Musíme vždy udržiavať rodinné vzťahy?
Je povinne sa tváriť a vychadzať spolu ako rodina keď to až tak veľmi nie je ? Moja mama (byvame od seba hodinu) ma stále sladké reči ako rodina je zaklád a celkovo ako by rodina mala držať spolu atd.. pritom s bratom nevychadzam od detstva ani s jeho manzelkou( neboli tam hadky len ked ja neprejavim inciativu tak sa neozyvaju) som aj krstná ich deti a mama stále čaká že im budem niečo kupovať(čo aj kupujem niečo stále ked tam pridem +mikuláš a vianoce ) ja to chcem kupiť len ide o to že mama to zobrala tak že som krstná tak musím sa pomaly jak ich rodičia správať(nechapte ma zle ja ich lubim ) len ide o správanie mami,pritom reči o rodine ale keď pridem domov na víkend tak sa so mnou poriadne ani nebavia a väčšinou sú na mobile,tak aké reči o sudržnosti rodiny? Ako to mate vy ? Tiez nemate radi take reci a skutek utek?
@anonym_autor Nie, nie je to povinnosť. Ja milujem svoju rodinu okrem iného aj preto, lebo sa bavíme narovinu. Vždy sme si povedali dobré aj zlé a držíme spolu. Ale to je moja strana rodiny.
Manžel to má inak. Tam sa jeho brat so švagrinou len stále ofukovali. Svokrovci sa im báli čokoľvek povedať, len ticho trpeli. Boli situácie, kedy by som im doslova dala obom po papulách. Ale vždy som sa držala pre “pokoj v rodine”. Dnes už tu svokrovci nie sú a my sa so švagrovcami stretávame tak 3x do roka.
Jednoducho boli situácie, ktoré sú z nášho pohľadu neodpustiteľné a nezabudnuteľné.
Preto nemáme potrebu mať s nimi nejaký bližší/častejší kontakt.
Ja by som bola otvorená, treba povedať, ak niečo nejako vnímaš a podľa reakcie sa zariaď. Povinnosť to nie je, ale je fajn ak rodina spolu vychádza.
Ano je to povinne. Pozri si vyhlasku a odovzdaj obciansky za tuto temu
@anonym_autor na drzovku by som povedala do oči svoj nazor, aj to, ako si “kaká na hlavu”. Nemám nervy sa hrat na niečo, čo neexistuje. Tiež chodím k rodičom sporadicky, veľmi ľúbia ohovárať, dehumanizovat každého a tvária sa dokonalo🤣 tiež im poviem môj nazor na všetko, čo sa mi nepaci a hádka je na svete🙈 akonáhle prídu aj moji súrodenci, pozdravíme sa a odchádzam. Súdržnosť rodiny = len jeden nazor akceptovaný 🤣 niee
A ty nevychádzaš? Skôr máš nezdravý vzťah s mamou a príliš na nej závisiš..
Nie je povinnosť vychádzať s rodinou, nestretavala by som sa už s nimi.
Nie...nemusíš s nimi vychádzať, ak nesúhlasíš s ich názormi.... prvoradá je tvoja rodina a názory tvojich detí a manžela...a ak sa to nepáči tvojej mame, je to jej problém a nie tvoj....musí ho vyriešiť hlavne sama v sebe....
@anonym_autor Nuz, ja by som sa tiez rada viac bavila s detmi ale veru, su v kuse niekde v obrazovke. PC, mobil, zašití v izbe....no, ledva sa dakedy v dome vidime, max ked sa idu najest. Je to smutne veru.
Rodina nieje o darcekoch s tých sa vzťahy netvoria. Spomienky,zážitky spoločne chvíle a ak to má byť na "oko" stopla by som aj návštevy. Mama si to buď uvedomí alebo to zoberie po svojom .Žiadna rodina nieje bez chyby no ak je tam ohováranie, nedôvera a žiaden skutočný vzťah len preto lebo ," rodina " musí držať spolu obmedzila by som všetko a venovanala sa len svojej rodine, úprimne a tak ako to ma byť nikdy nezahadzuj čas strávený z ľuďmi ktorí si to nezaslúžia
Si mladsi rocnik, bez deti? No ja nejak nic extra hrozne na spravani tvojej mami nevidim, tak asi vidi, ze mate zle vztahy a asi by ich rada nejako zlepsila, len to nevie. Ma pravdu, hlavne v starsom veku je fajn mat v rodine niekoho, na koho sa mozes opriet, nikdy nevies... zas chapem aj teba, ak to nejde, nejde. Ze sa ti nevenuje, chodis k nim vecer, cez den? Vecer uz starsi tak nevladzu, pustia telku alebo nieco pozeraju, nasi tak isto, ale ked pozvem mamu na vylet, nejaku akciu, prechadzku cez den, vzdy sa tesi, sama nenavrhne, lebo sa boji "otravovat", skusila si?
Mame by som veľmi rýchlo vysvetlila že ja nie som povinná chovať bratove deti
Ak sa mame zdá že bratove deti majú málo ,nech im dopraje ona,je ich babka .
Povinnost to nie je. Udržiavat s niekym nasilu nejaké vztahy, ked mi to skor berie ako dáva, přetvarovat sa, nie. Rozhodne to, že je to rodina neznamená, že sa im oddám. Ine je, ked je tam vsetko v pohode. Ale to je málokde.
Ja sa poriadne nebavim ani s vlastnou mamou. Nikto mi to nemoze nariadit, aby som sa s nou stykala. Toboz nie s bratom, za ktoreho sa hanbim, ze vobec je moj surodenec. A nech si vravi kto chce, co chce, je to moje rozhodnutie pre nieco.
@anonym_autor Nuz, ja by som sa tiez rada viac bavila s detmi ale veru, su v kuse niekde v obrazovke. PC, mobil, zašití v izbe....no, ledva sa dakedy v dome vidime, max ked sa idu najest. Je to smutne veru.
@anonym_0a1d3b kolko maju rokov, ked ich to uz tak pohltilo?
@anonym_autor jasne že to nie je povinnosť. Ja napr nemám kontakt s rodinou, mám dieťa a muža. Ostatní nemali záujem o stretávanie, ani o kontaktovanie a každé moje pozvanie bolo akoby som ich nútila. No môžem sa na to .... Je to ťažšie síce, keďže dieťa býva choré, sú prázdniny, muž cestuje na týždňovky, ale my dvaja to musíme zvládnuť a nikomu nechybame 🙂 naučila som sa akceptovať to tak ako to je. Nebudem si kaziť zdravie trápením, ani sa nikomu prosiť. Ani náhodou. A takto sme už dlhé roky... Žiadna povinnosť, dá sa skúsiť vyriešiť SPOLOCNE. Ale nie iba tak, že chce jedna strana. U nás nechcel nikto, iba my.
@anonym_autor no, tie mobily veru zabíjajú rodinu 🫤 a problém majú dospelí viac ako deti
Netráp sa pre niekoho, kto o teba očividne nemá taký záujem ako ty o neho. Prestan k jim chodit a ozyvat sa pravidelne, volaj na narodeniny/sviatky, nech vedia ze ti jedno stale nie su, ale ak maju zaujem o stretnutie, nech pre zmenu oni sa ozvu tebe, oni pridu navstivit teba, prevezmú samu iniciatívu. Moja matka je totiz presne taka istá, brat je po nej. Maju rovnake reci o rodine a obetavosti pre nu, ale očakávajú ze akúkoľvek nezhodu ci hádku prejdem len tak, akoby sa nič nestalo, dokonca budem ta, co sa bude ospravedlňovať i keď na to nemám dôvod, že vždy budem ta, co sa ozve prvá, že budem ta co všetko poriesi a oni sa len povezu. Keď brat zneužil situáciu v rodine, odsťahoval sa bez slova, nakydal špinu na nás všetkých bez dôvodu a ona ho bránila ako chudáčika, to bola pre mňa posledná čiara, za ktorú som odmietla sa takto obetovať. Ver mi ze to pomohlo, vzťahy sice nie sú dobre stale, s matkou vychádzam ako tak, chodíme sa navštevovať raz za jeden dva týždne, pokecame/pomozeme si v ramci medzi. S bratom nekomunikujem, po tom co o mne naklamal špiny ani nemienim pokiaľ sa mi neospravedlni, čo sa asi nikdy nestane, ale i tak. Uľavilo sa mi nemať takých toxických ľudí prilis blízko a všetko v živote mi zrazu šlo lepšie.
a skusila si ich od elefonu odtrhnut a vziat niekam von? susila si sa s mamou porozpravat? detom kup len tolko kolko uznas za vhodne vychadzat s ludmi sa da naucit -respektive ich brat takych aky su .. iste ma mama aj dobre vlastnosti lenze ty si sa zamerala na tie zle... sama sa prejavujes divne uz len tym,ze o nich pises len zle ... nie s rodinou vychadzat nemusis ... ale mohla by si - pokial niesu psychopati, netyraju ta a ani niako inak neohrozuju ..