Môže žena nájsť nový vzťah pri dieťati s Aspergerom?

@autorka ja Ti uprimne držim palce. Myslim že maš veľku šancu byť s niekym pokojne aj so synom s AS. A keď syn vyrastie, osamostatni sa a Ty budes mat šancu žiť ďalej svoj život s niekym "za odmenu". Ja som sa rozišla s mužom aj keď mame dve deti. Mam partnera, ktory uz ma svoje deti odrastene a mojim detom je užasny parťák a kamoš. Všetky tie reči ako si deti nezvyknu na dalšieho človeka a cudzi chlap neprijme Tvoje dieťa su uplne hluposti a naučene "odriekavačky ". Život nie je čierno biely. Prave naopak. Niekedy cudzi človek vie byť láskavejši,chápavejší a prítomnejší ako "vlastna krv ". A vďaka Tvojmu príspevku sa začinam zamyšlať či moj ex nema AS. Pretože tie prejavy sú uplne ako cez kopirák. A tiež ma stalo veľa energie držať pokope vzťah aj rodinu "lebo deti".

@luccys kazdy vyžaruje okolo seba len to, co ma vo svojom vnutri. Ak si myslis, ze si stastna tak ta nebudem samozrejme presviedcat o opaku. O to viac je tvoje správanie však smutne.
A k autorke, každá normálna žena rozmýšľa po rozchode, ci si niekoho nájde. Nikto nechce byt sam navždy. Autorka je sebestačná žena, jej muž je iba guľa na nohe. Je zabezpečená a schopná sa sama postarať o seba aj o dieta takze nerozumiem, preco sa tu do nej navazate, akoby bola opica co skáče z konáru na konár. Ja jej velmi držím palce, aby nasla v budúcnosti stastie, po ktorom túži.

@anonym_149876 ďakujem krásne za názor. Ono rozvod nie je ani potrebný, my ani nie sme svoji. Ďakujem ešte raz.

@luccys a niekde žiadam o podporu? Chcela som počuť názory žien/ľudí, ideálne osobné skúsenosti, ale tých viem, že bude minimum. Keď sa vyjadrujem, treba si prečítať k čomu a ak sa idem prezentovať ako bez rozmyslu štekajúci psík, tak by som doporučovala obzvlášť čítať aj s porozumením.
A teda, nepovedala by som, že za takýchmito reakciami stojí spokojná, tobôž nie vyrovnaná žena. Tie sa takto nesprávajú.
Uvažujeme všetci smerom do budúcna, keby nie, neštudujeme školy, aby sme sa raz mohli realizovať v tom, čo nás baví a v čom sme dobrí, nechodíme do zamestnania, aby sme na konci mesiaca posplácali účty a raz si našetrili na niečo "naše", staráme sa o zdravie, aby nás raz nedobehli choroby... To je tiež všetko súčasťou úvah o budúcnosti. Aj o vzťahoch uvažujeme. Lebo to, že nám nevyšiel jeden - a dôsledky tohto faktu, či už tie pozitívne alebo negatívne, si budeme niesť do konca života - ešte neznamená, že náš život skončil.

@anonym_e99dc9 ďakujem ti🙏❤️ V mojej blízkosti mám jeden nádherný vzťah, kde nový muž prijal vtedy asi 5-7 ročnú "cudziu" dcérku za svoju, o 10 rokov mali ešte ďalšie dieťa spolu s jeho novou rodinou a doteraz tvoria krásny a veľmi harmonický pár. Ten muž bol malej otcom viac, než jej biologický - preplakal s ňou jej choroby, bol podporou pri jej prvom vážnejšom vzťahu, vozil ju na krúžky a - úplne priorodzene - podporoval ju vo vzťahu s jej bio otcom. Dovolím si povedať, že aj práve vďaka jeho prístupu naňho dievča úplne nezanevrelo.
Neďaleko nás žije rodina, kde si muž osvojil 2 synov svojej "novej ženy", spolu majú ešte tretieho syna. Do ich vzťahu však nevidím, je to skôr taký sídliskový "známy".
A do tretice, muž, ktorý žije konečne naplnený vzťah s jednou zlatou ženou, ktorá má 2 deti z 2 (!) predchádzajúccih manželstviev. Obaja sú už momentálne riadne cez 50+, dali sa dokopy okolo 45-48 r.
Aj preto sa nádejám (nie nárokujem si, ale nádejám), že moja túžba po naplnenom vzťahu (nie s nejakým sexsymbolom, ani zámožným mužom, ani nikým vysoko postaveným... proste s mužom, s ktorým nám bude spolu len jednoducho "dobre") môže byť raz naplnená.
A ďakujem za tvoj krásny príklad 🙂 Nech sa vám spolu skvelo žije a nech ste šťastní🌷🙏

@anonym_e99dc9 Akurat, ze ona po rozchode nie je...

