• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Manželovi rodičia v Česku ochoreli. Máme sa sťahovať?

3. júna 2013 
Jak by si manžel představoval pomoc rodičům, když by byl celý týden pryč? To přeci může dojíždět rovnou o víkendu k nim na návštěvu. Jaká forma pomoci to vlastně má být? Pomoc na domku (např. nějaké opravy), dovoz k lékaři, nákupy nebo by se mělo jednat o péči nemohoucího člověka? To by asi přes týden nezvládl.
Proč bys to měla dělat ty? Jak bys to měla zvládat? Obzvláště když máte malou dcerku, která tu péči potřebuje též (jinou, ale potřebuje). Navíc dům s hypotékou - co s ním?
Je to hodně těžké rozhodování, ale já bych se nejspíš v takovém případě nechtěla stěhovat ani do jiného kraje, natož do jiné země (byť by to byla země, kde ty kulturní a národnostní rozdíly nejsou tak velké - alespoň podle mého mínění). Navíc bydlet s lidmi pod jednou střechou, se kterými sis třeba "nesedla" je na dvě věci. A ať je váš vztah sebepevnější, jistě by to časem podepsalo na vašem vztahu.
4. nov 2009 o 14:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
cafte,ja len pridam tolko,ze moj manzo je spaniel,zoznamili sme sa na svk a chceli sme tam aj zostat zit.u rodicov sme si urobili podkrovny byt,ktory sme nestihli dokoncit.zruzili manzovi na svk zmluvu a musel sa vratit naspat sem-do spanielska.ja som absolutne nevahala,vedela som,ze to nebude med lizat.mali sme 8 a 6 rocne kocky,ktore ani slovo po spanielsky a ja tiez nie.cele dni som bola sama,kocky v skole,manzo v robote.nerozumela som absolutne nikomu nic,zacala som chodit do jazykovej skoly,kde som sa naucila aspon zaklady.ani pre baby to nebolo lahke a velakrat mi plakali,ze do skoly uz viac neidu :frowning2: .sme tu pomaly 2 roky,kocky ovladaju perfektne jazyk,nam sa tu narodila tretia babenka,zacala som po vikendoch pracovat v bare ako vypomoc.na svk chodime cez vianoce a cez leto.zvykla som si tu,ze uz by som asi ani na svk nechcela zit.sice manzova rodina je mila,ale predsa to nie je moja rodina,niekedy mam pocit smutku,ze mi chybaju rodicia,vtedy zapnem skype a kecame.ty by si to mala o moc lahsie,ze im rozumies a cechy nie je spanielsko 2400km.
4. nov 2009 o 14:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
baby moc vam dakujem. Vela z vas mi pomohlo ujasnit si pocity, hlavne sa uz necitim ako najvacsi nevdacnik na svete. :slight_smile:

Ano ta starostlivost by spocivala hlavne v starostlivosti o barak a podobne. Nastastie svokrovci nie su nemohuci, len svokor je teraz v nemocnici, nemoze sa hybat a caka ho operacia chrbtice a nikto nevie ako to dopadne.

