Opustenie muža, rozbitie rodiny možno kvôli nevyzrelosti ?
Ahoj všetky ženy a maminy,
Možno som tu tak trochu netradične jeden z mála chlapov, ale chcel by som poznať váš názor a tak trocha možno aj vykecať zo smútku.
Na úvod najprv niečo o mne: som 42 ročný, rozvedený. Z prvého manželstva mám krásnych 2 synov (14,10). Prvý vzťah som musel ukončiť kvôli hrubému správaniu a psychickému nátlaku ex voči mne. Hoci som sa staral, ako som vedel, tak ex si nevedela nič vážiť a stále bola nespokojná, hašterivá. Nič nepomohlo, ani rozhovory, ani dohody, ani poradňa, využil som všetky možnosti, kým som pochopil, že je koniec. S tým som sa vysporiadal, od rozvodu je to uz skoro 7 rokov a zameral som sa na svoje deti. Mám ich každý druhý týždeň, niekedy je to častejšie, niekedy menej. Podľa toho ako chcú byť so mnou.
Asi 3mesiace po mojom rozvode sme sa potom spoznali s mojou partnerkou.
Ja som mal vtedy 36 a ona 20. Nejak sme si rozumeli, áno, zo začiatku to bolo o sexe, ale postupne sme sa viac a viac spoznávali a bolo nám spolu fajn. Bál som sa však nového vzťahu a najmä s tak mladou ženou. Ale tým, že sme sa viac a viac spoznávali, trávili spolu čas, dokonca sme spolu bývali, tak sme zistili, že to nejak klape… Áno, prišli aj zlé chvíle, keď sme si nerozumeli, kvôli vekovému rozdielu, no tým, že som mal už niečo odžité, tak som vedel ako riešit problémy vo vzťahu. Pre mňa bolo podstatné pochopiť ju, pomôcť jej vyriešiť problémy, aby vedela že sa dá na mňa spoľahnúť. Takže som bol ja ten, čo vzťah zachraňoval. Partnerka nevedela, ako sa postaviť k niektorým veciam, tak radšej chcela odísť. Počas prvých 3 rokov sme sa rozišli asi 4x, ale vždy sme nakoniec skončili spolu, lebo sme to vedeli nejak prekonať. Skrátka nebola vyzretá na vzťah, ale videl som že má snahu a preto som tomu dával nádeje. Predsa na vzťahu by mali pracovať obaja.
Dlhú dobu bolo všetko ok, ona chcela dieťa, no ja som si nebol úplne istý, či to ešte chcem, aj keď som ju ľúbil. Nakoniec som sa nechal ukecať, v roku 2017 sa nám narodila dcérka, úplný pokladík.
Predtým som kúpil byt v MA, zariadil som ho a vytvoril som pre nás domov, aby sme mohli fungovať ako rodina. Žene som s malou pomáhal, nemal som s tým problém, lebo šak skúsenosti s deťmi už som mal. Hypotéku, všetky šeky, strava, nafta, komplet výdaje som riešil ja, aby sa partnerka nemusela zaťažovať… Niekedy mi to nevyšlo finančne, hoci som zarobil asi 1200 eur, ale platim výživné na synov, plus hypo a nájomné, do toho strava a bežné životné výdaje. Vtedy som musel zohnť peniaze, požičať od rodičov. Skrátka, robil som všetko možné aj nemožné preto, aby sme žili klasický rodinný život. Miloval som ju, nepodvádzal som ju, nechodím na pivo, nehrám automaty, žiadne drogy. Keď potrebovala, objal som ju, snažil som sa jej dávať najavo lásku, pomáhal doma upratať, navariť, oprať atď.
Občas sme sa aj posekali, ale za hlúposti, ktoré ani nestoja za to, poznáte to.