@luccys cez svoju zlobu ani nevies citat? “ Mám 35 r., beriem to tak, že ešte by som si mohla nájsť raz partnera, s ktorým budem spokojná, šťastná, alebo aspoň nie tak strašne ubitá ako už roky v tomto vzťahu.”
Vidis tam to RAZ? Raz v budúcnosti by si chcela niekoho nájsť je to mladá baba preboha a ty sa chytáš každej slamky ako ju ponížiť. Partnera vyhodiť z bytu je otázka jedného dna a bude slobodná len asi chcela názory aj od inych žien kym to urobí. 🙄Fakt dno taketo správanie 🤦🏼‍♀️🤦🏼‍♀️

@anonym_autor nie je začo, nech sa ti dari 🙂

@anonym_e99dc9 ... "Partnera vyhodiť z bytu je otázka jedného dna a bude slobodná" 😨 aké dospelé. Majú spolu dieťa, predsa, treba to riešiť takto? Páry sa rozchádzajú, v poriadku, ale toto vidieť napísané mi hlava neberie. "Fakt dno taketo spravanie"

Zvazujes uz len variantu odist alebo ostat v tom, v com si. A co tak popracovat na vztahu? Ak je tvoj muz As, tak ono bohuzial, ty musis iniciovat tu "pracu". Jemu to vobec nemusi dochadzat, on mozno vobec nevnima, ze ty sa trapis. AS si veci nedomyslaju, potrebuju pocut jasne "instrukcie". Napriklad situacia, ktoru si opisovala - ze si bola chora s malym babatkom a jeho ani nehlo pomoct - on si proste nedomysli. Potrebuje to pocut priamo - ziadne domyslanie, ziadne naznaky. Treba mu povedat - potrebujem, aby si sa dnes a zajtra postaral o dieta, lebo ja nevladzem, vezmi si OCR. A takto mozeme pokracovat. Najhorsie, co mozes robit, je ocakavat od AS, ze si bude domyslat, ze pochopi to, co normalnym ludom vacsinou dochadza, tak ludom na auti spektre ani nahodou nedojde. Tak isto nejake prejavy lasky, pozornost, aku my zeny akosi ocakavame od muzov - toto od AS necakaj. Oni to nepotrebuju, necitia to takto a bud to toho muza naucis, alebo sa zmieris, ze nic take nebude robit spontanne. Na tvojom mieste pouvazujem, ze ci ti ten vztah stoji este za namahu - pretoze ver, ze ludia, ktori maju stabilne a dlhorocne vztahy, tak ich maju take preto, lebo to nevzdavaju pri problemoch, ale riesia a komunikuju. To, ze tvoj muz je na spektre, to znamena len tolko, ze to potrebujes brat do uvahy pri komunikacii. Ak by nebol na spektre, tak pridu ine porblemy - opat bude treba komunikovat, riesit.. Ja co poznam AS, vsetci su praveze velmi otvoreni komunikacii, dokazu vypocut, dokazu sa zamysliet a dokazu priamo povedat, co su schopni a co nie. Su uprimni a maju ciste vztahy v zmysle toho, ze nebudu slubovat a klamat a pod.. Skus sa zamysliet, ci je nieco, preco by si este chcela s muzom ostat. A ak ano a stoji to zato, tak popracuj na vztahu miesto kalkulovania, ci je realne si najst noveho"lepsieho" partnera.. Ja mam v dnesnej dobe fakt pocit, ze pary to vzdavaju skor, ako sa vobec pokusia na vztahu pracovat a dufaju, ze druhy partner bude proste "lepsi".. A ja nevravim, ze to tak byt nemoze, ale vacsinou to tak lahke a idealne nie je..

Ja mám manžela, ktorý nie je otcom môjho syna s vfa... Stretli sme sa keď mal 7,teraz má 16.5

@belbel reagovala som na komentár vyššie, ze este nie je po rozchode. Oni spolu žijú ako spolubyvajuci a byt je iba jej. Tak som to myslela, ze v tomto prípade je rozchod otázkou krátkeho času. Co je na tom nedospele? Ved ten muž nema žiaden záujem o budovanie ani napredovanie vzťahu. Otcom bude stale aj ked s nimi nebude bývať

@anonym_autor Asi ma tu ukameňujú, ale tvoja situácia mi príde presne na riešenie, nájsť si milenca. Pretože ťahať takéto dieťa k inému mužovi a zase brať toto dieťa otcovi mi príde nefér. A len by si skomplikoval aistuáciu aj sebe aj všetkým. Ak nežijete s mužom intmne, normálne si nájdi milenca, nabi energiu, ži a bav sa. A doma budeš spokojná. Veľa šťastia.