Paradoxne si viem predstavit ze sa prestahujeme niekde hoc aj 2000 km daleko keby nas okolnosti prinutili, ale sami traja ako rodina. Nie niekam, kde som outsider... :unamused:
4. nov 2009 o 18:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja viem, že treba pomáhať rodičom, že nás vychovali............ale prvoradá je rodina - manžel+manželka+ich deti, ktoré vychovávajú............podľa mňa je nasťahovanie sa priamo k rodičom krok späť, keď si predstavím, koľko sme sa nadreli, aby sme mali vlastné bývanie......no a určite im nepomôže tým, že bude na týždňovkách a ty budeš sama v cudzom....
5. nov 2009 o 09:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Já bych to teda pro manžela udělala,jsou to přece jeho rodiče!!Taky bych to od něj chtěla,kdyby to byli moji rodiče a on by to pro mě taky udělal!!!!
Co až budeme jednou my staří,necítila bych se moc dobře kdyby se na nás kluci vyprdli,když bychom byli nemocní :pensive:
Oni jsou přece taky jeho rodina,má je rád stejně jako ty svou rodinu.Určitě bych hledala nějaký rozumný kompromis.
A ještě k té práci,ty víš že tam práci nesežene??Už ji hledal??
5. nov 2009 o 09:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja by som ich vzala k sebe......
5. nov 2009 o 10:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sasi nebo tak :wink:
5. nov 2009 o 10:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
asanaa, aj ja by som to urobila, ale pod podmienkou, že budeme mať vlastné bývanie a manžel prácu....alebo by som ich zobrala k sebe........
5. nov 2009 o 10:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sasi naprostý souhlas :wink: a to teda upozorňuju že svou tchýni nemusím :stuck_out_tongue_closed_eyes: :sweat_smile:
5. nov 2009 o 10:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Lucija, my s manželom sme odišli kvôli práci na opačný koniec republiky. Nie až tak ďaleko, ako cudzina, povieš si. Ale tiež je tu ten problém, že svokrovci na tom nie sú zdravotne najlepšie a ešte k tomu opatrujú babku,... A keď raz nedávno bola situácia, že svokor v nemocnici, svokra, kt. je inak po 3 mozgových porážkach so starou babkou doma a ešte švagor vyvádzal hlúposti, tak sme utekali pomáhať, ja s rizikovým tehotenstvom...
Nakoniec to až také hrozné nebolo, že by sa o seba nevedeli postarať aj sami. A švagor, ktorý vtedy mohol skončiť všelijako, len nie dobre, sa za to doteraz nepoďakoval, svokrovci tiež veľa vďaky neprejavili. Mali sme na nich kašľať.
Možno to vyznelo z mojej strany trochu hnusne, ale je to tak. Proste sa vec nafúkla, šak synáčik pribehne, na to tu je.
A nebolo to prvýkrát, čo sme niečo také urobili.
Jedno pozitívum to malo: manžel pochopil, že jeho rodina sme my - ja a naše dieťa, a nemôže stále utekať od zodpovednosti za svoju rodinu, od práce a záväzkov (hypotéka,...) k rodičom, ktorý ho síce potrebujú a očakáva sa te "tretí groš", ale vždy treba zvážiť pre a proti, ktoré to prinesie VÁM, nie im.
5. nov 2009 o 11:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lucijja: hm, máš nelehké rozhodování. takže manžel by byl doma jen víkendy? není lepší fakt nastěhovat rodiče k vám? nebo ještě pracují, to jsem asi přehlédla? pokud byste šli k nim, budete mít svůj byt nebo část domu?
5. nov 2009 o 17:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
luci..ja stále nedoporučujem spoločné bývanie,manžel týždeň v práci,bude to všetko iba na tebe,ja som za tých 16 rokov bývania so svokrou musela opustiť moje milované povolanie,lebo nemohla byť sama,ěšte k tomu boláa zlá,ubližovala mojej dcére a snažila sa nám rozbiť manželstvo,napriek tomu,že na nás bola závislá.Doteraz mám z toho zdravotné problémy,a rok som sa z toho dostávala psychicky,a to som silná osoba optimistka. :angry:
5. nov 2009 o 17:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
binki: veru zatial to tak vyzera. A nastahovat rodice k nam? Mno, to by tam museli predat barak a to nie su ochotni. Pretoze nastahovat ich ako k nam, tak ze k nam do domu, tak do toho sa zase nechce nam. A tam u nich neviem ani kde by sme byvali, spolu s nimi urcite, jedna domacnost... :unamused:

frisbee: ja to tiez nechcem. Ja svojich rodicov milujem a napriek tomu by som nebyvala ani u nich. A problem, ktory naznacujes, sipim trochu aj u nich casom... :frowning2:
5. nov 2009 o 18:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je to jen na tobe
nikdo te nemuze nutit. zij tam, kde ti je dobre.
5. nov 2009 o 20:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lucijja z toho co pises mi vychadza, ze este uplne neviete aka bude dlhodoba situacia (lebo svokor ma ist na operaciu, ta moze dopadnu vselijak - prepac, nechcem strasit, iba pisem, nasledna rehabilitacia a prognoza dalsieho zivota mozu byt velmi rozdielne). nerobte este definitivne rozhodnutie, mate cas.
nechaj, nech teraz manzel cestuje cez vikendy do cr, nech pomaha na dome. mozno o mesiac, dva pride sam za tebou a povie napr. tolko a tolko bude stat 4 hodinova vypomoc v domacnosti, navrhujem, aby sme ju rodicom zaplatili, alebo svokor bude po operacii uplne v pohode a nebude treba vasu pomoc, alebo oni sami najdu riesenie (napr. predaju ich barak a zaplatia si pobyt v nejakom senior centre, kam ich budete chodit navstevovat), lebo budu vidiet, zeby sa oni aj vy trapili. myslim, ze tvoj manzel pod vplyvom emocii vyhlasil, ze bud idete vsetci alebo iba on a prave tym cestovanim, pracou, tym ako mu budete chybat... a casom pride k racionalnemu rozhodnutiu na zaklade faktov (aj tych, ktore este neviete).
bud vstriecna v tom, ked bude chciet chodit na navstevy aj kazdy vikend (ten pocit, ze si medzi "mimozemstanmi" vcelku lahko predychas), netlacte do konecneho rozhodnutia, teraz by mohlo byt aj chybne
5. nov 2009 o 20:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lucija - oni nejsou ochotný prodat barák, a vy být máte? Hmmm....

