Po 20. rokoch spolužitia priznávam, že manželstvo má veľkú váhu

ahojte, chcem vam napisat moju skusenost po 20 rokoch spolocneho zitia, a tiez, poukazat na to, ze mnoho veci by som dnes spravila inac, a ze od zaciatku to bolo cele zle, len som o tom nevedela,

s mojim terjasim akoze partnerom sme zacali spolu chodit pred 20 rokmi, vtedy som mala malu dceru 1 rok, zial, jej otec tragicky zahynul, nestihli sme sa vziat, onedlho sme zacali spolu so sucasnym priatelom zit u mna. Velmi vela pracoval, nemal cas cez den, prichadzal domov unaveny az neskoro vecer. ospravedlnovala som jeho nevsimavost voci rodinnym zalezitostiam jeho pracovistostou. bol zodpovedny, pracovity, vsetko, co trebalo opravit opravil, rad varil, ked chodil domov, robil nakupy, aby uvaril to, na co o mal chut, udrzbarsky zabezpecoval chod domacnosti. Ale, vobec sa nevenoval mojej dcere. akoby neexistovala. chcela som tomu nechat cas, kazdy mi vravel, ze on si musi zvyknut. a ze co chcem, vsak je zaneprazdneny, musi predsa pracovat. no a ten cas privelmi rychlo letel. dnes ma dcera 22, a su si cudzi. to je prve, co bolo zle. cele roky som cakala, ze on mi navrhne, ze chce mat so mnou rodinu aj s mojou dcerou. ale nikdy nebol cas a ja som mlcala, cele zle. potom kupil velikansky stary dom, ktory prerobil. myslela som, ze tam si zalozime rodinu. izieb tam bolo vela, no nestihli sme, dcera dospela. dom je velikansky, ale ja byvam sama s dcerou u mna a on byva sam a neustale mi vycita, preco neidem ku nemu. druhe cele zle, moja dcera stale studuje, nechem ju este opustit a odist byvat inde.

a to tretie uplne zle, sme spolu 20 rokov, financne sa kazdy stara sam o seba, ja som ho setrila, bola som voci nemu ohladuplna, nemala som naroky, myslela som si, ze to robim pre nas, a zmanipuloval ma az do takej miery, ze on mi vobec nic-nic nedal na narodeniny, meniny, ani na terajsie a minulorocne vianoce, a bral to uplne v pohode, lebo vsak zariadoval akoze nas dom pre nas, kupoval do vsetko zariadenie, kttore sa mi pacilo, a planoval ma zobrat v lete na dovolenku, vsak vsetko investoval do nasho domu (smiesne, ako to vyznie, ked realne je vsetko jeho), a to je upne zle, vlastne, ja som ho vobec nic nestala, vobec nemusel na mna nic minat okrem udrzbarskych oprav, co vedel spravit sam

o svadbe sme sa zacali na moj podnet bavit az minuly rok, dovtedy som cakala na jjeho podnet, ale neprichadzal, pri rozhovoroch o svadbe povedal, ze si ma chce zobrat a tam to aj skoncilo. nevrtala som sa dalej v tej teme, cakala som na jeho aktivitu, a cakala som pridlho. nasilu som nemala zaujem, ho do svadby dotlacit, co by som aj dokazala, dnes na neho pozeram inac, a ak by som mohla vratit cas, po roku spoluzitia by som sa rozisla, tento rozchod robim po 20 rokoch, a aj ked na moj podnet by som ho dnes do svadby dotlacila, pre mna to uz nema vyznam, vnimam ho uz len ako manipulatora, vypocitavca, a aj ked ho mam rada, uz pre mna stratil cenu, tym som chcela povedat, ze ak obaja sa netesia na oficialny spolocny zivot, dnes uz by som neverila, ze to casom pride