Nenávidíte svoju matku?
Nenávidím tú ženu, rokmi som pochopila aký extrémne zlý človek to je a ako dokáže podkopávať nohy vlastným deťom, urážať ich, podceňovať, ohovárať po ulici a tá neskutočna zákernosť a faloš, pred všetkými ľuďmi najlepším človekom na svete kvôli čomu som ja tá zlá. Všetci ju ľutujú a ona z toho žije. Nenávidím ju z celého srdca a nepíšem to z amoku. Ja mam v sebe dlhoročnú nenávisť, beriem kvôli nej lieky, stal sa zo mňa chorý človek. Kedysi som mala rada život ale od strednej školy som si uvedomila že ona ma ťahá dole. Nemám sa komu zdôveriť lebo všetci sa vždy postavia ma stranu rodiča. Psychiater ma sotva počúva, len predpíše tonu liekov, som z nich unavená a nenávidím svoj život. Povedzte prosím že nie som jediná
Nie si v tom sama. Mame nieco podobne. Len teda, zijeme svoj zivot a to ju dostava este viac. Ale tiez nam trvalo kym sme pochopili, ze to je zivot s narcistom a manipulatotom. Ze netreba jej skakat na vydieranie. Skusa to stale, ale netreba sa dat. Narobila nam peklo, nikdy nebolo pre nu nic dost. Pochvala ziadna, vsetci okolo boli vzdy lepsi. Ohovaracky po rodine, kamaratkach... zije len so svojej lutosti samej nad sebou. Rozhadana s kazdym.
@anonym_autor fúha :((((. Nechceš ísť na psychoterapiu radšej, spracovať to v sebe celé? Tie lieky asi nevyriešia príčinu... Moja mama mala ťažké detstvo do svojou matkou, nikdy nám nepovedala priamo, že ju nenávidela, ale nikdy o nej nerozprávala, ani o svojom detstve, nikdy som svoju babku nevidela (pre vlastné dobro). Ocino mi vravel, že mamina mala vraj veľmi tvrdé a ťažké detstvo, ale tiež o tom veľa nevie, lebo mama mu tiež o tom nechcela moc hovoriť. Ak si mala mamu narcistku alebo tak, tak podľa mňa by ti tá psychoterapia mohla veľmi pomôcť v nájdení zdravého sebavedomia, sebahodnoty a možno aj upokojenia vlastnej psychiky, že ti tá tvoja matka začne byť konečne ľahostajná a prestaneš sa tým zožierať. Lebo to ťa musí veľmi psychicky vyčerpávať, všetok ten hnev a nespravodlivosť nahromadené vnútri za tie roky...
Ja.Už je na druhom svete,odpustila som jej.Nerýpem do toho,snažím sa ,aby som nebola taká ako ona bola.
@anonym_autor prestaň nenávidieť
Chápem... nie všetky ženy sú láskavými a milujúcimi matkami... je to smutné, ale je to tak. Nenávidieť je veľmi silné a myslím, že človek škodí hlavne sám v sebe, keď takú silnú negatívnu emóciu živí v sebe. Nevravím, že odpustiť hneď z minúty na minútu sa dá len tak. Skôr by som išla cestou odstrihnutia, ignorovania... časom možno odpustenia, ale nenávisť je zlá aj pre Teba samotnú.
skus terapiu, hladaj kto ti pomoze. Myslim, ze psychiater iba predpisuje lieky, preto ta nepocuva. Ak uz vies odkial pramenia tvoje problemy, je tu moznost s tym pracovat a dostat sa z toho. Mas v sebe tu silu, mozes to zmenit a nebyt chora. Zameraj sa na svoje ozdravenie.
