Odchod od rodičov kvôli partnerovi
Ahoj.
Svoj príbeh som sem písala ešte v lete, v ktorom som sa sťažovala že mám 23 rokov a rodičia ma chcú vyhodiť z domu kvôli frajerovi s ktorým si rozumieme a máme spoločné plány a to len kvoli tomu, že jeho otec je róm. Frajer však vyrastal od 8. rokov len s mamou a s otcom sa výda sporadicky, na pol hodinu raz do mesiaca. Moji rodičia poznajú jeho rodičov, dokonca môj otec a jeho otec boli kamoši a pomáhali si.
Napriek všetkému sa môj otec vyhrážal nielen mne ale aj frajerovi a jeho otcovi že sú to obyčajní cigáni a keď neprestane za mnou doliezať tak vyvraždí celú ich rodinu. :-O akože fakt??? sme dospelí ľudia..... (som si vedomá, že to hovoril otec v amoku ale raz už zmlátil bývalého ktorý sa mu nepozdával - to som mala 17 a chalan 18)
No nevadí, toto bolo v lete. Tu ste mi poradili aby som sa osamostatnila, čo sa mi podarilo. S frajerom máme bytík a celkom fajn prácu. Doteraz sme to držali v tajnosti, veď žijeme o 100km ďalej od rodného mesta. Minulý víkend ma však mama čakala so správou, že sa dopočula že sme spolu a dala mi týždeň na to aby som sa s ním rozišla, inak to povie otcovi a ubezpečila ma že otec ma vydedí. Som jedináčik a okrem mňa nemajú nikoho. Prečo nemôžu byť aspoň trochu chápaví? Zatial sa nejdeme zosobášiť...Prečo im nemôže stačiť to, že som šťastná a že sa mi darí?! Nemusia ho prijať, nemusel by k nám chodiť...stačilo by mi keby som im nemusela klamať a jednoducho by sa s tým vyrovnali. Otec berie dosť silné lieky na tlak a je strašný cholerik. Mama mi už hádzala na vinu, že kvôli mne dostane infarkt...že si mám rozmyslieť čo je pre mňa dôležitejšie oni ako rodičia čo ma vychovali alebo nejaký cigán...
Viem alebo skôr dúfam, že skôr či neskôr by sa s tým mali vyrovnať. Ale obávam sa, že otec je až natoľko hrdý, že ma zavrhne....ale prečo by som sa mala rozchádzať s niekým koho milujem a máme fungujúci vzťah pomaly 3 roky?
Pomaly prichádza víkend, ja pocestujem domov a mala by som sa zoči voči postaviť otcovi a povedať mu to...ale neviem či na to "mám gule". Budem musieť, inak so mnou budú do konca života mávať ako s panáčikom....
Potrebovala by som len názor nejakých mamičiek alebo rodičov. Alebo radu ako sa s tým vyrovnať a neupadnúť do depresie.....
Ďakujem!
@christin5266 Myslim, ze postupujes spravne. Pokojne za rodicmi chod a vysvetli im, ze si stastna, zijes usporiadane a ak im toto ako dokaz nestaci, tak viac im dat nevies. Nenechaj sa terorizovat a vydierat vyhrazkami, si dospela, podla vsetkeho rozumna. Peniaze nech si pokojne nechaju. Neverim, ze po case neskusia nadviazat znovu kontakt.
@christin5266 no možno je to tým, že si jedinačik a tak si potrpeli na tom ,že budevšetko tak ako si oni predstavuju, no a Ty to musiš akceptovať, lebo su to Tvoji rodičia. Ale v tom sa myllia. Rodičia maju byť oporou a prvymi dovernikmi svojich deti, napr. dievča s mamou a syn s otcom. Ale čo ja viem, tak taketo problemy su prave pri jedinačikoch, kde si rodičia veľmi zakladaju na dobrom mene, nie na tom čo chce ich dieťa, čo je na škodu. Vidim to aj v okoli. Prajem TI veľa sil a snahu od rodičov, aby Ťa necali dychať, aj ked sa popališ, rodičia by mali byť prvi, ktorí aj ked pokarhaju, maju pomocť a prituliť. Ja o mám aj u svojich rodičov dodnes, tak som v takom duchu vychovavala aj ja. 🙂
@dilino pozri, starsia generacia a hlavne ked je tam jedinacik tazsie znasa to ked dieta ma iny pohlad na zivot. A hold ked su tam raznejsie nazory na ciganov tak veru aj take sa stava...vydedit formalne sa neda...skor slovne je to povedane v navale emocii...