Ale jinak souhlas s posledním příspěvkem tin007, na poslední slovo je ještě čas.
6. nov 2009 o 04:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lucijja: tak jsem o tobě přemýšlela, jak bych to řešila asi já, zatím byste jim mohli pomáhat o víkendech, zjistíte, co a kdy potřebují vyřizovat, pořád myslím na to, že tvůj muž bude stejně v týdnu pryč a ty máš ještě malé miminko, máte závazky na Slovensku... pokud nejsou invalidní nebo zdravotně tak špatní, že by se nemohli o sebe postarat, tak bych zatím neděla radikální řez.

zrovna jsem v takové podobné situaci. naši i manželovi rodiče nás potřebují, ale žijeme v jiné zemi než oboje rodiče, takže nevíme, kam dřív letět, letenky jsou drahé, času málo... :pensive:
6. nov 2009 o 09:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak ja osobne by som sa nesťahovala.
Lucija, uvedomuješ si že to nebude starosť tvojho manžela ale tvoja ? Že nie on ale ty sa budeš o jeho rodičov starať ? Myslím že táto požiadavka je z jeho strany trocha egoistická.
Ja som sama z troch detí a viem že o rodičov sa budem musieť starať ja, lebo sestra je v Prahe, brat skôr inklinuje k manželkinej rodine ( a to nie je myslené v zlom/ + mi k tomu pribudne po čase svokra.
Manžela mám Čecha a žijeme na dve domácnosti , vidíme sa tri dni v týždni a náš vzťah to skôr upevňuje. Jeho mama žije s ním ale keď bude stará viem že sa bude musieť presťahovať ku mne - na Slovensko. Ak nebude chcieť, tak si to bude musieť zariadiť nejako sama, pretože manžel sa o ňu nezvládne starať, je pracovne zaneprázdnený.

My sme sa na začiatku s manželom tak dohodli , že každý zostane u seba, bolo to slobodné rozhodnutie obidvoch a mňa by ani nenapladlo ho nútiť ísť na SR ak by nechcel. Samozrejme, že aj u nás boli tendencie mojej svokry aby sme sa presťahovali do ČR, ale ja by som stratila dobre fungujúcu firmu , deti z prvého manželstva mi tu chodia do školy a mám tu rodinu a zázemie. Urobila som max. pre to aby sme boli čo najbližšie k sebe a budem sa sťahovať úplne k hraniciam .
Presťahovať sa niekam bezhlavo, bez ohľadu na vlastné potreby, a byť po celú dobu nešťastná - to naozaj chceš ? Budeš frustrovaná z prostredia, z toho že tvoj manžel je preč a do toho môžu ešte vzniknúť ostré konflikty medzi dvoma generáciami. Veľa vzťahov a aj pevných sa po tomto rozpadlo.
Okrem iného pomoc potrebujú oni, bohužiaľ sa podľa môjho názoru musia prispôsobiť.
Takže môj názor je, že nech sa presťahujú oni k vám, alebo nech tam manžel chodí za nimi na víkend alebo im zaplaťte opatrovateľskú službu.
6. nov 2009 o 10:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A ak môžem dodať, ty si podĺa mňa od začiatku jednala férovo, budúcemu manželovi si oznámila že ty sa sťahovať nedokážeš. A nie si bezcitná alebo mrcha, jednoducho máš dieťa a rodinu a na tú musíš myslieť prednostne.
6. nov 2009 o 10:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
tin 007: asi si to zhrnula uplne do bodky vsetko. Takto som sa nakoniec rozhodla aj ja. Dnes tam manzel odchadza na vikend, buduci vikend pojdem s nim, dalsi pojde zase sam a potom sa uvidi.

maminuska: fuu, ani vy to nemate jednoduche, ale tiez tvrdim ze moze byt laska medzi nami akakolvek silna, ked budem nestastna tak ju pochovame tak ako tak...takze zatial sa priklanam k myslienke zostat tu.
6. nov 2009 o 13:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lucijja ahoj. ako ste vtedy poriesili situaciu?
20. máj 2013 o 10:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@xlucia ahoj, no sme stale tu na sk, situacia sa trochu ukludnila, ale stale to tam hrozi...
3. jún 2013 o 17:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok