Neviem ako ďalej, som sklamaná
Ahojte. Potrebujem poradiť pretože som zúfalá a sklamaná. S partnerom máme 11 mesačnú dcérku a žijeme u svokrovcov. Už dlhšie pílim uši partnerovi aby sme sa odsťahovali. Mali sme odložené nejaké financie a moji rodičia súhlasili že pomôžu ak budeme potrebovať. Môj partner sa svojim rodičom ani len nezdôveril že by sme chceli vlastné bývanie a nedávno sme mali možnosť odísť. Žiaľ medzitým sa raz pokazilo niečo na aute a môj partner iba spomenul že by sa zišlo nové, podotýkam že auto je plne funkčné a potrebuje servis asi tak raz max. 2x do roka. Jeho rodina sa dala na tému a vyriešili to tak, že po 2 dňoch diskusie o novom aute išli vybavovať. So svokrou nemáme dobré vzťahy keďže je dôchodkyňa, furt je doma a za čokoľvek čo ju nahnevá na mňa začne kričať, ak ju brat nahnevá na mňa kričí, ak sa pohádame s partnerom na mňa kričí a už to tu nezvládam. Som strašne sklamaná že partner uprednostnil vlastné potreby pred potrebami rodiny. Žijeme iba v 2 izbách ako sardinky v konzerve, už sa ledva zmestíme. Teraz keď prišlo auto vždy iba plačem keď sa na to pozriem lebo v tom vidím tú nádej na šťastný život ktorá mi prešla pred nosom. Neviem sa ani krotiť s partnerom sa často hádam a už som mu aj to povedala že neviem či má tento vzťah takto nádej prežiť ak si bude vlastné potreby predkladať pred tie naše. Nevravím, aj to auto je potrebné ale určite to staré by ešte vydržalo aj 5 rokov, no žiť v maličkých miestnostiach kde máme iba obývačku a spálňu vlastnú a aj tam sa nám často natrepe svokra to nie je na dlhé vydržanie a ešte k tomu keď kričí no koniec. Takže moja otázka znie, je podľa vás normálne že som sklamaná, smutná a rozmýšlam o rozchode, alebo priatelovo rozhodnutie bolo správne?
P.S. : Auto stálo približne v takej cene ako u nás 2 izbový byt, ešte by sme doškrabali tých 3-4 tisíc ajtak moji rodičia nám navrhli a vyšlo by to na 3 izbový byt. Takto už veľké šance nedávam že v blízkej budúcnosti sa dostaneme k bytu. Ja som na rodičovskom, zháňam si prácu už 3 mesiace ale neozývajú sa a partner má zmluvu na určito, teraz by sa mu malo prerobiť na neurčito ale on nie je ochotný zobrať si úver.
@belllinka
Ďakujem vám že ste mi spríjemnili deň, cítim sa teraz už oveľa lepšie, pretože ja taká nie som ako vy. Ak niekto potrebuje pomoc alebo radu vo fórách tak som k dispozícii, na rozdiel od vás, čo chodíte z jedného fóra do druhého a iba očierňujete ľudí. Každý je taký aký je, taký osud má aký mu pán boh pridelil, ale nikoho sa neoplatí urážať a ponižovať. Ale vám to asi iba zbytočne vysvetľujem. No nič, mám krajší deň lebo viem že existujú aj také aké ste vy a to je oveľa horšie ako mať tie problémy čo mám ja, lebo ja ak chcem tak si problémy vyriešiť viem, ale vy ste beznádejné prípady. Zato niekoho urážať že nepracuje počas rodičovského? Ešte k tomu zatial kým dieťa nemá ani 1 rok? Je to moja voľba či vychovám dieťa alebo idem do práce a nie vaša aby ste sa rozhodli o mojom živote. Neviem ktorá z vás písala životopis, nuž...Nechcem sa chváliť ale mám za sebou určité skúsenosti a prax, aj keď ma nechceli zamestnať ale tak toto nie je BA že hľadajú ženu s VŠ na každom rohu. Tu si postačí aj obyčajná stredná škola a majú strach z vysokoškolákov. O tom ani nevravím že ovládam 6 cudzích jazykov z ktorých 4 aktívne. Tak toto by ste nemysleli že? Ešte by som vám chcela oznámiť že po tom čo ste mi v predchádzajucom príspevku vynadali, prišli mi súkromné správy jedna za druhou až som nestíhala čítať že aké hlúpe pipky sa tu nachádzajú a rozum im zastane nad niektorými. Takže, ak máte problém so mnou, pekne môžete ísť von a vynadať stropu, toho asi bude zaujímať váš názor, ale mňa nie. Ja som si vedomá svojich kvalít. A tie čo sa nechceli navážať tak pekne mi aj pomohli a poradili mi, mohli by ste si zobrať príklad.
maj sa pekne 😉
@belllinka aj ja 😀 😀 cakam, co este vypoti a ako sa este strapni, zatial jej to ide na jednicku s hviezdickou