Manžel sa spolieha na rodičov
Ahojte. Píšem schválne anonymne, aby ma tu náhodou niekto nespoznal. Vopred sa ospravedlňujem, nechcem nikoho pohoršovat, len to nechcem riešiť s nikým z rodiny, ani s kamarátkami. Nechcem nikomu vesat naše problémy na nos. (Teda len moj problém).
S manželom nie sme dlho zobratí, mame jedno dieta.. chodili sme spolu relatívne krátko. Mne sa až teraz otvárajú oči v tom, že si s manželom nerozumiem.. Viem, že som na to mala myslieť skôr, ale už je asi neskoro plakať.
Samozrejme moja rodina hneď videla to, že sme úplne z rozdielnych svetov, možno preto nevedia nájsť ani spoločnú reč (ale to je iná téma).
Problémom je rozdielna výchova nás dvoch.
Mna rodičia nikdy nepodporovali, všetko čo mám, som dokázala sama, vždy mi mama hovorila, že sa mám spoliehať len sama na seba. Nikdy som nič nedostala “zadarmo”.
Rodicia su rozvedeni, s otcom nie som v kontakte. Mama ma svoju novú rodinu.
Manžel úplný opak, harmonická rodina, vo všetkom podporovaný. Všetko, čo si zmyslel mal. Keď sme spolu začali chodiť, páčila sa mi jeho dravosť , jeho vášeň pre jeho prácu, stal sa mojim ochrancom, butlavou vŕbou, parťakom do dažďa 🙂.
Jeho rodičia nas dosť podporujú - svokor nám prerobil komplet sam bývanie, lebo manžel bol na služobnej ceste, kazdy sviatok obálka, výlety, obedy, platia všetky eventy a oslavy. Vždy povedia, že stoja za nami. Ze keď niečo, sú tu pre nas.
Ja som rada, že keď niečo potrebujeme, viem, že tu vždy budú, som im za to vďačná a nesmierne si to vážim, ale problémom je moj manžel.
Berie to ako samozrejmosť, nedokáže povedať nie, my si to zaplatíme sami, iritujú ma tie jeho reči typu: veď rodičia zaplatia. Veď keby niečo, sú tu moji rodičia. Keď niečo treba urobiť, zavolám ockovi….
Riešili sme jednu investíciu, keď som mu povedala rizika, hneď bolo, veď mame za sebou rodičov. Keď potrebujem niekde ísť, veď babka s dedkom postrážia… keď potrebujem niečo vybaviť, oni vybavia..
Sme mladí ľudia, brali sme sa naozaj skoro, aj skoro mame dieta, možno to bola ta chyba.. ale ako mam manželovi vysvetlit, ze už by mal byt zodpovedný sám za seba a nemá sa spoliehať na rodičov ? Cela jeho rodina je vychovaná spoliehať sa na rodičov, lebo oni majú. Manželovi som cez víkend vykricala, že sa správajú ako malé deti a že ja si vážim ľudí, ktorí niečo dokázali sami a nie tých, ktorí sa vozia na otcovom chrbte.
Potom ani nemôžme mat svoj názor, lebo rodičia platia. Ale môjmu manželovi to vyhovuje. Čo mám robiť?
Keď som jeho rodičom povedala, že by som bola rada, keby mu vysvetlili, že musí byt sám zodpovedný za seba, tak mu povedali že vždy budú za nami stáť. Takze to koniec koncov k ničomu neviedlo, iba som zo seba spravila kravu pred nimi, že čo riešim.
Ja mám pocit, že ja nemám manžela, ale jeho rodičov, lebo keď sa niečo organizuje, on je ticho, lebo rodičia platia a ja si môžem pískať… Manžel mi cez víkend povedal, že či to musím každý mesiac vyťahovať a odvtedy mame +- tichu domácnosť, lebo je urazený. A pritom pracuje, robí si svoj biznis popri práci, nie sme na nich odkázaní..