@anonym_autor nuz mam to podobne, moja mama sa vzdy vedela dobre pretvarovat a nas doma bila hlava nehlava, nadavala nam, ohovarala nad a podkopavala nohy pred navstevou alebo nas skratka zhadzovala a strapnovala... Tiez som ju jednu dobu nenavidela a vlastne som jej to do teraz neodpustila a mala som z nej depresie (ale u nas je slahnuta cela rodina len kazdy inak) ... Ale mam velmi dobreho manzela ktory ma vzdy podrzi a z toho najhorsieho by som povedala ze uz som vonku. Povedala som si ze to ze ju budem nenavidiet a utapat sa v bolesti z detstva nic nevyriesi :/ stale to silno boli a mam dni kedy placem ale je to len chvilkove a potom uz je zas dobre. S mojimi rodicmi som chcela prerusit kontakt ale oni by to nepochopili samozrejme a mam aj dalsich surodencov s ktorymi sa ale stretavat chcem a skratka je to cele komplikovane cize sa s nimi stretavat musim... Aj ona je teraz uz ku mne ina (dajme tomu... konecne ma nebije "haha"). A este by som dodala ze ked bola dieta jej mama ju bila tiez a nikdy jej nepreukazala ziadnu lasku, cit ... Nic. V podstate preniesla svoju traumu z detstva na svoju jedinu dceru (na mne si vzdy vsetko vybila najviac) a je smutne ze si to neuvedomila ze tak ako sa citila ona a co neznasala na svojej matke robibteraz svojim detom... Ale to je generacna trauma alebo ako sa to nazyva. Cize asi aj za to sa s nou viem nadalej stretavat pretoze viem ze v podstate za to nemoze. Bolo jej to vstiepovane ceky zivot a nic ine nepozna.
Nie si sama, tiež to tak mám, úplne rovnaký prípad ako píše @anonym_ec2a59
Ale ja lieky neberiem, ja som si sama povedala že ju treba držať od seba čo najďalej a manžel ma v tom podporuje. Ja sama som diametrálne iba mama ako ona bola mne
Lepšie by pre teba bolo, úplne sa myšlienkovo odpútať, vymazať túto ženu, čo ťa porodila zo života. Odísť preč, urobiť hrubú čiaru a žiť svoj život. Lepšie ako na liekoch. A nemať deti, kvôli šibnutej žene?
@anonym_autor neboj , nie si jediná. Ja keby popíšem všetko, čo moja mama porobila, to by bolo na knihu. Stačilo mi jej vyjadrenie, že som najväčšia chyba jej života. No ja sa na ňu nehnevám. Mam svoj život, svoju rodinu, ona ostala úplne sama. Paradoxne po narodení môjho prvého syna trochu pookriala a vidíme sa tak trikrát do roka. Tiez mi pomohli psychoterapie, no ja som si to nikdy tak nepripustala, lebo som videla, že sama sa ženie do záhuby a hrozí jej, že skončí na ulici. No so súrodencami nemáme záujem jej nejak pomáhať.
Ja mam taku babku. Harpia prasiva.....
Ale na rozpravanie je psycholog, nie psychiater. Ten fakt iba predpisuje lieky. Treba najst psychologa a mozno aj skusit viac, lebo ti nemusi hned prvy sadnut.
@anonym_autor keď všetci ostatní sú na strane tvojej mamy tak chyba bude asi v tebe nemyslíš?
@anonym_autor keď všetci ostatní sú na strane tvojej mamy tak chyba bude asi v tebe nemyslíš?
@anonym_04eaca ty si uplne mimo. poznam presne takeho cloveka, o akom pise autorka. pred vsetkymi falosny mily chrumkavy obetavy dobrak, prekruca skutocnost aby mu vyhovovala - aby on bol "chrumkavy" a vsetci ostatni nevdacne zle svine co mu chcu len ubizovat. vsetci mu to zeru.
a za zavretymi dvermi je to jedno hovado. chova sa odporne k najblizsim. vyvolava konflikty, obvinuje, neustale pasivna agresia, verbalna agresia a casto fyzicka, lebo sa nevie kontrolovat. otrasne nieco.
a ty ides pisat autorke ze na chybe bude asi ona? tak ty budes asi tiez podobny typ ako autorka opisuje.
Mám rovnakú matku. Odpustila som jej, zároveň som jej nastavila hranice. Nenechám si ubližovať.
