Plačete pred deťmi?

@0silvia0 Ved som hned aj povedala ze ja som velky placko ale to je v poriadku. Plac mi skvele pomaha sa vysporiadat s tymi emciami ktore som spomenula vyzsie.
Tak som to zratala🙂... Placem 1-2x do mesiaca a priemerne to trva asi 10 minut. Teda rocne preplacem 3 hodiny... Vela? Malo? Tak akurat?

@andreatytler tak 1-2x do mesiaca je v pohode, pri tych situaciach, ktore si napisala som myslela, ze je to 1-2x denne😊

Bezne pred detmi neplacem, max pri nejakom smutnom filme. Ale poplacem si vzdy kazdy rok na hrobe mojej starkej, tam sa neviem udrzat, a kedze tam chodíme s detmi, tak ma tam vidia plakat.

@andreatytler Len si poplač. Raz som niekde čítala vetu: ,,Slzy, ktoré nevyplačeš stuhnú na ľad." Ja s ňou súhlasím. Potláčanie emócií zatvrdzuje dušu.

@bluka2 ja sa rozplacem pre vsetko 😅 teda nie taky ten zufaly plac, skor z dojatia, kludne aj pri filme 🤣

placem pred dcerkou, ved som s nou furt, ani na zachod ma nepusti samu, a vzdy som to robila, aj preto, lebo emocie su normalne, vzdy jej vysvetlim, ze som smutna lebo...samozrejme primerane jej veku, teraz ma dva roky a krasne chape ze ked placem pride ma pomojkat tak ako ja ju a neriesi to. tvarit sa ze mama nemoze byt nikdy smutna mi pride divne

Ja som na mame obdivovala práve to, že v prípade krízových situáciách bola vzdy silná, vyrovnaná a neplakala pred nami. Ako dieťa som ju tým vnímala ako stabilný stožiar, nie trosku, ktorá sa zo všetkého rozsype. Mala som spolužiačku, ktorá má už dnes pubertiacku. Bola troska, zo všetkého sa skladala, ľutovala sa, plakala.. jej dcéra už ako 10-11 rocna mala tendenciu ju zastupovať, vymieňať si s nou role, že bola matkou a tou, ktorá ju utešovala a snažila sa byt silná za obe. Veľmi rýchlo dospela a v 15tich šla byvat k otcovi, čiže ja mám pred sebou veľmi odpudzujúci príklad, keď som videla pred sebou 10 ročnú dospelú zenu, ktorá si detstvo neuzila. Podľa mna treba dieťa naucit pracovať s emóciami, nie im neustále podliehať. Ak nehovoríme o smrti, či zranení, vtedy je plac akceptovateľný, ale podľa mna v ostatných prípadoch treba dieťa naucit racionálne pozriet sa na problem, neplakat za každú hlupost, ale snažiť sa situaciu riesit. Dcéra je velky placko. Snažím sa aj v jej prípade predchádzať placom a veľa vysvetľovať.

@andreatytler myslim, ze na tom nie je nic zle, ak si rodic poplace pred detmi a hlavne aj chlapcov treba podporit v tom, ze na tom nic nie je, je to taky isty prejav emocie ako smiech. Tiez by si sa nesla smiat na zachod 🙂
Ale samozrejme, vsetko s mierou. Clovek moze byt silny aj so slzami v ociach. Nevidim to ako bud-alebo situaciu. Ale ak sa to prehana a place sa za vsetko a slzy su uz prostriedkom na vydieranie alebo znakom depresie, to uz by som riesila inak.

@bluka2 ja som taka citlivka, ze placem aj pri filme, alebo z nejakeho zivotneho pribehu, alebo jednoducho aj od stastia.

@nini1010 napisala presne to co som chcela. Moje deti maju 6 a 4 a videli ma už plakat ked som bola smutna a vzdy ku mne pridu, daju mi pusu, objimaju ma a vedia ze sa stalo nieco preco je mamka smutna. Chhcem aby vedeli ze plac nie je nieco za co sa treba hanbit, co treba schovavat.

