Moji rodičia nevidia moje úsilie a dosiahnuté výsledky

Prišla som sa sem asi vyventilovať.
Mám 25 rokov a celý život počúvam ako pre mojich rodičov nie som dosť. Na strednej som bola také to "dobré dievča", mala som dobré známky, nerobila som problémy. Celý čas ma ale drbali, lebo môj brat dvojča bol presný opak a "ja som na neho mala dávať pozor". Nastúpila som na vysokú školu (informatika na STU) s tým, že po prvom ročníku kde vyletela doslova polovička mojich spolužiakov mi otec povedal, že ho on už ma "nechce živiť". (Keď som bola v maturitnom neprichádzalo do úvahy aby som na VŠ nešla.) Moji rodičia mi nikdy nedávali žiadne "vreckové". Keď som niečo chcela mala som si na to zarobiť, takže som od 16 brigádovala. Najprv v obchode, potom ako čašníčka. V prvom ročníku na VŠ som myslela, že sa zbláznim, lebo som nevedela, kde mi hlava stojí, či v škole, či v práci. Chodila som domov spávať. Od druhého ročníka na VŠ robím v odbore, programuje. Prišla korona, nič iné som nepočúvala len ako "nič nerobím", lebo som mala školu aj prácu z domu.
Mesiac pred štátnicami na ING som sama odišla do podnájmu 2i bytu v BA, ktorý som si kompletne celý zaplatila. Minulý mesiac mi schválili hypotéku a kupujem trojizbový byt. Dostala som 90% hypo vďaka dobrej práci a peniazom, ktoré som odkladala z brigád a práce. Napriek tomu stále iba počúvam ako otca-koňa-pes má dom pod hradom (ktorý mu kúpili rodičia), ako "nezarábam dosť" ako "nerobím dosť". Mám toho plné zuby už. Nikdy v živote ma za nič nepochválili, vždy som bola len tá zlá.