@patrike veľmi rozumne napísané, úplný súhlas. Najlepšie by bolo byt milenka. To máš najjednoduchšie, stačí ísť na ihrisko a tam nájdeš dosť oteckov a už to ide....

zhruba v polovině komentů jsem čtení vzdala. tady naběhla armáda botů, už je to tady horší než na fb.
@anonym_autor nezůstávej se svým partnerem. zůstávat v nefunkčním vztahu, potažmo když je v něm agrese, je nesmysl. i s dítětem se speciálními potřebami si dokážeš najít partnera. a ne, nebudeš muset snižovat standardy.
přeju ti hodně štěstí do dalšího života 🌹

@anonym_e99dc9 ĎAKUJEM ti. Mne sa už aj pretalo chcieť vysvetľovať 🙂

Inak, my sa smejeme z tých prieskumov, ako čitateľská gramotnosť našich detí klesá, ale že dospelá spoločnosť nebola testovaná, je asi tiež chybou :-P

@anonym_becb53 woooow, toto je mega povzbudivé a krásne, ďakujem!😍 Ďakujem ti a prajem vám, nech sa synovi darí a nech si všetci spokojne a šťastne nažívate 🙂🍀

@zazka666
@feri0852

ďakujem Vám obom aj za takéto názory 🙂 Ja ale o žiaden milenecký vzťah či rozptýlenie nestojím, to je niečo, čo by mi do života prinieslo len ďalšiu nestabilitu a falošnú vidinu (lásky? náklonnosti?) hodnôt, ktoré sa skrz milenecký vzťah nedajú získať. Ale ďakujem 🙂

@leopardus jejda, ďakujem ti❤️ Za riadky útechy, nádeje a bez odsudzovania a posudzovania 🙂 Kiež by si mala pravda a raz by som sa ku krásnemu, stabilnému vzťahu mohla dopracovať🙏 Ďakujem🙂

@akvi Ďakujem ti za tvoj postreh, aj že si mi napísala svoj pohľad/skúsenosť (zrejme máš v rodine/v okolí niekoho s AS alebo s takýmito ľuďmi pracuješ).
Takto: na pretrase bola (z mojej iniciatívy) hneď po opustení jeho individuálnej terapie, o kt. som písala vyššie (že som ho uprosila aby šiel, resp. podmienila som tým jeho zotrvanie pri mne a dieťati, lebo situácia už vtedy nebola zdravá, a ktorú on po pár sedeiach uťal, lebo terapeut opmenoval niektoré jeho možné problematické časti, čo ho rozčúlilo) partnerská poradňa - partner odmietal. Lebo on je v pohode, náš vzťah je (podľa neho) v pohode a ja mám len divné názory z materských hormonov. Keď odmyslíš hormóny a dosadíš si veci ako: lebo si nejaká divná/to si len ty namýšľaš/nikto iný než ty problém nevidí/ber čo je - už ťa aj tak nikto iný s deckom nebude chcieť..., tak sa to opakovalo tie 4,5 r. dokola. S pomenovaním problémov nesúhlasil, problém videl vo mne, diskusiu odmietal (opäť s vyššie zmienenými "zdôvodneniami"). Ja teda tak úplne expertne neviem, ako funguje AS mozog, ale asi aj tu platí, že koľko autistov, toľko autizmov.
Lebo to, čo píšeš, mi na partnera vôbec nesedí.On napríklad má 1 konštantný spôsob, akým prejavuje "starostlivosť"/"záujem" o ženu/pozornosť - ak mi to nevyhovovalo, vraj som čudná ja, lebo mi to proste "musí" lichotiť (chápem, že je v tom kus AS rigidity). Ak som sa s ním pokúšala vec rozobrať racionálne (lebo som myslela - bez podozrenia na AS, o tom som ešte pred cca rokom a kus nevedela), on nepripustil žiadnu argumentáciu, žiaden môj pohľad, resp. pluralitu pohľadov. Vždy povedal, že nechápe čo azse od neho chcem - zase som bola na vine ja a reálny problém "nebol". A takto to bolo vo všetkom - no on nie že veľakrát "nevedel" ako na niečo v spoločnosm vzťahu, on kategoricky odmietal, že by veci tak, ako robí on, neboli ok/dobré/dostatočné/že by mi (asi každej žene v 99%) mohlo vyhovovať inak, prípadne vadiť. Rozhovory on celkovo nezvláda také, kde treba logicky a pružne argumentovať, ide do rozčúlenia, začína slovne útočiť. Ak má niekto iný názor ako on (na dôležité = jeho sa dotýkajúce veci), je hlupák. Vypočuje si druhý (môj) názor, ale automaticky bude pokračovať vo svojej línii. - veci sú skrátka tak, ako si myslí on a bodka. Inak je to "nechápem čo odo mňa chceš, čo mi to tu rozprávaš".
Veľmi ťažko sa rieši situácia, ak jeden odmieta rozhovor, odmieta pripustiť názor alebo pocity partnera, odmieta spoločné sedenia s odborníkom. Odmieta pripustiť problém (ak s tým ako s problémom neprišiel on), odmieta čokoľvek meniť. Aké sú potom ďalšie možnosti? A potom taká možno provokatívna otázka (ale ja ju nemyslím zle ani nejako uštipačne): a čo urobil/robí pre vzťah a jeho záchranu on? Lebo môže byť neurodivergentný (ale aj nemusí, i keď o tom pochybujem), ale vstupoval do vzťahu tiež asi s niečím, s nejakým presvedčením, plánom, čímkoľvek. Ak mi partnerka roky hovorí, že je to zlé, že sa so mnou necíti dobre, prosí ma, nech s tým niečo urobíme, chce komunikovať, niekedy až zúfalo plače, že takto ďalej nevládze... Potom čo bola jeho reakcia? Prečo ja by som vlastne mala byť tá, ktorá akože kalkuluje, rozbíja vzťah a pod.? A kde je tá rola muža, ktorý (či AS alebo bez AS) ignoruje plačúcu, roky sa prosiacu ženu?
A či je niečo, pre čo by som s ním chcela ostať - áno, lebo syn má takto oboch rodičov (ktorí sa nevedia zhodnuť ani na terapiách, na výchovných postupoch, ktorí sa hádajú alebo nerozprávajú, neprejavujú si lásku/podporu/náklonnosť/záujem, nesmejú sa spolu, neťahajú za jeden povraz...) pod jednou strechou. A to je všetko. Už 4,5 roka je to všetko.

