Osobná obnova: Ako sa vyrovnať s rodinou?
Ahojte,
je to celkom dlhý príbeh, ale skrátim to /nepodarilo sa/. Poslednú dobu sa potrebujem dať psychicky dokopy, dať si dokopy život, aby mal pekné smerovanie, nakoľko som doteraz bola v rodine tá, ktorá všade pôjde ako kto zavelí, ktorá "nemá čo doma robiť" (šak nemám deti, "len" manžela"). Dlhšiu dobu som si už začala uvedomovať, že toto mi zničilo osobnosť. Samozrejme nielen rodina, ale aj ja sama, lebo som si nikdy nevedela povedať normálne to svoje, ale stále som chcela vyhovieť vždy iným ako sebe. Určite to poznáte, niektorí.
Pointa toho všetkého je, že som akosi tento rok poriadne vyhorela, či už v osobnom alebo pracovnom živote. Momenetálne sa chcem posunúť ďalej, učím sa nové veci, aby som v budúcnosti mohla mať lepšiu prácu, a tiež sa snažíme o bábätko, nakoľko som " na nás s manželom akosi zabudla, a riešila stále ostatných pokoj a nie svoj". Ostatní to samozrjeme takto nevnímali, preto sú teraz akoby prekvapení, čo sa so mnou deje. Ide teda o to, že rodina opäť tlačí na stretávanie, skoro každý druhý deň, a ja som tá, ktorá odmieta. Keď ich volám ja, aby prišli napríklad len na víkend, že ich pohostíme, lebo takto to vyhovuje aj manželovi, nepotrebuje ich vidieť každý jeden deň (čo mám mimoriadne rada, pripraviť chlebíčky, pitie, atď), tak mi v podstate oni napíšu, že nie oni neprídu, lebo chcú ísť niekam preč na výlet radšej ako k nám a podobne. Samozrejme (fakt ich už poznám), nie je to o tom, že naozaj už majú plány niekam ísť, ale je to odpoveď na to, že ja som nechcela ísť s nimi na kávu keď ma volali napríklad cez týždeň, keď som ja chcela byť doma a učiť sa napr. nový jazyk, dať si vaňu alebo si pocvičiť, jednoducho venovať sa mojej rodine. Ide o to, že ak si želám niečo ja, tak to je podkopané, a nikto mi nedá záruku, že (príklad k tej návšteve) že: 'áno nájdeme si čas, prídeme" - lebo stále je niečo dôležitejšie ako moje a manželove prianie, pozvanie v čas ,kedy to vyhovuje nám. Resp. veľmi tažko je sa dohodnúť na spoločnom čase s nimi, lebo oni majú iné predstavy asi ako my. Jednoducho ja sa stále musím prispôsobiť im, a keď napíšem, že dnes nemôžem (už nepíšem, že sa príklad učím nový jazvyk, lebo to je pre nich smiešne, a dostanem odpoveď jooooj šak sa môžeš učiť aj neskôr). Jednoducho moje potreby sú dodnes potláčané, a toto ma strašne ťaží na mojom živote. Mám 30 rokov, výborného manžela, snažíme sa o bábätko na ktoré nemám také "tešenie" ako by som mala mať :/ Chodila som aj k psychologičke, pretože som, ako som písala vyššie, nejako stratila samú seba. Je to aj moja chyba, predovšetkým moja, samozrejme. Dodávam, že stretnutie s rodinou nemá nikdy hlbšie debaty. Je to povrchné stretnutie, kde sa buď nakoniec všetci pohádame, alebo rozplačeme, alebo sa tvárime ako je všetko ok. Je to na dlhú debatu, v podstate som sa len chcela vykecať, ak má niekto niečo podobné, možno by vedel napísať, ako toto celé znáša. Ja mám pocit, že toto je moja kotva do konca života :D aj keď to znie blbo, ja viem 🙂
Začni si stáť za svojím. Ja neviem čo sa toľko ľudia potrebujú stretávať mne je aj raz za týždeň veľa. To nemajú iné koníčky? Tie citové manipulácie si nevšímaj a zlož telefón.
