Pohreb nevlastného otca
Nepotrebujem radu len sa vyrozprávať, vypísať so seba čo cítim. Mám za sebou najhorší deň svojho života, frašku s názvom pohreb nevlastného otca.
Začnem asi mojím detstvom. Mala som asi rok, keď ma mama šupla k babke a vrátila sa do roboty, s otcom sa stále hádali kvôli peniazom. Tam strela môjho nevlastného otca. Strávili spolu veľa času, v práci aj mimo nej, chodievali na výlety, na dovolenky, k moru,všade vo dvojici,kam sa za socializmu dalo. Poslala mi akurát tak pohľadnicu, navštevovala ma sem-tam sobotu či nedeľu. Veľmi som tým v detstve trpela. Bola som už v puberte keď sa rozhodli zosobášiť a mať dieťa. Bývali v meste v poschodovom dome. Ja u babky v mini dedinke vo váľkovom dome bez vodovodu, wc, kúpeľne. Študovala som strednej keď sa im zadarilo. Mama mi avizovala, že by som mohla žiť s nimi a pomáhať s bábätkom. Dokopy som u nich bola asi 10-15krát, keď trebalo postrážiť brata. Mesiac pred narodením brata zomrel dedko, babka to veľmi zle znášala tak som zostala naďalej pri nej. Vlastne som žila s babkou až kým pár dní pred mojimi 25. narodeninamy nezomrela. Krátko na už predávala babkin dom. Vtedy ani nikdy predtým som sa podpory so strany mamy nedočkala. Na strednej som nemohla bývať na internáte, mama nedovolila, vraj kvôli peniazom, dochádzala som denne 50km, čo sa mi odrazilo na známkach, aj tak som zvládla matury na 1,1,2. Na výšku ma nepustila tiež kvôli peniazom a kým som si niečo našetrila, babka už bola v tak zlom stave, že sa nedalo. Vtedy som sa rozhodla pre odchod. S priateľmi sme odišli do zahraničia za lepšou prácou. Som vydatá, mám aj deti , domov na SR sa nechystáme. S mamou nie som v kontakte 15rokov.
Asi pred ôsmimi rokmi na jednej svadbe nás posadili k jednému stolu. Prišiel iba brat a jeho otec, mama nie, ani o nej nehovorili. S bratom som v minimálnom kontakte, vnímala som ho ako mamičkynho miláčika, ktorý vždy dostal čo chcel, nový počítač, nový mobil, nové auto. Bola som šokovaná, keď som sa od krstnej dozvedela, že mama šla robiť opatrovateľku do Rakúska, údajne preto aby mohla finančne podporovať brata v ďalšom štúdiu. Vtedy už mal titul Ing. na druhej vš začal Mgr. V zahraničí si našla milenca a už sa k mužovi domov nevrátila.
Pred mesiacom sa nevlastný otec dostal do nemocnice v žalostnom stave. Bol dobitý, špinavý, podvýživený a v bezvedomí. Mal kopu dg. na ktoré sa vôbec neliečil, žila som v domnení, že keď žije spolu s bratom, on sa o neho postará aspoň čo sa týka základných vecí. Neriešil okolo neho nič, iba ho oberal dôchodok. Holduje alkoholu a hazardu. Obral otca aj o peniaze z predaja rodičovskeho domu. Zrazu sa po toľkých rokoch mama vrátila domov, o deň na to zomrel. Žiaľ nedožil sa 80. narodením, chýbalo len málo. Zas len peniaze, mama bude mať vyšší dôchodok, zdedí dom, zhrabne poistku.