@anonym_autor ak AS nevidi problem, tak ten problem akoby neexistoval. Toto je narocna faza, chapem, ze mas pocit, ze si skusila vsetko a ze on proste nechape. To je presne to AS premyslanie a uplne si ho viem predstavit, ako nesmierne ho rozculuje, ked mu ty opisujes nieco, co on nevnima, nevidi, resp. vidi uplne inak. Mne vtedy pomaha snazit sa vidiet ten jeho pohlad, proste dostat z neho to, ako to vnima on. Chapem, ze ak on komunikovat nechce, tak vela nezmozes.. Podla toho, co pises, tak tvoj muz ma vela AS crt a bohuzial, nikto ho nikdy neucil fungovat v tejto spolocnosti. Je skoda, ze odmieta terapiu, aj ked vlastne necudujem sa, je velmi malo terapeutov, ktori dokazu s AS pracovat a uz vobec nie s dospelymi AS. Je to skoda aj preto, ze on by mohol byt naozaj velmi napomocny synovi, ktory sa skor ci neskor tiez bude potykat s tym, ze je iny a potrebuje sa naucit, ako ma fungovat. Aby dokazal mat vztahy, ci uz kamaratske alebo neskor aj partnerske, resp. aby vobec dokazal fungovat v spolocnosti..

@akvi Ďakujem ti veľmi pekne za objasnenie. Vidím, že sa v tom naozaj vyznáš. A prosím ťa, keď píšeš, že sa akoby "dá naučiť" ako fungovať v spoločnosti a teoreticky aj vo vzťahoch - vedela by si mi povedať, aké terapie sú na to vhodné? Chodíme len na terapiu hrou. Nácvik sociálnych zručností? Alebo si nájsť napr. dobrú špec. pedagogičku/psychologičku a s ňou takéto veci prčberať? Prípadne, aké publikácie by si vedela odporučiť mne ako matke? Resp. čokoľvek, čím viem synovi pomôcť...