Ja som doteraz tiež pracovala, robila na vyššej funkcii, dobre zarábala. Teraz som na MD. Keď som mu povedala, že ci chce vychovávať aj naše dieta v tom, že môže mat všetko, že kde zájdeme. Že nezarabame milióny, ani netlačím peniaze v tlačiarni, aby som všetko nášmu dieťaťu dovolila a aby sa spoliehalo stále na nás. Že čo z toho dieťaťa vyrastie, keď bude mat všetko na zlatom podnose, ze nebude vedieť čo od dobroty. Tak mi povedal ze preháňam, ze nikto z nich nie je zly, ani z nich nevychovali nepodarkov. Mala som tu všetku podporu stopnúť hneď na začiatku… :(
Prepáčte za moj výlev, ale neviem čo mám robiť. Myslite si, že sa to niekedy zmení?
@zuzinka888 preháňaš. Ak sa rodičia pominú,.muž bude normálne fungovať. Nie je retatdovaný, má prácu, rodinu, nie je to neschopák čo umrie bez pomoci rodičov. Len teraz využíva ich ochotu pomôcť a ak to vyhovuje aj rodičom aj jemu a majú to tak v rodine zaužívané, nevidím na tom nič zlé.
Starí vám dajú radi, evidentne majú prebytky, co by s nimi robili, kukali ako ich zere inflácia, ci kúpili ďalší investičný byt? Nemáš to jedno, ci vám teraz dávajú po troche, alebo sa po dedicskom zblázniťe z peňazí? Vám pribudne, im neodbuda, tak prijmi dar a teš sa, ze nesockujes s drobakmi do výplaty. Bolo koze🐄 dobre, išla na ľad tancovať, však?
Máme to podobne, ale určite sa preto nebudem rozvádzať, tiež nám svokrovci dávajú, svokor zaplatí, svokor pomôže, keďže môj muž nie je technicky založený, ja som naopak zo sociálne slabšej rodiny, niežeby sme boli úplne chudobní, ale tak naši dali len koľko mohli, svokrovci zaplatili celú svadbu, ale hneď z toho bolo, toto zariaď inak, nám sa to takto nepáči, veď peniaze sme vám dali, doteraz s mužom ľutujeme, že sme si nepustili na vlastnej svadbe muziku, ktorú my máme radi, ale svokor neznáša, že sa drobky zo svadby pratali k svokrovcom, svokra si pomrazila zákusky a nám sa domov neušiel ani jediný a že svokra potom zisťovala, čo sme spravili so zvyšnými peniazmi a darmi, mňa to dostávalo do vývrtky, ale aj tak som rada, že pomohli, mňa na svokrovcoch vytláčajú iné veci, napríklad neustále vyrývanie a kritizované od svokry a to, že muž sa za mňa nepostaví, proste sú podstatnejšie veci, ako len to, že muž sa spolieha na pomoc rodičov 😉
Takto jednoducho vyzerá rodina. My to máme na opak. Manžel je z rodiny, kde ich nikdy nepodporili, od 15tich museli zarábať.. Ja som síce z rozvedenej, ale rodičia ostali kamaráti, a obaja ma celý život podporujú. A tak je to aj teraz. Mne nepríde divné, keď mi starka dáva na sviatky obálky, môj si na to doteraz zvyka, že aj jemu dáva. Keď dávajú mne, dávajú aj jemu. Pomáhajú nám finančne, s deťmi. A naopak, keď mama potrebovala auto, požičalo sa jej ani sme nemrkli. Keby otec hoci čo potreboval, pomôže sa mu. A mne to príde prirodzené, lebo to tak funguje celý život, že si jednoducho pomáhame a nepozerame koľko to stojí času či peňazí. A ideme tak vychovať aj naše deti, že sa nás a starých rodičov môžu spoľahnúť. Veď komu máme pomôcť a podporiť, ak nie vlastnú rodinu? A aj napriek tomu, že som jedináčik a fungujeme takto súdržne, niesom ani rozmaznaná ani nevdacna. Cez leta som brigadovala v zahraničí lebo som chcela, nie musela. Ale není nad to vedieť, že máš zakaždým podporu rodiny. Ja sa nepozastavim nad tým, keď nám otec napríklad zaplatí veľký kontajner a otec sa nepozastavi nad tým, keď mu kúpime ja neviem, novú baterku do motorky 😁 proste u nás sa takéto veci neriešia, berú sa úplne normálne. A nikto nemá pocit, žeby niečo nedokázal. My to takto neanalyzujeme, proste sa kúpi, spraví, vybaví a ide sa ďalej.