Matka ma citovo vydiera
Ahojte 🙂
Chcem sa vás spýtať na radu. Mám 30 môj partner 33, bývame s mojou matkou vo veľkom rodinnom dome. No ako väčšinou toto bývanie nie je ideálne. Moja matka nám nedáva priestor na vlastný život, voľný čas. Všetko jej musíme hlásiť dopredu keď niekam chceme ísť, dokonca musíme ju dosť často brávať so sebou na výlety. Inak moja matka je sama bez partnera a na dôchodku. Je chorá, ale je sebestačná, vie sa o seba postarať. Ale má dosť veľké zdravotné problémy. Napr. minule keď som jej povedala, že chceme dieťa, tak jej sa to nepáči, jej reakcia bola zlá. Keď je jar a leto nemáme vôbec voľné víkendy, buď nám naplánuje program robotu na celý víkend alebo musíme ísť s ňou niekam na výlet, čo sa už vôbec mne ani mojmu partnerovi nepáči. Povedala som jej, že sa chceme osamostatniť, no bolo zle. Som nevďačná, sebecká, kašlem na ňu, ona sa zabije, už ma nechce vidieť ak odídem, nemám sa opovážiť vstúpiť do domu potom a podobne. Len takto sa ozaj nedá veľmi žiť, iba vtedy ak úplne poprem moju osobu a to čo chcem. Už som z toho unavená... Bojím sa odsťahovať, že si ozaj niečo spraví.... Čo robiť?
@ciara2 takže sa jej podarilo rozbiť jeden vzťah, tak ako to zrejme mala v plane. Ozaj toxicka osoba, ale bohužiaľ bývalého priateľa chápem. Hlavne, ze si sa k nej nevrátila a nasla si svoje šťastie, niektoré veci si pochopila a už si ňou nenechaj zobrať ten kľud co teraz máš. Želám pevne nervy, lebo mam tušenie, ze ona sa ešte začne ozývať a príjemné to nebude.
@ciara2
@lenrietta
Och, ako vás chápem. Mám takú istú mamu. Prečo také mamy vôbec existujú...
Moja musela minuly rok prísť k nam bývať, keďže viac krát spadla, má už 78 rokov, ale toľko zlosti čo v nej je, nechápem. Vybavujem jej dom dôchodcov, lebo nás všetkých zničí. Keď bola na tom zle po príchode z nemocnice, tak povedala, že pôjde do domova. A teraz už jej je lepšie, tak vymýšľa, že nepôjde. Že sa mám o ňu postarať...
Celé roky má len komandovala a robila so zo mňa slúžku...
Ale že je hnusná na nás všetkých, to máme pretrpieť asi... Držte mi palce, aby to dobre dopadlo..
@lenrietta nechcem aby to zle vyznelo, ale som rada, že nielen moja je takáto…. Vôbec som netušila, že je ich viacej…. Sama už ako matka by som sa nikdy takto nedokázala chovateľ k svojej dcére a povedať jej také veci. V každom prípade som rada, že som sa odsťahovala a mám vlastný život a rodinu. Mohla som to spraviť skôr, ale nemala som odvahu, bála som sa jej. Teraz máme obdobia, kedy sa rozprávame, ale obdobia kedy sa aj pár mesiacov vôbec nebavíme. Je riadne tvrdohlavá. Napr aj v lete mi povedala, že keby som správna dcéra pobalím malú a idem sama s malou ku nej a bývam s ňou a doopatrajujem ju, inak ona je sebestačná, a že k partnerovi sa vrátim keď ona zomrie. Ako ja nechápem jej zmýšľanie, a že chce rozbiť fungujúcu rodinu a vnučku zobrať otca. Vnučku si videla asi 5x a to som ju vždy ja doniesla, mňa sa neopytala ako sa mám už pár rokov…
@ciara2 aj moja sama od seba nejde do domova. Je donútená, vidí, že už nevládze a u nás ju nikto neobskakuje. Spravím okolo nej len to nutné, je nájdená, v čistom... V podstate sa s ňou ani nebavíme, len nutné veci. Ledva tie žiadosti podpísala, aj to v čase, keď ju pustili z nemocnice. Teraz mi zas vykrikuje, že ju chcem obrať o byť a zavrieť ju do domova😤 a ake budem mať výčitky svedomia keď tu už nebude🤦
Keď sa jej opýtam aké má riešenie, že sa mám o ňu starať.... Presne ako tvoja. To čo som jej v podstate od 12 rokov nahradzala partnera, obskakovala ju, keď som bola na MD, tak som musela každý týždeň aspoň raz prísť aspoň na celý deň. Najlepšie bez detí, tie som mala nechávať u svokry 🤦 ale bude rozprávať ako ich ona ľúbi.
Pokazila mi v podstate skoro všetky najdôležitejšie udalosti v mojom živote. Keď sa prvý syn narodil, hneď k nám naklusala na prespatie. Malý plakaval a ona miesto pomoci, píla mi nervy, že ona toto nepozná, čo je to.. Keď sme sa nasťahovali do bytu sami, každý druhý piatok jej bolo zle a musela ísť k nám na víkend. Keď sme prerábali a chcela som kuchyňu na žlto, vrieskala, že ona ku mne nevkročí, keď si dám žltú kuchyňu...
Och, som sa opustila...
@januarova to ako keby z môjho zivota… raz dávno som si kúpila potrhane rifle a ona mi spravila scénu už v obchode, že ona so mnou nikam nepôjdem keď to budem mať na sebe. Platila sol nivu dlažbu do domu a maľovanie a samozrejme, keď som si v obchode dovolila povedať a ukazat, čo sa mi páči čo chcem, tak tam spravila scénu a predavač na mňa pozeral ako keby som spadla z Marsu a veľa ďalších…. Moja mama je sama rozvedená už príliš dlho a je na invalidnom takže nechodí do prace a nemusí sa nikomu prispôsobovať, nerobiť podľa pokynov nariadených, a tak si mysli, že ona čo povie je pravda a len ona všetko vie… ako s odstupom času nechápem, že som to tak dlho zniesla a o kopu šťastia a kus života som sa ukratila. Ale už mám konečne svoj život, svoj domov a rodinu a aj keby neviem čo spraví moja dcéra nikdy by som sa takto nechávala
@ciara2 presne to ľutujem aj ja. Že som sa jej nepostavila skôr. Vždy som myslela, že musím ustúpiť. Ale už viem, že nemusím. Moja je zas slobodná matka, má len mňa, celý život sama a potom so mnou. Moja s tvojou by si mohli ruky podať, všetko skoro rovnaké...
Ja som sa jej radikálne postavila, až keď mi začali záchvaty paniky. Z nej... Chodila som psychologicke a tá mi pomohla.
@ciara2 Na psychlogii nas ucili, ze clovek, ktory sa opakovane vyhraza zabitim, to nikdy neurobi, je to len akoby citove vydieranie… S mamou by som zacala opatrne a postupne sa osputavat, aby aj ona mala priestor si na to zvyknut 😇. To znamena, ze cez vikend sobotu pomozete a v nedelu idete sami na vylet, polalicky si zvykne 😊