Keď začala popri rodičovskom pracovať, vraj kvôli tomu, aby sme mali viac peňazí, tak všetko minula na seba a na malú, do domácnosti urobila raz za mesiac nejaký nákup, ale na bývanie mi nedala nič. Len si zaplatila mobil, úver a zoz bytku nejaké vecičky pre malú. Kvôli tomu sme sa aj pohádali. Vrchol všetkého bol, že chcela si dať spraviť prsia lebo po kojení mala pocit, že niesú ono. Mne sa ona páčila tak ako bola, nechcel som aby šla na operáciu. Nakoniec som jej na to dal nejaké peniaze, ale nedopadlo to ok, musela ísť na ďalšiu a tá sa podarila, no už si na to musela zobrať úver a zadĺžiť sa na 8 rokov… Bol som z toho na nervy, ďalšia hádka, lebo pre mňa na bývanie nedala živú korunu, ale na seba si vzala úver… o sume radšej pomlčím. Miesto toho sme mohli malej zariadiť izbičku. Celé zle. Cez to všetko som sa vedel preniesť, aby bola spokojná, no naposledy ked sme sa povadili v novembri - odišla k rodičom a vzala aj malú dcérku (2,5r.) Povedala, že už ju nebavia stále hádky, že je utrápená a necíti sa byť šťastná a že malú môžem mať kedy chcem, že mi nebude robiť problémy ako prvá ex. Pekný darček na Vianoce. Po 42 rokoch moje prvé Vianoce osamote … Jej rodičia bývajú cca 140 km odo mňa a cestovať tam a naspäť dokopy 4 hodiny a potom v nedelu zas … Nafta neni zadara, ešte chce samozrejme výživné na malú… Veril som jej, že chce naozaj skutočný vzťah, že chce na ňom pracovať, budovať ho, že nezuteká pri probléme, ale vydrží. Skrátka sa vzala a odišla.. Nepozerala ani na malú, že je tu zvyknutá, škôlku, školu a lekárku máme pri dome, v BA sme za 20 min. Odišla do zapadákova, kde nič neni… Teraz bývaju v jednej malej izbe, ale hlavne že je to zadarmo. Je mi veľmi smutno za malou, chýba mi, chalani ju majú radi, v podstate som ostal sám, s 3 deťmi od dvoch žien.
Už som sa v ženách sklamal dosť, možno že robím chybu ja… Povedal som si, že keď si nevedela vážiť čo mala, tak nech ide, ale stále je to ešte čerstvé aj ju mám rád, ale na konci to vraj ona tak necítila. Už má 26 a že už to nieje o zaľúbenosti, ale lásku necítila. Keď sme sa aj dohodli, že to zmeníme, že sa začneme znova snažiť, po týždni už bol koniec, ani sme to neskúsili… Resp. nedala tomu šancu reálne sa o niečo pokúsiť.
Vždy som sa snažil zabezpečiť a starat rodinu, či už v prvom, alebo druhom vzťahu… Keď odchádzala povedala mi, že vie že sa o rodinu dokážem postarať, ale že mal by som sa starať aj o ženu… Veľakrát som za ňou prišiel a objal ju, pohladil, vypočul…to ona ale asi vnímala inak...v sexe sme si rozumeli, skôr šlo o pochopenie toho druhého.
Aj keď je to pre nás ťažké, musím sa teraz zamerať na malinkú, je veľmi bystrá, šikovná, a hlavne vnímavá. Veľmi mi je ľúto, že ju nebudem môcť každý deň držať na rukách, alebo sa tešiť z jej prítomnosti... A bolí ma pomyslenie, že ak si ex nájde niekoho, tak moju malú bude vychovávať cudzí chlap. Ak by ste odišli od chlapa za týchto okolností, ako by ste rozmýšlali vy ženy?
Zaujíma ma ženský pohľad, chcem to pochopiť z druhej strany… a ktorá žena by vôbec stála o takého chlapa s tromi deťmi ako som ja, neviem, či sa taká vôbec nájde.
Aký máte z tohto celého pocit?
