Pláč za zosnulým
smrt
je tu niekto kto kazdy den place za zosnulym a minulostou
Tak ide aj o to ,kedy dotyčný zomrel,ak je to pár dní, týždňov,tak je to úplne normálne, človek si musí to odsmutit, existujú normálne fázy smútku. Po čase to prejde,lebo mozog začne akoby "vytesnovat"určite ťažké a smutné veci a prichádzajú nové zážitky, nové veci, skrátka život ide ďalej. Je pochopiteľné,ak si po čase spomenies na človeka, ktorý odišiel aj na zážitky s ním spojené,ale už to bude skôr také "bolo to pekné,bol to pekný čas"
Tak ide aj o to ,kedy dotyčný zomrel,ak je to pár dní, týždňov,tak je to úplne normálne, človek si musí to odsmutit, existujú normálne fázy smútku. Po čase to prejde,lebo mozog začne akoby "vytesnovat"určite ťažké a smutné veci a prichádzajú nové zážitky, nové veci, skrátka život ide ďalej. Je pochopiteľné,ak si po čase spomenies na človeka, ktorý odišiel aj na zážitky s ním spojené,ale už to bude skôr také "bolo to pekné,bol to pekný čas"
@jaskolka no neviem, u mna je to vyse roka a stale nenastalo to co ty pises ... :(
ja osobne som mala ťažké obdobie tak...cca pol roka? už je to osem rokov a viac menej som v pohode. Samozrejme si na mamu spomeniem, občas pri nejakej spomienke aj slzička ujde ale aby som každý deň plakala to nie. Prečo? Áno chýba mi ale ako veriaca viem ze je na lepšom mieste a že je šťastná. Dokonca sa mi s ňou viackrát snívalo ako sa usmieva a doslova mi dáva vedieť, že jej je dobre. Prijala som jej odchod a teším sa na ňu keď príde môj čas. Pre niekoho som možno blázon ale ja tomu verím a aj keď mi chýba, zvládam to bez plaču.
ja osobne som mala ťažké obdobie tak...cca pol roka? už je to osem rokov a viac menej som v pohode. Samozrejme si na mamu spomeniem, občas pri nejakej spomienke aj slzička ujde ale aby som každý deň plakala to nie. Prečo? Áno chýba mi ale ako veriaca viem ze je na lepšom mieste a že je šťastná. Dokonca sa mi s ňou viackrát snívalo ako sa usmieva a doslova mi dáva vedieť, že jej je dobre. Prijala som jej odchod a teším sa na ňu keď príde môj čas. Pre niekoho som možno blázon ale ja tomu verím a aj keď mi chýba, zvládam to bez plaču.
@marryliese si pobozna ze?
@marryliese si pobozna ze?
@anonym_autor som veriaca áno. Ale samozrejme záleží aj od citlivosti človeka, sú ľudia, ktorí plačú často aj v menej vážnych situáciách.
@anonym_autor som veriaca áno. Ale samozrejme záleží aj od citlivosti človeka, sú ľudia, ktorí plačú často aj v menej vážnych situáciách.
@marryliese tak tebe to pomaha.
@marryliese tak tebe to pomaha.
@anonym_autor áno veľmi, samozrejme aj blízky ľudia ktorí ma podržali a boli pri mne. Ale viera ma napĺňa. Dáva mi veľa. No nie každý to tak má. To sa nedá nútiť.
@anonym_autor áno veľmi, samozrejme aj blízky ľudia ktorí ma podržali a boli pri mne. Ale viera ma napĺňa. Dáva mi veľa. No nie každý to tak má. To sa nedá nútiť.
@marryliese ved prave. verim v Boha ale nejak stale necitim to co ty
@anonym_autor tak ono strašne závisí kto zomrel a aj aký vzťah si s ním mala. Asi je rozdiel keď ti zomrie bratranec z druhého kolena a keď ti zomrie matka. Ale samozrejme všetko závisí o vzťahoch. Takže podľa mňa je normálne smútiť dlho 🙂 ja som napríklad za psom smutila reálne dva mesiace každý den s plačom čo sa niekomu môže zdat smiešne. Každý sme ale iní každý inak spracujeme svoj smútok. Niekto to nezvládne zabije sa, niekto začne piť, niekto celé dni leží v posteli a plače,... Nemysli si že si divná ale zároveň ak sú to už nejaké roky bolo by dobré sa porozprávať so psychológom... Kvôli sebe, lebo takto veľmi ľahko môžeš prestať žiť
Ja napíšem takúto múdrosť(sprostosť) že ten kto je v nebi je mu dobre, pre nás je to strata, ale vlastne človek plače sám nad sebou, že je neschopný to prijať..
Dušu zosnulých nechajme už na pokoji, nie je to fér koli vlastnej neschopnosti ich ešte trápiť.. tiež sa to nám nebude páčiť..
Pochop, že tvoja vlastná ľútosť je na škodu všetkým.. nájdi silu už nebyť sebecká🫶
Autorka,ak toto už trvá dlho (roky)tak už by som určite šla za psychológom,ak nie psychiatrom. Lebo takto vlastne nežijes,len sa topis v žiali, spomienkach a v tom,čo sa už nikdy nemôže vrátiť. To nie je dobré vôbec pre tvoju psychiku a môže to zle skončiť. Nikto nemôže žiť v minulosti a len zo spomienok, život skrátka ide ďalej,aj keby si neviem ako plakala a spomínala,už nemôžeš dotyčného vrátiť
Vyhľadaj psychológa, mne to pomohlo...pritom môj smútok netrval tak dlho ako ten tvoj...ale v práci môj šéf sám zavolal do jedného centra, kde pomáhajú ľuďom vyrovnať sa so smrťou blízkej osoby a dokonca ten psychológ prišiel za mnou do práce...keďže som plakala v práci stále...a pomohlo sa vyrozprávať, pomohlo sa vyplakať...a aj tá podpora a opora od psychológa bola úžasná...je to už niekoľko rokov, samozrejme občas keď si človek spomenie, tak si aj poplače...ale už to nie je také ako kedysi...
@anonym_autor vyrovnat sa so smrtou blizkeho je proces, ktory trva normalne aj dva roky, niekto to dokaze spracovat skor, niekomu to trva dlhsie. ak je to dlhsie ako dva roky, uz treba navstivit odbornika. po tych dvoch rokoch by to uz mal mat clovek spracovane, tak aby dokazal bez placu fungovat normalne dalej. samozrejme, ze je normalne aj po 20 rokoch mat slzy v ociach pri spomienke na zosnuleho.
Vyhľadaj psychológa, mne to pomohlo...pritom môj smútok netrval tak dlho ako ten tvoj...ale v práci môj šéf sám zavolal do jedného centra, kde pomáhajú ľuďom vyrovnať sa so smrťou blízkej osoby a dokonca ten psychológ prišiel za mnou do práce...keďže som plakala v práci stále...a pomohlo sa vyrozprávať, pomohlo sa vyplakať...a aj tá podpora a opora od psychológa bola úžasná...je to už niekoľko rokov, samozrejme občas keď si človek spomenie, tak si aj poplače...ale už to nie je také ako kedysi...
@earlgrey ano idem sa objednat na sedenie ku psychologovi, lebo psychiater by len AD predpisoval a vobec mi nepomohol
@anonym_autor ja, za mojou sestrou,.a myslím na ňu väčšinu dna
@anonym_autor ja, za mojou sestrou,.a myslím na ňu väčšinu dna
@kubizde co sa jej stalo :( kolko mala rokov. jemi to luto
Áno.