Ako tam tí dvaja stáli vyobliekaný pri truhle neboštíka, ako tam chodili ľudia a prejavovali im sústrasť, ten text poslednej rozlúčky, text na smútočnom venci, ako sa s ným lúči milujúci syn, manželka... mňa ani nespomenuli, nebola som súčasťou ich rodiny. Prečo mi povedali aby som si zastala k mame? Toľko pokrytectva po kope som dávno nevidela. Jediná ktorá prejavila úprimne city a plakala nad hrobom bola sestra nebohého. Jediná čo sa o neho v rámci svojich možností starala. Časť rodiny z maminej strany ktorá pozná situáciu stála bokom, pri mňe a krstnej, mama som ňou ani po pohrebe neprehovorila. Rozprávali sme sa tam nejaký ten čas, pokým ľudia odišli, ale zázrak sa nekonal. Potom náhle spŕchlo a ľudia sa rozutekali. Nebudem sa im vnucovať, majú na mňa kontakt, ozvú sa ak budú chcieť. Len mi je strašne ľúto brata, že si takto ničí život a že nie je ochotný priznať svoje závislosti. Mohol by sa dať liečiť. Už na tej svadbe pár rokov dozadu to prehnal s alkoholom a mužom sa celý čas bavil iba o športe a stávkovaní. (Ani môj bio otec nemi v tomto lepší.) Keď v mladosti z neho nevychovali chlapa po tridsiatke už asi ťažko. Alkoholika a gambrela pravdepodobne v školstve nezamestnajú. Mi s mužom sme si na všetko zarobili sami, nič nám nedali na zlatom podnose. Poznám kopu ľudí čo popri štúdiu pracovali, aj takých čo popri práci študovali. Dostal všetko a neváži si nič. Najradšej by som na tento deň zabudla, ale premietajú sa mi pred očami dokola tie isté obrázky. Mám pred sebou niekoľkohodinovú cestu domov, kde má čaká moja skutočna rodina.
Nerozumiem načo si vlastne šla na ten pohreb? Fakt nechápem
Ahoj, ja by som už túto životnú kapitolu uzavrela, nerýpala sa v minulosti, načo sa zbytočne trápiť...
Ja by som takýchto ľudí úplne skrtla zo života, ty ich vo svojom živote vôbec nepotrebuješ.sama vidíš, že ich prítomnosť ťa len rozhodí a stretnutie je sú príjemné
S touto rodinou ťa spája len genetika. Tvojou ozajstnou rodinou bola babka s dedkom. S týmito osobami sa stretávať nemusíš ani rozoberať ako žijú a už vôbec nie chodiť na pohreby a svadby. Ži pre svojho muža a deti a daj im všetko čo si ty nemala.
Bola som služobne v Budapešti, keď mi krstná volala, že jej syn dostal porážku. Krstná a jej rodina sú jediní s som kontakte. Takže bolo to na skok. O pohrebe som sa dozvedela iba po príchode. Chystala som do nemocnice, aj babke na hrob. Brala som krstnú autom jej syna, do nemocnice aj na pohreb, lebo inak už nevládze chodiť.
@januska12323 nevlastný otec bol väčšinou ku mne milší ako vlastná matka.
Rozumiem ti. Prezila som nedavno daco podobne. Poradim jedine, jednoducho to vytesnat z mysle. Viem, boli to, povazujes to za krivdu atd. Uplne to chapem. Casom to prejde, jednoducho sa ozaj snaz na to nemysliet. To je najlepsie rada, aku ti viem dat. Akekolvek analyzy a rypanie sa v tom to len zhorsuju. Venuj sa manzelovi a detom a snaz sa zabudnut, ze sa to vobec stalo. Viem, o com hovorim. Neplytvaj na to cas, energiu ani sa pre to netrap. Lahko sa to hovori, ale sustred energiu na ludi, pre ktorym nieco znamenas, akykolvek mas pocit opravnenej krivdy
@mircalla ďakujem, pokúsim sa...
Ako som tam sedela a počúval kňaza, uvedomila som si, že ani mama už nie je najmladšia, je už po sedemdesiatke. Aj výzorovo sa zmenila, prekvapilo ma to. Možno iba pre že som s ňou nebola dlho v kontakte. Po nepríjemnej scénke čo spravila na mojej svadbe som ju nechcela vidieť. Čo keď mi raz zazvoní mobil, a tentokrát má budú volať na jej pohreb alebo bude chorá a bezvládna? Ťažko s odosobniť.
Urobila si vsetko, co si mohla. Mama si zvolila ine priority - peniaze. Zial, ak taki ludia su. Ja som sa klepala od zlosti a zufalstva 2 dni. Strasny pocit krivdy a sok. Stale mi to rezonuje v hlave, ale snazim sa na to nemysliet. Nezmenis ju, ani jej pristup.