Ďakujem
@3tato nebolo tam nic indiskretne.Niekto hlada muza, co sa stara, niekto nie.Ja by som s egoistom zit nevedela .
@halienka snad tomu tak bude... ale som realista, viem ake to je... Hoci mame so synmi dobre vztahy, teraz starsi je v puberte, takze je to taka sranda, ale vidim, ze je to ine, nez keby sme zili spolu ako rodina... ale barem to tak ako to je. Ich mama na vztahu nechcela pracovat, stale som to mal byt ten ja a cokolvek som spravil nebolo dobre, tak som si jedneho dna povedal, dost... No a teraz ma to vsetko zase caka odznova ... len roky pomaly pribudaju a kym mala vyrastie aspon do 10 rokov, aby to nejako spravne pochopila, tak ja uz budem mat po 50 ke ;) ... a dovtedy bude poznat len kazdodenny pristup k zivotu len svojej mamy a ja nebudem mat velky vplyv na jej vychovu... to ma mrzi, no nic s tym nemozem spravit, len sa jej venovat, pokial budeme spolu.
Mile damy, dakujem za srdiecka, hoci anonymne, ale vazim si to... Zaroven vam chem podakovat za podporu, citim z vasich slov uprimnost a cenim si to. 🙂
@3tato uprimne. fakt som rada citat si to tu z druhej strany... pamatam si ten jej prispevok. v momente ako ju rozladilo ze si jej povedal nech prihreje lasagne. jej oblubene co si jej kupil. a ze na gauci sa ona necitila na fyzicno zrazu.... je to jedna nevyzreta holka... ja ti len poradim z pozicie dietata rozvedenych rodicov. nikdy o nej nehovor v zlom pred vasim dietatom. ona neposobi ze by mala tolko rozumu nech to tiez nerobi ale to uz my neovplyvnime... ovplyvni teda seba
mozno by si mal vyhladat odbornu psychologicku pomoc. aby si k celej situacii zvladol pristupovat co najmenej zranujuco pre seba aj pre dcerku. pripadne si podaj predbezne zverenie do vychovy napr... v ba v dubravke je velmi dobre centrum pre rodinu kvapka. odporucam. odbornicky. pomozu ti ako na budova ie vztahu s malou v tychto podmienkach. drzim ti palce
@juliet86 vdaka za rady... ale nepotrebujem kydat na ex pred malou, len preto ze sa dvihla a odisla... mal som ju rad, mame spolu dceru, za to som jej vdacny. To ze mamina jednoducho uz tatina nelubi je fakt, ale rovnakym faktom ostava, ze ju lubime obidvaja... A to je teraz pre mna najdolezitejsie, aby mala videla a hlavne, ze ju lubime obaja
@juliet86 to s tymi lasanami to tu nejak rezonuje... Neslo o nic... Prisli sme domov, spytal som sa jej ci je hladna, lebo predtym bola v kine s kolegynou a odtial sme sli rovno domov... este som rozmyslal, ci nepojdeme niekam na veceru ale nechcela... Den predtym som bol v obchode, tak som kupil tie lasagne, sak viem ze ich ma rada, no tak reku aspon bude mat radost, ked bude hladna ... no ... a ked sme prisli, tak som jej ponukol, ze ked ma chut, tak su tam v chladnicke a ze ked chce, tak nech ich da do rury.... no a na druhy den ked sa stahovala mi to vyhodila na oci.
v polovici citania mi doslo ze to je partner tej kravky co si na zlavomate kupila plastiku prs. :D
A ty?... Uprimne. Podla toho co si napisal... Ako si ju naucil tak si aj mal. Vzdy si sa o vsetko postaral vsetko si chcel a potom po rokoch sa divis ze ti sama od seba nic neda. Odisla s dietatom a zase to mas byt ty co ma prist pozret sa a odist. Daj ju na sud o striedavu starostlivost. Ziadne vyzivne kupi si akurat tak kabelku. Doma okolo nej urcite rodicia skacu rovnako ako si skakal aj ty.