@anonym_autor terapie som si pravdupovediac robila ja, moje dieta nechodilo na ziadne. AS dieta ak je spravne vedene, tak nema o sebe pochybnosti, to my dospeli mame vkuse nejake predstavy a ocakavania, ktore AS dieta ani zdaleka nenaplna a sme z toho potom uplne frustrovani... Takze terapie som si robila zasadne ja. Informacie som cerpala hlavne na nete a celkovo mi fungovala hlavne respektujuca vychova, pretoze AS sa nenecha manipulovat a ovladat, nebude posluchat len preto, ze rodic povedal.. Moje dieta bolo a je neskutocne tvrdohlave a autonomne, takze mne fakt nefungovalo nic, co standardni rodicia robia. V prvom rade som potrebovala pochopit jeho myslenie a s pochopenim prichadzalo aj to, ako mu pomoct fungovat, zaradit sa a citit sa prijaty.. Velmi pekne o AS, ale aj ADHD a inych auti spektrach pise na FB jedna specialna pedagogicka, zacala som ju nedavno sledovat a velmi mi to sedi, tak si pozri na FB - Pochopenie pre výnimočné deti a ich rodičov.. Ale je fakt, ze potrebujes studovat X zdrojov, aby si nasla odpovede na svoje otazky, pretoze tie prejavy su velmi roznorode a kazdy potrebuje nieco ine.. Zaradit sa do spolocnosti potrebuje AS pomoct, pretoze nechape tie nase socialne hry, ktore robime. Uplne trivialna vec, ako pozdravit sa - vacsina ludi to mame tak nejak vzite, ani nepremyslame nad tym, ze sa zdravime. Lenze napriklad moje dieta nad tym poremyslalo a dospelo do bodu, ze ak neinteraguje s danou osobou, tak proste nevidi dovod sa zdravit. A taketo situacie som sa ja snazila vzdy objasnovat, vysvetlovat, dopredu upozornovat - ale nejako nekomentovat, ak to dieta nespravilo.. Takze kazda cesta niekam k lekarke, do obchodu, k znamym a pod., vzdy predtym som synovi hovorila, teraz sa pozdravime, teraz podakujeme lebo... a pod.. On nechapal, ze preco to ma robit. Jemu nestacilo vysvetlenie, ako inym detom, ze preto, "lebo sa to patri".. on bol schopny sa v tom rypat a chciet odpovede, lebo tomu nerozumel.. A taketo veci sa casto ani nedaju vysvetlit logicky..zdravit sa proste nema logiku a to AS tazko travi.. A to je len taky drobny priklad.. Tych situacii je milion.. Problemy nastali hlavne v skole, lebo dieta opat nechapalo niektore tie socialne hry - napriklad ucitelka ked ju deti nahnevali, tak povedala, komu sa nepaci, moze ist prec.. Samozrejme, ze to nemyslela doslova, lenze moje dieta to doslova bralo a odislo.. Tiez napriklad vobec nechapal ironiu, vtipy a pod.. z toho potom vyplyvaju trapne situacie medzi rovesnikmi.. Moj syn - inak nadpriemerne inteligentny, sa ma cca do 10 rokov pytal, ze mami, to bol vtip? Pritom take vtipy uz 3 rocne deti chapu.. A mozem pisat milion dalsich prikladov.. Proste mat doma AS znamena vela sa zamyslat nad vecami, nad ktorymi som sa nikdy nezamyslala.. 😅😅

@akvi Ja ťa neskutočne obdivujem. Tvoju trpezlivosť a schopnosť ísť proti prúdu, však inak sa ani nedá, keď máš také protiprúdové dieťa 🙂 Ja mám dieťa s ADHD a prežila som si na tri romány. Čo ma ale najviac štvalo, bolo nepochopenie okolia a rodiny. Šak mu povedz a ono urobí! No neurobí. Tie roky, ke´d som si myslela, že som neschopná matka. Kriste. Ani teraz to nie je ľahké, skôr len iné. Teeneger s AdHD a opozičným vzdorom je taký náhuľ a kombo, že dovidopo. Takže asi tuším, o čom hovoríš. Pevné nervy

@zazka666 no ano, okolie casto cloveku dava vyzrat nieco, co nechape..Tiez som sa xkrat stretla s nevyziadanymi radami, ako mam robit to, ci hento.. Ludia si myslia, ze som to neskusila?? Clovek spravi ze vsetko, aby si zachoval aspon zbytky nervov, ale ked raz nieco nefunguje, tak to nebudem predsa 100x opakovat , ale budem hladat ine sposoby.. A toto rodicia standardnych deti velmi tazko chapu. Moj je uz nastastie dospely a samostatny, takze ja uz mam svoju pracu "za sebou".. A som vlastne velmi hrda, co z neho vyrastlo.. A viem teda aj pochopit rodicov, ktori maju narocnejsie deti.. Vela som sa naucila, vela veci som pokaslala, ale vela veci som aj spravila dobre a co by som teraz urobila inak, tak je hlavne to, ze by som si viac verila, ze robim veci spravne a nedala sa spochybnovat okolim, ktore vedelo velke h..