@januska12323 nemajú, u nás v rodine nemajú... ani ja som nemala, lebo tak som žila v detstve, ale snažím sa teraz inak žiť, aby som neprišla o môjho manžela, ktorý je naozaj skvelý, len potrebujem zmeniť aj svoje vzorce správania, a zistiť čo aj mňa v živote baví, keďže som obetovala toho veľa pre ostatných, aj vnútorne, psychicky. Nehovorím, že mi robia zo života teror, to by som zveličovala, to si ho možno robím ja v hlave, ale, jednoducho sa neviem zmieriť s rodinou akú mám, akú má aj môj manžel, priali by sme si kvalitnejšie vzťahy, ale to sa nikdy nestane, a tak sa sami pripravujeme o normálne žitie :/ resp. ja viac, som citilivejšia.
Nemas niekoho v rodine (sestru, tetu, starku... Hocikoho), kto by im polopate vysvetlil, ze nech vas nechaju trochu dychat a zit si aj svoj zivot? My sme sa ocitli v podobnom zacarovanom kruhu, ale nastastie sa v rodine vyskytol aj nas ochranca, ktory narovinu povedal... nechajte ich, su mlady, potrebuju aj priestor pre seba.
@majka36912 nie, my sme mala rodina (pochadzam z rozvedenej rodiny). Sestra to iste co mama, sestra vlastny zivot, deti ma, mama tiez vlastny nespokojny zivot, preto tlaci ma pilu. Babky davno nemam, to je uz davna minulost. S ostatnou sirsou rodinou sa nestretavame. bieda no :P
zeny, dakujem za nazory. V podstate si musim zit svoj zivot pevne s manzelom aj keby kamene padali. Neviem co som tymto prispevkom chcela docielit, ale jedine asi ze nemozem riesit ak ich odmietnem, a neanalyzovat to v sebe dalej, lebo sa zblaznim 🙂
@m4r_tina gratulujem ti k uvedomeniu vlastnej ceny a potreby.Nevzdavaj to,rodinu ber ako skúšku,a je na tebe či sa im vzdas,alebo pôjdeš vlastnou cestou.Drzim palce,aby si vytŕčala,keďže smer cesty si už našla.A ako sa vraví,nakoniec všetko dobre dopadne,a ak nie,ešte to nie je koniec😉
Ty sa rozhoduje za seba, max za manžela a konajte na 95% tak ako vy chcete, ako vám dvom vyhovuje.
Ak nechcete ísť na povrchu prípadne rodičku návštevu, prebinnaci by ste tam chodili ?! Raz za čas, a dosť
Vy pozvite kedy chcete, koho chcete, keď nepríde aspoň nemusí odchádzať.a ani sa vo vašom byte nepohadate.
Ušetrený čas, ušetrené chystanie, ušetrené upratovanie .
Vyložte si nohy a relaxujte v tichu a kľude. Robte čo baví vás 2. Urobte si program mimo domu.
Nie ste otroci vašich rodin6
@m4r_tina ahoj. Úplne ťa chápem. Najmä to s kvalitnejšími vzťahmi. Ja som napríklad až pri mojom manželovi pochopila, čo je to úprimný rozhovor bez obáv, či nebudem skritizovaná alebo zosmiešnená. Len s ním a ešte zopár kamarátkami sa viem naozaj do hĺbky porozprávať. Doma sa to tiež nedalo a doteraz máme s rodinou pomerne povrchné debaty. A keďže už mám deti, určite ich chem učiť a vychovávať v prostredí, kde sa budeme veľa rozprávať, aj o pocitoch a problémoch. Z môjho detstva si pamätám, a je to tak aj teraz, že problémy sa prešli mlčaním alebo trestom a bolo vyriešené. Ale chcem ťa len upozorniť, aby si bola pripravená, že keď bude bábätko, tvoje potreby a priania pôjdu znova bokom, min.na určitú dobu.
Dobre na to ides. Ak zijes s manzelom, stretavat sa s rodinou kazdy druhy den mi pride uplne chore - ak to teda nie su chori ludia, ktori potrebuju opatrovanie a dozor. Tvoja rozvedena mamka ma zrejme svoje vlastne psych. problemy, ktore riesi tymto sposobom. Bud stratila svoj vlastny zivot a chce zit ten vas, alebo potrebuje mat pocit, ze ta este stale ma pod kontrolou ako svoje dieta, alebo nieco podobne. Myslim, ze u matiek, ktore vychovali svoje dieta samy, je to castejsie, proste ma pocit, ze cely zivot zila a obetovala vsetko pre svoje dieta a potom ocakava, ze pre dieta bude ona rovnako na 1. mieste cely zivot.