Prestal si ju obskakovat tak sa vratila k rodicom kde ma mama-servis
@amelia000 no do rozpoctu mi teda nedala nic, to je pravda. Ako pochopim ked je na materskej, ok.. nerobila, jasne staral som sa. Ale ked zacala pracovat, tak stal nic, a potom si zmyslela tie veci... najhorsie na tom je, ze na tu reoperaciu si musela vziat uver, teraz neviem ako to chce splacat, odstahovala sa, je tam bez roboty, do aprila bude poberat rodicovsky prispevok ci co to je.... Ja som medzitym zacal robit na fakturu, cize penazi bolo viac, neni to zase ze by som bol na mizine... rodinu som vzdy vedel zabezpecit, mam upratane, cisto, niesom zase nejaky bezdak... je pravda ze utiahnut v dnesnej dobe byvanie, rodinu, vsetky platby ,stravu, cestovanie a k tomu 3 deti je o drzku, ale da sa to... zalezi na tom kto ma ake moznosti, ja som sa vzdy snazil si ich vytvorit.. nie vzdy to ide podla predstav, ale preto si myslim, ze su vo vztahu dvaja aby sa dokazali podrzat a dat jeden druhemu najavo, ze niesi v tom sam/sama
@3tato pamatam si prispevok tvojej ex. Nezapajam sa tu casto do takychto diskusii, no ked som si vtedy precitala jej prispevok mala som sto chuti ju prefackat. Mozes byt rad, ze si sa takejto nevyzretej a sebeckej zeny zbavil, ta este bude velmi lutovat, ze sa na teba vykaslala. Z toho co pises, aj co pisala ona, vyzeras byt fajn chlap a zodpovedny otec, tak mi je uprimne luto, ze si mal taketo nestastie na zeny. Teraz sa len snaz o jedine a to o dobro pre svoju dcerku. Drzim ti palce
@3tato skús zabojovať o dcérku, snáď by si zvládol postarať sa o ňu aj bez partnerky. Máš snáď niekoho, rodičov napr, čo by ti občas pomohli. Všetky tie argumenty, čo si tu dal, aj čo tu ona napísala svedčia o tom, že jej matka je nevyzreta ešte a časom jej dieťa bude na obtiaž, keď si nájde frajera... Nevzdávaj sa, konaj.
@kitycat Na sud o striedavku, uprimne? Viem ako funguje u na na SK... a vzhladom k veku malej a vzdialenosti 140 km to asi neni priechodne... A co sa tyka tej vychovy... No nevychoval, jednoducho som sa snazil byt pozorny a zodpovedny muz co ma rodinu ... To ze si na to zvykla a do vztahu asi nevedela dat to co by chybalo mne, tak neviem... Chyba je na oboch stranach. Teraz ci okolo nej skacu rodicia neviem... A Neviem ci ma to este vobec zaujima
@3tato doteraz žila predsa s tebou, čiže zázemie vybudované u Teba má, aj lekára, škôlku. Šancu získať dcérku do starostlivosti máš. Otázka znie, či o to stojíš. Ja by som na tvojom mieste podala návrh na predbežné opatrenie na zverenie do tvojej starostlivosti. Šanca je vysoká, nakoľko matka odišla bezdôvodne, vytrhla dieťa z bežného prostredia. Nemá prácu, nemá nič. Čím dlhšie budeš čakať, tým viac bude klesať tvoja šanca získať dcéru do svojej starostlivosti...