Moja mama často plakávala pred deťmi a nielen preto, lebo ju niečo rozcitilo, ale aj preto, le o niekto niečo spravil - napríklad som bola nesikovna a rozbila pri utierani tanier. A ona na mňa najskôr navrieskala a potom sa rozrevala. Absolútne nič ma to nenaučilo okrem toho, že moja matka je hysterka. Ja som pragmaticky typ, keď som bola dieťa plakala som za všetko (lebo taky som mala príklad z domu), potom som sa naučila pracovať s emóciami. A tak ako sa nenechám prevalcovat hnevom ci zúrivostou, ani neskacem od radosti (proste sa viem správať na úrovni) a ani neplacem ak to nie je priamo situáciou podmienené a vhodné v danej chvíli. Neplacem ani pred synom. Hlavne neviem, čo by ma muselo rozplakat. Asi keby sa mu stal vážny úraz a jeho život bol v ohrození, tak sa rozplačem, ale určite neplacem preto, že dieťaťu idú zuby a reve alebo ze ma akurát zlu náladu a reve a rozhadzuje hračky. Plač je v pohode, aj muži j ženy majú nárok plakať, ale nie vždy je to vhodné a pre mňa je človek ktorý sa rozplače za všetko hysterický, neviem to inak pomenovať. Všetko sa rieši s chladnou hlavou. Ale je pravda, že sa dokážem rozplakat keď vidím nejakú nespravodlivosť, keď vidím fotografiu a popis utyraneho zvieraťa alebo zdevastovanej zeme a opäť raz si uvedomím, aká je ľudstvo škodná, čo myslí len na seba, tak mi opäť (už tisíci krát pukne srdce a rozplačem sa - akože nie, že spustím rev jak hysterka, ale pustia sa mi slzy a sopeľ 🙈) ale musí to byť niečo, čo ma naozaj zasiahne. V takej bežnej praxi neexistuje nič, čo by ma dohnalo k slzám.
Ono asi závisí. Keby som videla na smrť ubitu labuť na brehu jazera, tak sa určite rozplačem od zarmutku, čo za netvora to zasa spravilo a takýto typ sĺz je dobre aby videli aj deti. Aby videli, že nám dospelým nie je ľahostajné, keď sa ubližuje bezbrannym. Babenka co reve pri telenovele keď sa Juanita stetne po 20 rokoch so svojou stratenou dcérou, tak nad tým sa akurát pousmejem, že okej, niektorí sú proste plačkovia a keď niekto reve doma za to, že decko sa pohádalo alebo pobilo so súrodencom pripadne za to, že padlo a trochu sa buchlo, tak to je hysterka v mojich očiach. Treba rozlišovať. A to, keď niekto sa potrebuje ísť vyrevat, lebo ma smutnú chvíľku z "únavy" na materskej, tak to nikdy nepochopím. Materská je najlepšia dovolenka ever, robíš si co chceš, kedy chceš a na všetko máš čas

@andreatytler áno, minuly rok som veľmi veľmi plakavala pred detmi. Mala som totiž depresivnu silnú recidívu. Nemohla som si pomôcť. Deti dosť trpeli, no nedalo sa to nejak len predstierať. Mala som hrozne výčitky, no dr mi povedala, že nech sa netrapim, že deti musia aj takéto veci zažiť, nie len pohodičku a úsmevy. Proste to patrí k zivotu

Niektore tie komentare... Vsetci sa ohanaju toleranciou, ale tie komenty niektore hovoria presný opak... Nemyslim si, ze je niekto je automaticky slaboch a hysterka ak place. Kazdy reaguje na zivotne situacie inak. Nie, mna pohlad na fotku kde je zniceny kusok planety nerozplace. Nahneva, aki sme my ako ludia nezodpovedni, ale nebudem preto plakat. Ale ked si dcera roztala peru tak, ze jej ju museli zosivat ked mala 3 roky a rezna rana 1cm na dlzku a 0,5 cm do hlbky tak to som plakala ako mala. Naozaj trochu tolerancie by nezaškodilo a nie hned kazdu zenu, ktora si obcas poplace, lebo to prosto nedava oznacit za slabocha.

@andreatytler necutala som toho vela z prispevkov ale som prekvapena kolko stastnych spokojnych a vyrovnanych zien sa na koni nachadza 😀 ja placem casto, pred detmi samozrejme, potlacat emocie a hrat pred demi “formu” je podla mna velmi skodlive.. je dolezite byt autenticky a verim tomu, ze nie kazdy ma dovod alebo nastavenie casto plakat, ale ak to tak ty mas, nie e na tom nic zle. A pozor na to, ze dieta tomu nerozumie lebo je este male.. mozno tomu nerozunie ale vsetko vnima a nasava od teba, porozumie vsetkemu co mu vysvetlis.. niekto placu a emociam nerozumie ani v dospelosti a mamka by takemu cloveku urobila velku sluzbu, keby si este v jeho detstve pred nim poplakala a vysvetlila, ze je to v poriadku, ze ludia niekedy proste placu..

@kittykat22 toto je trochu prisilny koment, nemyslis? Na zaklade jednej zalozenej temy a par komentov o niekom vyhlasit, ze nie je psychicky v poriadku, ze je zrela na psychoterapiu a ze je realne blázon... No neviem neviem... Asi by bolo fajn sa nad sebou trosilinku zamysliet 🙂 ale je mozne, ze aj ja patrim k emocne labilnym, vztahovacnym a neviem akym este matkam :D ale vies co... Nech! A som rada, ze moje deti vyrastaju s matkou a v rodine, kde si o nich nikto nebude mysliet, ze su emocne labilne a ze nie su psychicky v poriadku ak budu niekedy plakat.