@elizabeta56 ahoj, ďakujem za názor. Ja by som v podstate už aj chcela, aby ma neriešili, lebo rodina ma tendenciu riešiť všetky moje rozhodnutia, kroky, a samozrejme že sa vymykajú tomu " čo by sa malo " " čo robí väčšina ľudí na tomto svete" a to sa berie ako správne. Čož je totálna hlúposť. Ani to dieťa netúžim až tak mať žiaľ, lebo ho budem totálne inak vychovávať a už teraz viem, že ma čakajú nervy. Do konca života ? neviem ako toto zvládnem :D
@feb13 úplne to takto vnímam aj ja a podľa mňa to tak aj je... žiaľ... a ja ako citlivá osoba, keď som sa nevžila za môj život do milióna ľudí, tak ani do jedného. Chcem tým povedať, že je to super vlastnosť ale na druhú stranu na škodu, lebo ja dokážem myslieť aj na bezdomovca, že ako to má chudák ťažké...ano má to ťažké ale nijako nikomu nepomôžem že si s tým budem lámať hlavu ja, jeidne si tak dokafrem svoj život atď. Ale presne si to napásala, tak to je.
@feb13 este k tomu bezdomovcovi, aby si ma nebrala vážne, nie že teraz doma sedím a premýšľam nad cudzými ľuďmi:D to by som nedala, samozrejme že nie. Len som chcela asi takým hlupšim príkladom vyjadriť, že ma serie že som až taka citlivá. V tomto zákernom svete, sa to veľmi nenosí
Úplne ako keby som čítala o sebe pred pár rokmi. Tiež som sa snažila zavďačiť ľuďom, ktorí za to nestáli. Bola som z toho dosť frustrovaná. Keď sa nám podarilo ísť na návštevu alebo resp niekto k nám prišiel, tak som tam len sedela a hovorila si, kto sú títo ľudia. Dávala som si za vinu, že sa v nich akosi strácam.... V tých povrchných debatách kto kde s kým, kto si čo kúpil, koľko zarába a kam ide na dovolenku. Jedného dňa som si povedala stačilo. Odrezala som skoro väčšinu priateľov, "najlepšiu kamarátku" ktorú som mala 15 rokov, pretože predsa sa poznáme dlho lebo "mala by som" prestala som robiť veci, lebo sa patria a mala by som. Div sa svete už 3 roky mám absolútny pokoj na duši a šťastie s mojím manželom. Detičky nám neboli súdené, to je na inú debatu ... Teraz som šťastná, a nemusím odpovedať na otázky typu, prečo nemáme dieťa a či vieme ako sa vlastne deti robia keďže ich ešte nemáme. Posielam veľa sily a sebadôvery budeš ich potrebovať. Pozeraj len na seba a svoje potreby, život je krátky na to aby si sa snažila zapáčiť iným ❤️
@m4r_tina Tiež vychovávame inak a tiež to rodine prekáža. Každý krok kritizujú, že im nedávam po zadku, že im vysvetľujem, vadí im, že im nechcem dávať trikrát denne sladkosti, že im nedávam každý deň vajcia ale jogurty a podobne. Ďalej kritizujú, že ich nechávam hrať sa na stole alebo nábytku, že im umožním vybrať si tričko do škôlky, aj to, keď dieťa nechám prežiť si emócie. Vlastne im vadí každý detský krik. Znakom dobrého dieťaťa je u nich to, že ticho sedia a poslúchajú na slovo. Najnovšie mi bolo vytknuté, že deti sú často choré a samozrejme je to moja chyba. Nemôžem im ani povedať, že som unavená, lebo ich odpoveď je: ty si chcela deti, tak sa nesťažuj. Žiadna empatia, pochopenie, nič.. pritom by mi stačilo, keby povedali -úplne chápem, s malými deťmi je to náročné. Nič viac. Prosto ich vyjadrenia ma neustále spochybňujú ako matku, čo sa ma dosť dotýka, ale snažím sa nebrať si to osobne. Nie vždy sa mi to darí a sem tam si aj poplačem. Verím, že to nemyslia zle, ale naozaj dúfam, že nebudem ako oni.
@m4r_tina oni ti povedia normalne, ze sa im neda, tak im to povec aj ty a viac to neries, ked ti povedia, ze ucit sa mozes neskor, tak len odpovec, ze uz to mas v plane vtedy.