@anonym_autor keď všetci ostatní sú na strane tvojej mamy tak chyba bude asi v tebe nemyslíš?
@anonym_04eaca Nepíš nezmysly, keď o tom nič nevieš. Presne kvôli ľudom ako si ty obete trpia.
Podobne. Svoju mamu lubim, ale až po mnohých rokoch som zistila ze bola vrcholne toxicka a narcisticka. Svoje komplexy, mindraky a svoju zanedbanu emocionálnu prísnu výchovu + premrstene rodové stereotypy z 18.storocia, vsetko prenášala namna.
Do toho jej subjektívna pravda a svetonázor, vykrikovacie návyky z rodiny, podcenovanie/urazanie a závisť.
Toto určite nepotrebujem
Podobne. Svoju mamu lubim, ale až po mnohých rokoch som zistila ze bola vrcholne toxicka a narcisticka. Svoje komplexy, mindraky a svoju zanedbanu emocionálnu prísnu výchovu + premrstene rodové stereotypy z 18.storocia, vsetko prenášala namna.
Do toho jej subjektívna pravda a svetonázor, vykrikovacie návyky z rodiny, podcenovanie/urazanie a závisť.
Toto určite nepotrebujem
@galadriel90 ľúbiť takého človeka to musíš mať veľmi dobré srdce
Nevadí, ja by som tu napísala oveľa viac čo sa tu dialo, keby sa jedna vec prevalí, tak tá osoba sedí vo väzení. Ale nechcem mať výčitky. V tomto sa od nej odlisujem, keď sa niečo stane, ja výčitky mám. Ona nikdy. Vždy povie že ona nič také neurobila/nepovedala.
@galadriel90 ľúbiť takého človeka to musíš mať veľmi dobré srdce
Nevadí, ja by som tu napísala oveľa viac čo sa tu dialo, keby sa jedna vec prevalí, tak tá osoba sedí vo väzení. Ale nechcem mať výčitky. V tomto sa od nej odlisujem, keď sa niečo stane, ja výčitky mám. Ona nikdy. Vždy povie že ona nič také neurobila/nepovedala.
@anonym_autor je mi ľúto, že si musela v živote zažiť také chvíle, ktoré spôsobili tieto emócie. Odporúčam však okrem psychológa zvážiť aj psychoterapiu. Psychiater ti naozaj dá len lieky, je to doktor. Na rozhovory je tu psychológ, ktorý ťa aj vypočuje a pomôže spracovať tieto traumy.
@galadriel90 ľúbiť takého človeka to musíš mať veľmi dobré srdce
Nevadí, ja by som tu napísala oveľa viac čo sa tu dialo, keby sa jedna vec prevalí, tak tá osoba sedí vo väzení. Ale nechcem mať výčitky. V tomto sa od nej odlisujem, keď sa niečo stane, ja výčitky mám. Ona nikdy. Vždy povie že ona nič také neurobila/nepovedala.
@anonym_autor ja som tiež opísala situáciu veľmi zľahka, velmi okrajovo, velmi stručne. Keby som mala napísať úplne všetko, bolo by to na dve knihy a celovečernu dramu. A viem žeby mi pomohlo dat to vsetko zo seba von a prišla by možno úľava, ale naco tu... Možno to aj číta, nepotrebujem rozduchavat oheň.
Mam 33, uz mam vlastnú rodinu a bývame stovky km, a môžem povedať ze je to takto lepšie. Nevie o každom mojom kroku ci rozhodnutí, nevie co riešime, ci sme chori alebo ako sa nám darí.. Je mi veľmi ľúto ze moje dieťa nemá jednu babku, nechodí tam, nemá snou zazitky. Ale keby sme sa snažili snou fungovať, bralo by si to svoju daň hlavne u mňa...