@11mirka22 co sa tyka zazemia, nieje problem, byt mam zariadeny, chalani maju svoju izbu ked pridu, pre malu som chcel urobit detsku zo spalne a ja by som bol v obyvke.. o to nejde... Lekari, skolka, skola, obchody, vsetko tu je pod nosom, nie ako tam kde do skolky musia malu vozit 10 km o skole a doktoroch ani nevravim, to musia ist az do 30 km, kebyze nedajboze na pohotovost..... cele chore toto... Postarat sa o domacnost mi nerobi ziaden problem, navarim, operem, upracem, povysavam, umyjem podlahy, vyvonam byt, napecem ... samostatny som, nepotrebujem obskakovat... Ci by som stal o malu? samozrejme. Ale aj keby som podal navrh na predbezne zverenie, a aj keby mi ju dali, tak do trvalej by ju mozno dali ex, lebo skratka statistiky nepustia.... Ex sa moze ohanat tym ze neodisla bezdovodne... moze si cokolvek navymyslat, lebo keby hrozilo, ze ostane bez malej, tak by bola schopna vsetkeho .. ruku na srdce, ja som to uz zazil, pri byvalej... nechcem, aby sa mi mstila cez dieta. Je pravda ze moje sance su teraz mozno dobre, ale to vsetko moze ex zmiest zo stola s tym, ze mala je na nu citovo naviazana a ze male dieta ma byt pri mame ... to je to klasicke klise nasej justicie.... neviem
@3tato Nech sa páči, toto napísala janinka93 26.decembra:
Ahojte dievčatá
prajem Vám pekné sviatky, som tu nová, chcela by som vás poprosiť o váš pohľad na moju situáciu
V novembri tohto roku sme sa pochytili s priateľom, s ktorým sme spolu žili už 6 rokov. On má 42 r. a ja 26 r. (áno ja viem, že je veľký vekový rozdiel). Ja som pobalila malú - má 2,5 roka a odsťahovala som sa k rodičom. Potom sme si písali cez sms, chcel, aby sme sa spolu porozprávali, chcel to nejako urovnať, vlastne aj mňa to mrzelo takto pred sviatkami. Za ten čas, čo som bola u našich som bola na PN, potrebovala som ísť k lekárke si pre papier, tak som musela cestovať vlakom, keďže auto nemám. Bývam u rodičov, je to malá dedinka pod horami, asi 30 km od Topolčian. A do Malaciek, kde sme bývali s priateľom je to riadna štreka vlakom, ale ešte stále tam mám písané trvalé bydlisko, lekárku a aj malá. Takže sme sa dohodli, že sa stretneme, keď si vybavím ten papier. Šli sme spolu si sadnúť, pri víne sme sa porozprávali... Oboch to mrzelo, mal snahu to napraviť, vlastne ako vždy, keď sme sa pochytili za niečo.. Povedali sme si, čo nás trápilo navzájom a dohodli sme sa, že spolu budeme tráviť viac času. potom sme šli domov, udobrili sme sa a zdalo sa že všetko bolo v poriadku. Na druhý deň ma odviezol večer k našim, bolo už neskoro, bol unavený a čakala ho ešte cesta naspať. Ale zamrzelo ma, keď som od neho chcela, aby sa šiel aspon pozriet na malú, ked už tam bol. Povedal že je unavený a áno, bolo to na ňom vidieť, ale ked už tam bol, tak aspon na chvílku mohol... Síce sme si spolu volali cez whatsapp na druhý deň, aj malá, komunikovali sme, ale zabolelo ma to. Tak prešiel týžden, mne končila PN a tak sme sa dohodli, že prídem si vybaviť veci... On nešiel do práce, čakal ma a keď som sa vybavila u doktorky, odviezol ma ešte do BA do Auparku, kde som pracovala, aby som si tam odniesla PNku. Potom som šla s kolegyňou do kina, Priatel si este potreboval niečo vybavit a tak sme sa dohodli, že ma po kine príde vyzdvihnuť a pojdeme domov. Tak sa aj stalo, ešte sa ma spýtal, že či som neni hladná, že sme mohli ísť niekam na