Nepotrpím si na túlení. Som divná?
Ahojte,
chcela by som sa vás opýtať na váš názor. S partnerom som 3 roky, milujeme sa, plánujeme spolu budúcnosť, žijeme spolu a je to perfektné. Jedine, že on sa rád ku mne pritúli, veľa a často. Objímať, mojkať. Ja nie. Ja som radšej, keď príde z roboty, sedí oproti mne a rozprávame sa ako bolo, ako sa cíti, smejeme sa. Samozrejme, bozkávam, objímam ho, prídem sa pritúliť, ale ja to beriem ako niečo vzácne..nie že vzácne, ale proste inak. Občas mi fakt vadí, to túlenie a som potom nepríjemna. Vidím, že je kvôli tomu smutný. Akceptuje to. Ale ja to chcem zmeniť, ale neviem sa premôcť :( Myslíte si, že je to divné? Lebo vidím niektoré páry, čo sa nejdú od seba odlepiť, sú čistá cukrovka. Nájde sa niekto taký ako ja? Neviem čím to je a snažím sa to zmeniť, ale neviem ako. Je to divné? Prosím, len normálne komentáre, sme dospelí ľudia.
"Neprijemna" a pritom som teplomil... 😁😁
@nitusiak čím menej sa budeš k nemu túliť a prejavovať nehu,tým viac sa budete od seba oddelovať,tebe už budú dochádzať výhovorky a jemu nervy..
chlap ptrebuje iba teplo tela..objatie,dotyky,pusu,alebo ked spíte tak chce cítiť teba..
môže ti to ísť na nervy,lebo máš pocit že sa to prevrhne do aktu a ty nemáš náadu,ale onoje to ozaj iba o tom cítení ťa...
@nitusiak -svojim sposobom ano pride mi to chladne zo strany zeny,ale tak ja to vo vztahu postradam,takze je to len moj pohlad z mojej strany na tuto vec.
No a ja s tou vychovou musim suhlasit s @katka253111 ....som presvedcena o tom,ze je to tym ako sme boli vychovavani v detstve,kto bol mojkany rodicom a kto nie ,tak si to nesie po cely zivot v sebe nevedome,ale predsa....u nas to sedi tiez .....my sme boli mojkacie deti.....moj partner a jeho surodencibolivychovavani s laskou,ale uplne inym pristupom,oni si ledva pusu dali asi len pred spanim na dobru noc a potom zas cely den nic👎
Nemyslim si ze si divna, len presne ako pises-nepotrpis si na take.
Skús si prečítať knihu Gary Champan - 5 jazykov lásky. Je tam pekne vysvetlené, ako má každý svoj jazyk lásky, ktorý potrebuje aby jeho partner ovládal a tým mu vyjadril svoju lásku. Tvoj jazyk lásky je pozornosť - proste nepotrebuješ, aby Ťa partner stískal a cmučkal sa s Tebou. Pre Teba by bolo prejavom jeho lásky, že si spolu sadnete a pri čaji, káve sa rozprávate a tak Ti venuje svoju pozornosť. Treba však tiež myslieť aj na partner, nakoľko je zrejmé, že on potrebuje,aby si ho objímala, túlila sa a tým cítil Tvoju lásku. Treba sa o tom s partnerom porozprávať, ako to vnímaš ty a ako on. Ani Tebe by nebolo príjemné keby partner prestane s Tebou tráviť tie rozprávacie chvílky 🙂.
Necitam diskusiu, len pridam svoj nazor.. Nie si divna (teda aspon v mojom ponimani) ani jato nejako nevyhladavam, objimam skor obcas ako casto.. Uprimne, mne vzdy vadili muzi, co boli taki romanticki tulici 😁 nikdy mi to s takym nevydrzalo..
Nastastie aj moj muz je ako ja, objimeme sa obcas, ale mame sa radi, nemusime sa stale seba dotykat.. Obaja dodrzujme svoj osobny priestor v beznej komunikacii..