Ahoj, je mi luto, co sa ti stalo a tiez ake dosledky to na tebe nechalo. Ja mam skvelu maminu. Ale skor sa idem vyjadrit k tvojmu psych. stavu. Pises,ze psychiater ti len predpise lieky a vobec ta nejak inak neriesi. Nerozmyslala si nad vymenou psychiatra alebo pripadne ist este k psychologovi,ktory by ta vypocul? Kludne tomu psychologovi spomen aj to, ako to riesi tvoj psychiater a som skalopevne presvedcena, ze sam s takym postupom nebude stotozneny. Vyskusaj, mozno tato cesta by bola pre teba dobra a sa ti aspon ulavi, ked ti psycholog povie na to cele aj odborne stanovisko♥️ Drzim ti palceky
bože baby to je ťažko čítať, ale pozitívne je že ste to ustáli a riešite to, detstvo má byť radostné a milujúce a nie toto................................
autorka, prajem ti, aby si nasla pokoj, lebo ta nenavist co citis, skodi iba tebe. Ja viem, ze je opodstatnena, ale aj tak. Treba sa jej zbavit. Drzim palce.
@anonym_autor neziv v sebe nenavist, velmi si tym skodis. Skus to radsej pretransformovat na lahostajnost. A si s nou v kontakte?
@anonym_autor nemysli na ňu a nezachadzaj ku nej v spomienkach, skus ju vytesnit. A zariad si to tak, aby nemala žiaden dosah na tvoj život. Maximálne narodeniny deti (jej vnúčat). Inak nič.
@anonym_autor neziv v sebe nenavist, velmi si tym skodis. Skus to radsej pretransformovat na lahostajnost. A si s nou v kontakte?
@0silvia0 musím kvôli ostatným z rodiny lebo potom nič len výčitky. Ale sama je to lepšie keď s ňou už nebyvam len mi trvalo dlho sa osamostatniť a to bola chyba
Podobne. Svoju mamu lubim, ale až po mnohých rokoch som zistila ze bola vrcholne toxicka a narcisticka. Svoje komplexy, mindraky a svoju zanedbanu emocionálnu prísnu výchovu + premrstene rodové stereotypy z 18.storocia, vsetko prenášala namna.
Do toho jej subjektívna pravda a svetonázor, vykrikovacie návyky z rodiny, podcenovanie/urazanie a závisť.
Toto určite nepotrebujem
@galadriel90 aký máte teraz vztah? Mam to podobne
@anonym_autor nuz mam to podobne, moja mama sa vzdy vedela dobre pretvarovat a nas doma bila hlava nehlava, nadavala nam, ohovarala nad a podkopavala nohy pred navstevou alebo nas skratka zhadzovala a strapnovala... Tiez som ju jednu dobu nenavidela a vlastne som jej to do teraz neodpustila a mala som z nej depresie (ale u nas je slahnuta cela rodina len kazdy inak) ... Ale mam velmi dobreho manzela ktory ma vzdy podrzi a z toho najhorsieho by som povedala ze uz som vonku. Povedala som si ze to ze ju budem nenavidiet a utapat sa v bolesti z detstva nic nevyriesi :/ stale to silno boli a mam dni kedy placem ale je to len chvilkove a potom uz je zas dobre. S mojimi rodicmi som chcela prerusit kontakt ale oni by to nepochopili samozrejme a mam aj dalsich surodencov s ktorymi sa ale stretavat chcem a skratka je to cele komplikovane cize sa s nimi stretavat musim... Aj ona je teraz uz ku mne ina (dajme tomu... konecne ma nebije "haha"). A este by som dodala ze ked bola dieta jej mama ju bila tiez a nikdy jej nepreukazala ziadnu lasku, cit ... Nic. V podstate preniesla svoju traumu z detstva na svoju jedinu dceru (na mne si vzdy vsetko vybila najviac) a je smutne ze si to neuvedomila ze tak ako sa citila ona a co neznasala na svojej matke robibteraz svojim detom... Ale to je generacna trauma alebo ako sa to nazyva. Cize asi aj za to sa s nou viem nadalej stretavat pretoze viem ze v podstate za to nemoze. Bolo jej to vstiepovane ceky zivot a nic ine nepozna.