večeru, ja som povedla, že nie, tiež som bola aj unavená... Tak sme šli domov do MA. Priateľ mal lasagne v chladničke, vedel, že ich mám rada, tak ich kúpil, ale mi vadilo, že mi povedal, aby som ich dala spraviť. Ako keby som bola nejaká jeho kuchárka - dotklo sa ma to. Ale tak spravila som, najedli sme sa, potom sme sedeli a tulili sa k sebe, bozkaval ma, no ja som mu nejak nevedela opatovať jeho dotyky a pozornost... Na druhý deň ráno mi spravil čaj, ke´dže som bola nejak prechladnuta este no a tam to cele nejak začalo... Zase ďalšia nezhoda a po týždni. vyčítal mi že som sa mu večer nevenovala tak ako on mne, že sme sa predsa dohodli, že začneme sa venovať jeden druhému a tráviť spolu viac spoločného času... Je to pravda, ale ja už neviem či to tak cítim.... vlastne ako keby som to už vzdala... Skrátka sme sa pochytili znova a ja som v jednej chvíli povedala, že odchádzam nadobro. Zavolala som našim, otec prišiel pre mňa a pomohol mi odstahovať zbytok vecí, čo som mala u priateľa... bolo to minulý týždeň pred Vianocami... Ja som ich strávila s našimi a s malou v kruhu rodiny a on ostal sám. Aj ma to mrzelo, no neviem, myslím, že už v tom vzťahu nevidím buducnosť. Je pravda že sme boli spolu 6 rokov, spoznali sme sa ked som mala 20 a on 36. Rozviedol sa predtym s manželkou, má dvoch synov 14 a 10 ... aj ich mám rada svojim spsobom, no vadilo mi, že ho len využívajú, keď nieco chcú.
Je pravda aj tá, že vždy keď sme sa pohádali, bol to on, čo chcel, aby sme to vyriešili a šli dalej. Pomáhal mi, keď som mala nejaké problémy, vždy mi poradil, to musím uznať a aj ke´d som potrebovala, nieco vybaviť atd... Keď som ho prehovorila, aby sme si spravili malú, tak po otehotnení sme sa presťahovali do bytu v MA, ktorý kupil. Mne by hypo nedali, lebo som už mala predtým uver, akoé sme sa spoznali. Byvali sme predtym v podnájme v BA u jeho kamarata, partner pochadza z BA. Tak sme sa prestahovali teda, on zaplatil stahovku, zariadil komplet byt, a staral sa o nás keď sa malá narodila... Má ju rád, viem že sa dokáže postarať... Musím sa priznať že na domácnosť som mu neprispievala, sem tam som niečo kúpila, malý nakup, ale nemala som viac penazí, bola som na materskej... Takže on platil účty, hypo, aj nákupy.. Ked mala bola vacsia, chcela som ist naspat do prace, tak malu sme nechavali od rana u jeho rodicov v petrzalke a poobede sme si ju vzali... Je pravda aj to, ze jeho mama nám obcas dala nejake peniaze, nevychadzalo mu to, lebo este musi platit vyzivne na jeho dvoch synov. A vlastne to je kamen urazu, ze som mu slubila, ze ked zacnem pracovat, ze mu budem prispievat na najomne... Ale ja som nechcela, ved byt je jeho a mne by peniaze chybali pre malu. On zarobil 1200 v cistom a ja som mala len matersku zo zakladnej mzdy a po pol roku len rodičák 203 eciek. Musím si platit stary uver, mobil - zostane mi akurat tak pre seba a pre malú. A ešte jedna vec - keď sa mi narodila malá, tak mi po kojení ovisli prsia, bola som z toho na nervy. Tak som ho nejak spracovávala, či by mi nejako neprispel na operáciu. Som si na zlavomate nasla kupon za 250 eur, rychlo som to zaplatila a postavila som ho pred hotovu vec, ze tam idem v septembri... Skoro ho porazilo, zase sme sa pohadali, lebo mi vycital, že to sa takto nerobí... musel zohnať peniaze, horko ťažko - lebo ja som nemala odkiaľ a