Mozno by som to na tvojom mieste svojmu priatelovi vysvetlila, ze mas rada osobny priestor a nie je to nic proti nemu, si proste taka.. Vo vsetkom sa da najst zlata stredna cesta..
@dominika6 podla mna nemas pravdu. ona nenapisala, ze sa vobec neobjimaju a myslim, ze sa da nato zvyknut a uz su spolu dlhsie, takze on to akceptuje, aj ked je mu obcas smutno. chlapi vedia prekvapit ked lubia. a tiez vo vztahu musi existovat nejaka tolerancia, konsenzus. uz davno by neboli spolu keby to bolo pre neho najdolezitejsie...
@nitusiak veď na to som narážala, máš ho ako kamarátku, ste stále spolu, ešte aj záľuby máte spoločné. Ak je to tak ako píšu baby, tak potom ak on má tieto fyzické dotyky ako prejav jeho vyjadrenia lásky a Ty mu tú potrebu nechceš naplniť, tak sa zmysli nad tým, že Ty máš potrebu pozornosti a on Ti ju rozhovormi napĺňa.
@berginkan
vieš je rozdiel ak si chlap na to musí zvyknúť,lebo to nedostáva v takej miere akoby chcel a vyžadvoval,preto sa radšej nastaví na status,,akceptujem to,,nech je klud...
ja hovoriím o tom,že chlapovi to určite chýba,objatie,pusa,pohladenie úplne sponntáne,nie len vtedy,ked sa žena chce a spomenie si na neho..
práve preto sa partneri mentálne vzialujú,lebo každý si rieši všetko iné a behá lieta ako splašená spermia,no na pohladenie a pusu si nik nespomenie...
@jana_eyre ja si tiež myslím, lebo keď som si to prečítala, no hneď si hovorím...no celá ja!!! A veru tiež som si myslela, že som v týchto veciach nejaká iná, že mi vadia veci, čo sú pre iných úplne normálne a prirodzené. Ale ako tu čítam, sme viaceré, tak som si trochu vydýchla...🙂
@jana_eyre aj ja som odjakživa bojovala s pocitmi divnosti, ale vekom som našla vo svojom okolí nás divných celkom dosť, takže ja už som sa s touto črtou zmierila a aj všetci okolo mňa. Mne stačí, že dotyčného vidím očami a prehodím pár slov, nepotrebujem niečo potvrdzovať fyzickým kontaktom. Ale možno je to nejaký bontón, ja neviem, ale ani bontón a umelé prejavy ja nemusím, brrr
@mischy00 presne gratulacie, to je nieco co by som uplne zrusila 😂
@0silvia0 pamatam si, ze s muzom sme spolu zacali chodit, ked jeho mama mala 50tku.. Pozvala ma na velku oslavu a ja som sa citila maximalne trapne gratulovat a este aj zene co ju vidim mozno 3x v zivote.. Myslim, ze to na mne bolo aj vidno.. 😅
No a aj pre tuto moju inu povahu som sa zdrahala dlho vydat.. Nakoniec som sa prekonala a nerada na tu zaplavu uprimnych gratulaciek spominam 😀
@jana_eyre no veru, pocity trápnosti sú mi veľmi dobre známe pri týchto gratulačných udalostiach🙂 Ale všímam si, že čím som staršia, tým sa týmito záležitosťami menej zaoberám a je mi to všetko jedno. Ako na koho pôsobím, čo si o mne myslia, bude to trápne, nebude to trápne? Toľko všelijakých divných ľudí s divnými povahami som postretala za celý život, že nekontaktný rezervovaný človek je v porovnaní s nimi hotová perla😎
@nitusiak o tychto objatiach tu uz bola nedavno tema.pisali tam aj muzi.skus ju tu pohladat mozno ti v niecom pomoze alebo budes vediet ako to prezivaju muzi.