak som potrebovala a pritom tiež ešte chodili do práce. Často sa navštevujeme, ale zároveň rešpektujeme jedna druhú.

@lilitela Presne my to iste. Vystihla si to uplne dokonale. Ja idem do obchodu s dvoma malymi deckami a mama doma kuka TV. Ja uz dakedy radsej idem sama s nimi, ako sa jej prosit. Zabudla ona ako to bolo, ked mala nas. Od pol roka naklusala do prace a nas prakticky vychovala babka. No ale bolo mi povedane, ze vsak mam automaticku pracku, myčku a pampersky, tak co by som chcela, aku pomoc. Pritom len by som potrebovala, keby mi na hodku - dve (aj to nie kazdy den) zobrala deti, aby som si poriadila, navarila v klude, ozehlila a nemusela to robit vecer, ked uz padam od unavy. Ona ale dava prednost serialu, knihe, krizovkam...ako vnucatam. Pritom ked som este deti nemala, mi neustale pilila usi, ze kedy uz budeme mat deti, ze sa nevie dockat, ako bude vnucatko kocikovat...ale ked sa narodilo, tak obrat o 180 stupnov. A to je to, co ma na tom serie najviac, lebo to bol jediny dovod, preco sme sa rozhodli ostat doma byvat s rodicmi...ze mi pomoze s detmi. Keby pracovala, by som nepovedala ani pol slova, ale je doma cely den a aj tak je to pre nu vacsinou problem. Cele je to len o tom, kedy sa jej chce a nie kedy to potrebujem ja.

@sardinka32 nenachadzam slov na tie nase babky, ja uz k mojej mame chodim len na navstevu na 2 hodky a dovi dopo.. uz na to nemam nervy, kaslem na nich obe.. rovnako sa postavim k nim ked budu potrebovat pomoc ony.. aj ked moja mamka aspon chodila kocikovat ked bol Misko malicky, to nemozem povedat, ked mal asi 8 mesiacov sme ich zavolali nech pridu postrazit Misiho vecer a ulozit spat, ze my ideme na plavaren (s mojou segrou a jej frajerom) oni ze jasne, dosli a ked sme sa vratili mama bola uplne KO ze ho uspavali 2 hodky, ze to bolo nieco.. ze ten reval jak tur, akoby ho z koze drali, ze sa zlostil a neviem co... ze vlastne zaspal az ked sme sa my vratili domov tesne predtym, od tej doby sa na nieco take uz nepodujali.. ja ale nechapem cele toto, lebo nikto im to nekaze, je to len obcas a to s vedomim ze tie deti im nezostanu na krku ale nam ich vratia a to je dost motivujuce, aspon pre mna by bolo 😀 😀 😀