on mi to predsa slúbil. Po čase musím uznať, že mal v tomto pravdu, lebo na tej klinike mi to dodrbali, bola som z toho nestastna a aj on - odhovaral ma predtým od toho, nielen kvôli peniazom - povedal mi že sa mu pačim taka aka som. Ale ked sme obaja videli ako dopadla ta operacia, Bolo mi do revu, jemu tiež, ale asi len za tie peniaze, aj potom mi to vyčítal, že mohol mať za ne nový PC, alebo malej sme mohli detsku izbu za to zariadit .... deptali ma tie jeho vycitky a aj to, ze mal celý cas pravdu. Ale čo už... nemohla som to nechat tak, mala som to hrozné, priateľ už nemal peniaze, tak som si nejako vybavila pozicku, objednala sa reoperaciu, ktora stala 2 nasobok tej prvej... zbytok penazi z uveru som pouzila na vyplatenie toho stareho, ale aj tak este budem splacat 8 rokov... ta operacia sa vydarila, ale byvalemu uz to moze byt jedno... Proste ked som potrebovala, tak ma nepodrzal a este by chcel, aby som mu prispievala na domacnost, tak som sa odstahovala aj s malou. Musela som dat v praci vypoved, lebo nemozem dochadzat denne do BA z TO... takze teraz som bez prace, musim platit uver, ale som rada ze mam pri sebe malú. Budem to musiet nejako zvladnut... Chcem sa vas opytat na vas nazor baby, ci by ste urobili aj vy to iste, alebo ako by ste sa zachovali v takej situacii.... Aj ked je pravda, ze sa partner o nas staral ako o rodinu, vsetko zabezpecoval, aj s malou sa hral, venoval sa jej, kupoval, hracky, veci ....vedel aj navarit, aj upratat... chodil do prace, nepil, neriesil drogy a ani sa neflakal so zenami.... Viem ze ma mal rad, aj ja jeho, no nejako som v poslednom case od neho necitila podporu a lasku.... a ked sme sa porozpravali , tak po tyzdni som vlastne odisla od neho.... poradte prosim, lebo mam v sebe aj vycitky, aj zlost.....
@3tato ešte dodám, že tu dievčina od diskutujúcich dostala riadneho zdrba, lebo všetkým bolo jasné, že je to nezrelá ****. Preto diskusiu zmazala...
@3tato uff, ak to tu naozaj písala tvoja bývalá, fakt si to mal náročné. Veľa žien jej to tam aj napísalo. Je to nevyzreté hlúpučké dievča a bohužiaľ, matka tvojej dcérky. Neviem ti poradiť ako ďalej, ale určite sa neopúšťaj, vyzeráš byť neobvykle normálny chlap. Život nekončí... Ale určite by som už nešla do takých vekových rozdielov. Nájdi si rozumnú rovesníčku s veľkými deťmi. Aby ste sa navzájom viac pochopili a boli v podobnej etape života... A v pokoji si ho ešte užili 😊
@3tato tiez som pozerala s otvorenymi ustami na to co pisala, ja ti poviem moj zensky pohlad, nechcem nikoho urazit, ani muzov ani zeny, niektore zeny takych muzov chcu, niektore nie ako ja, ja som bola vzdy na grazlov alá john travolta z pomády, vela krat ma chlapi sklamali, potom som si nasla takeho ako si ty, vsetko by mi dal, upratoval, varil, nechaval mi romanticke odkazy, nenechal ma nic robit nech oddychujem, a ja som vtedy zistila, ze chcem chlapa, ako chlapa, co bude sediet na gauci, nebude riesit svoje vlasy,, nestravi hodinu v kupelni, a podobne, vadilo mi, ze upratuje, vari, montuje sa do zenskych veci v podstate, a mozno tam je ta chyba, zeny si povacsine nevedia vazit dobrych chlapov, teda, mna dokonca ani nepritahuju, ale mam to nejak podvedome zakodovane, poznam kopu dobrych chlapov, ale chyba im nieco, nejaka iskra, su dobri, dobri kamosi, ale ziadne zeny ich nejak nechcu, neviem preco.