@andreatytler ja teda neplacem hocikedy, ale uz sa mi zoparkrat stalo, ze som plakala z nejakeho dovodu..mam 2,5 rocnu dcerku, ked ma vidi plakat, jej reakcia je preco placem? Preco som smutna? Aj ona sa pusti do placu, objime ma a povie aby som nebola uz smutna.. obvykle ma to hned donuti prestat plakat, to je ako pohladenie na dusi, vidim ze je empaticka, a vobec si nemyslim ze by sa kvoli tomu obavala mat vo mne ako v mame oporu a istotu 😉 prave naopak, myslim ze ju to uci ze je pekne starat sa aj o druhych na ktorych nam zalezi a podopriet ich ked potrebuju 😊

Ono tie emocie mame kazdy ine. Ja napriklad neplacem, ale ked som nasrata, tak to je na mne vidno, ze som nasrata a aj dotycnemu cloveku poviem, ze ma nasral. Ked som stastna a spokojna, tak to je na mne tiez vidno, vtipkujem, spievam, rozdavam dobru naladu. Jednoducho plac mi nevyhovuje, ked ma nieco dojme, tak sa mi zarosia oci, ale tie utriem a ide sa dalej. Mne osobne plac nie je velmi sympaticky, ale niekomu moze vyhovovat.

@mamkababkajanka Dakujem ze si sa ma zastala. Velmi pekne od teba.😘

@andreatytler nie je plač ako plač. Moja mama pred nami ako deťmi plakala, bola som vtedy z toho vystrašená,dodnes to vnímam negatívne.Pred mojimi deťmi som plakala raz, nedostala som kvety na Deň matiek, prišlo mi to vtedy veľmi ľúto, a oni dvanásťrocne vystrašene mi utekali von natrhat púpavy.

@kittykat22 Tvoje slova su na mna privela. Nahlasila som tvoj prispevok adminovy.

@celasapremenim mne našťastie odkedy mám deti nikto nezomrel. Uvažujem, keď to tu čítam, či som nejaká necitliva alebo čo, keď neplačem, ale myslim, že nie...t.j. cítim empatiu, pomôžem, keď sa da. Ale život v treťom svete...to by som mohla revat od rána do rána nad smutnými a nespravodlivymi vecami. Nevidím v tom moc zmysel a mám pocit, že je to trocha strata času a energie. Moje heslo je "vedieť tancovať aj na ľade / v sr**kach". Napádajú mi také prípady ako autonehoda, potom pokazené auto v noci v nebezpečnej oblasti, oboje s deťmi, to sa človek skôr sústredí, aby neurobil nejakú chybu... Ľudia v chudobných krajinách sa mi zdá, že sa viac usmievajú, existuje na ulici očný kontakt... Len take random myšlienky, každopádne zaujímava téma

@andreatytler mňa videla dcéra plakať, keď bola malá výnimočne vždy bola vystrašená a vadilo mi to.Som velmi citlivá hrdlo mi stiahne pri veľa situaciach film, choré deti pribehy v TV, ale neplacem a mamu som videla plakať raz od zlosti, keď sme ju nahnevali😉keď bola dcéra v nemocnici či chorá tiež som neplakala praveze ja som vtedy úplne sústredená a adrenalínová a nejde mi to.Viem sa rozplakať po hádke s dcérou, muzom..ale určite som za to, že deti majú vidieť aj smutné veci, ale zase nie vydierať plačom som smutna, lebo ma neposluchas, lebo sa mi nepodaril koláč.Su ľudia emotívni a tvrdsi...ale viac mi vyhrknu slzy od dojatia radosti ako od lutosti

@kittykat22 prečo je jej život o ubližovani??Sa Ta nejak dotkol jej prispevok?lebo reagujes veľmi podráždene až hystericky.Presne tak ako si reagovala na tú spolužiačku reagujes aj teraz.Tvoje dieťa bolo a je uplakané je tiež pre teba prípad pre psychiatra?Máš problém s akceptovaním pocitov iných.

@bluka2 Vobec nemusis mat pocit ze si necitliva. Akurat plac nie je nic pre teba. Pri pokazenom aute som ani ja neplakala. Ako vravis, treba sa sustredit.

@andreatytler noo u mňa to vtedy znamenalo, že meškám deň do roboty. Možno si poplakal môj šéf 🤣 ok, spam off

@0silvia0 Plakat 1-2x denne??😲🙂
Ved vacsina mojich dni prejde tak ze nemam skoro ziadne velke emocie, ani smutna ani stastna, proste len tak obycajne spokojna. Tiez neplacem VZDY ked som smutna, frustrovana, dojata atd.

@andreatytler posobilo to tak, podla tebou pisaneho, ako by tvoje plakanie bolo castejsie😉