@mircalla som tiež mama, tak stále mi víri v hlave, ako môže byť mama taká
Pozri sa na to tak, ze napriek vsetkym negativam a co si prezila si sa postavila na vlastne nohy. Klobuk dole. Ty si nemas co vycitat. Chapat sa to neda, prave preto to vytesni z mysle najviac ako sa da
To iba vďaka môjmu mužovi
Chápem že to čo si zažila v detstve,ako sa k tebe mama zachovala,zanechalo na tebe krivdy,ale buď veľmi vďačná že si mal takú obetavú babku,ktorá sa o teba starala a dala ti to najlepšie čo mohla (súdiac z toho ako žiješ život a aké máš hodnoty). Tvoj brat nič z toho asi nedostal, možno nedostal toľko lásky od mamy,ko ty od babky,keď je tam kde je a robí čo robí (gambleratvo,alkohol). Aspoň vidíš,a možno aj mama zistí,že peniaze nie sú všetko, ale rodina,vzťahy. Ten mama nechala kvôli peniazom,tvojmu bratovi chcela zas lásku dopriať materiálnymi vecami
"ako môže byť mama taká"
Mama je označenie ženy ktorá porodila dieťa. Na povahové vlastnosti to žiadny vplyv nemá.
@evica17 už nemám ružové okuliare, neviem čo by sa malo udiať aby sa mama zmenila. V minulosti sa pred rodinou vykresľovala samu seba ako dokonalú matku a brata ako dokonalého syna, super vychovaný, zdvorilý, čistí jednotkár, čo vyhráva súťaže.Môj dokonalý brať sa teraz ženie do záhuby. Ja som v jej očiach nikdy nebola dosť dobrá, dosť bystrá. Na strednej som sa pretácala
zo štvorkami, aj s predmetov ako telesná výchova. Často mi otriasla o hlavu frázu -si celá po otcovi. Môj otec na rozdiel od jej druhého muža ledva dokončil učňovku, tak že mu všetky úlohy písala v rom čase mama.
Smutné čítanie 😔 asi nechceš nijakú radu, len niekoho kto počúva...číta. Je to minulosť a tú už nezmeníš, to vieš aj sama, tak skús na to nemyslieť a venuj sa svojej rodine, aby si neopakovala chyby svojich predkov...resp. neprenášala svoje traumy z detstva do svojej rodiny. Nemysli na to čo bude, to budeš riešiť, až to bude....prajem ti pokoj v duši a šťastný život. 😉
Si silná žena, obdivujem Ťa. Dúfam,že žiješ lepší život so svojou rodinou. Držím Ti palce!
❤️🌹
@ankare ďakujem.
Istí čas som chodila k psychológovi, ale najviac mi pomohol muž. S mojimi démonmi bez tak bojujem do dnes. Muž má normálnu rodinu a na začiatku nášho vzťahu chcel spoznať tú ,,moju,,. Keď som mu povedala a mame a otcovi, nechcel veriť už som si myslela, že zoberie nohy plecia a utečie kade ľahšie.
podla mna by si mala ist este na par hodin si sadnut k psychoterapeutovi, aby si si vsetky tieto traumy z detstva srpacovala. a najma, to aby si pochopila, ze to ze ste pokrvni pribuzni neznamena NIC! nie si im nic dlzna a vobec nepotrebujes s nimi byt v nijakom kontakte.
@krisbar keby som bývala na SK tak by som asi aj šla, tu v zahraničí je to iné.
Po tom čo som tu na mk čítala príspevok ako rodič na dôchodku žiada od svojho dospelého dieťaťa výživné, zostáva mi iba sa modliť aby sa o tejto možnosti nedozvedela moja matka.
za tzv. rodinou urob hrubú čiernu čiaru a ži svoj život, skús ich vytesniť úplne z hlavy.
Ja osobne sa ti cudujem, ze si na ten pohreb vobec isla. Naco? 🤷 Urcite si vedela, ako to dopadne.