Potrebujem odbornú pomoc?
Ani neviem, kde zacat. V osmom mesiaci tehotenstva mi zomierala mama. S brusiskom som za nou chodila na paliativne, konzultovala s lekarmi jej stav, vybavovala vysetrenia. A samozrejme, prezivala obrovsky stres. Den po porode tretieho dietata zomrela. S tyzdnovym babatkom som bola na pohrebe mojej milovanej mamy. Syn ma 10 mesiacov a ja mam pocit, ze sa zblaznim. Ze niekam uteciem a uz sa nevratim. Starsie deti (6,5 a 4) ma vedia vytocit za totalne hluposti (predchvilou som dcere vykricala, ze je krava, lebo mi zobudila maleho). Vsetkych neznasam, susedam zavidim, ze maju uz vacsie deti a stale sa poflakuju po kavickach. A ja mam na krku syna. Vlastne, uz som 6 rok doma (pracovala som aj pocas materskycy, no vzdy len z domu s dietatom zavesenym na nohe) a asi aj z toho mi hrabe. Synovi sa malo venujem, tretie sme nechceli, nedavali sme si pozor a zadarilo sa. Na interupciu som odmietla ist z moralnych dovodov. Manzela niekery neznasam, ze mi urobil dieta, hoci uz mal si na vazektomiu a vykaslal sa na to. Som slovne agresivna na deti. Tak by som chcela byt mila a laskava mama, no mam pocit, ze je zo mna stale vacsia a vacsia xantypa (z takych zien som si vzdy robila srandu). Pred mesiacom som bola na preventivke, vsetko mam ok. Behavam, no nejak mi to nepomaha. Ako z tohto marazmu von? :(
Chod k psychologičke. Vyhľadaj pomoc. Keď už nie kvôli sebe aspoň pre deti.
chod k psychologicke. mapr institut virginie satirovej. alebo daj dieta do jasli /opatrovstelke a chod do prace.
Myslim, ze okrem emocionalneho a fyzickeho naporu, co si musela zvladnut, si si presla aj trochou baby blues.
Porozpravat sa o tom vsetkom s odbornikom nie je na skodu. Rozhodne je to velmi rozumne, ze to citis, uvedomujes si to a chces s tym nieco robit. Nie “ist s prudom” a vinit vlavo-vpravo kazdeho.
Teraz to tak necitis, ale svedci to o tom, ze napriek vsetkemu si stale ta silna a schopna zena. Len potrebujes zase najst rovnovahu medzi emocionalnym vydajom a prijmom.
@moonlight1210 dakujem za povzbudive slova. Objednala som sa ku psychiatricke buduci tyzden. Strata mamy, unava, korona… mi asi odobrali vsetok serotonin z mozgu, a preto sa asi citim tak beznadejne. Snad to bude opat ok
Mama mi zomrela, keď som bola v 8. mes. Bola som rada, že som od žiaľu neporodila na pohrebe. Ale zvládli sme to, som tu. Je tomu už 6 rokov a stále to bolí. Aj s odstupom času Ti môžem povedať, že toto obdobie mi najlepšie pomohla prekonať PRÁCA. Normálne som šla do zamestnania a pri malej opatrovateľky. Aspoň tam som vypla hlavu a mala iné starosti ako sa umarat. Teba to teraz dobehlo všetko naraz a nezávidím Ti. Okrem behu doplň ešte Magnézium. Na ňom som ficala vtedy tiež. Urob kroky, aby si zmenila prostredie, už len tých 6 rokov doma musí byť zaberák. Obetujte € na jasle a aspoň to skus. Držím Ti palce.
To sa veľmi zle číta 😔 Očividne si prechádzaš v poslednom období strašnými ťažkosťami a záťažou, už len každá situácia samostatne je sama o sebe dosť. Myslím, že si nemala čas trúchliť, hneď malé bábätko na krku, čo nepočká, ďalšie dve deti a k tomu milión ďalších vecí. Len chcem povedať, že ani jedno z tvojich detí za nič nemôže, oni si prežívajú svoje, vystrájajú hlúposti, no vieš, oni sú v tom nevinne, nechápu, čo sa s tebou deje a prečo. Je veľmi dobré, že si to uvedomuješ a chceš to riešiť. Psychiatrička ti dá nejaké lieky, skús vyhľadať aj psychológa, skús si nájsť aspoň chvíľku pre seba, ak by to bolo možné. Aj to bábätko, hoci bolo neplánované, ale je tvoje, potrebuje cítiť, že je ľúbené a chcené. Znieš mi ako silná žena, verím, že to všetko zvládneš, len pracuj na riešeniach pre seba a svojom zdraví. Odborníci ti poradia a navedú ťa na tú správnu cestu. Drž sa 🧡
Ja len poradím radšej opatrovateľku ako jasle. Deti zvyknú byť v jasliach často choré a tlak na Teba si myslím by to zvýšilo
@sashka22 ja som “stara skola”-dieta do jasli by som nedala ani za nic, bolo by mi ho velmi luto. Ja len pocujem, ze zeny v USA musia ist v 6 tyzdnoch do prace a deti do jasli, tak sa mi chce plakat🙂 ale rozmyslam nad tym intenzivne. Ze keby bolo naozaj zle, pojde v roku a pol… ked uz bude aspon trosku vacsi.
@miriam11 to rozhodne. Momentalne nemame ani opatrovatelku, nema nam kto starsie deti vziat aspo na vikend. Svokrovci su starucki a mama, co sa mi s laskou starala o deti, tu uz nie je. Moj otec k nim nema vztah-ako ho nemal k nam. Opyta sa, ako sa mame, prideme tam raz za mesiac a to mu staci. Ked zila mama, bola som u nasich 2-3x do tyzdna. Aj to mi po psychickej stranke chyba-iba si tak s nou tliachat… no, cele zle
@ivanizna ale paradoxne babatko mi pomohlo trosku zabudat.. tym ze som len kojila a prebalovala a uspavala, som nemalq cas mysliet na mamu. Cim je ale starsi a “samostatnejsi”, mam cas rozmyslat a umaraju ma tie obsesivne myslienky-stale myslim na to, ako umierala a na to, co sme prezili, na destvo… stale dokola…
Máš toho veľa zložilo by to aj kona je to na psychiku veľa 3 malé deti, smrt mam žiadny oddych spravila si dobre, že si sa objednala k psychiatricke človek ide ako na doraz, keď je zle a potom to doľahne.
Veď to, že už si bola pohltená starostlivosťou, a nemala si príležitosť trúchliť a spracovať takú obrovskú a bolestivú stratu. A vidíš, nerozplynulo sa to nikde, všetko si to na teba počkalo, preto je dobré, že to chceš riešiť. Ja som mala pred viac ako 10 rokmi nejaké problémy, nakopilo sa to, a nakoniec sa mi ten intenzívny stres začal vracať, dvakrát musela za mnou prísť záchranka, lebo som kolabovala. Veľmi ti držím palce. Aj keď je to ťažké, určite to zvládneš, neznieš mi ako slabá osoba. Drž sa, lieč si telo i dušu 🧡
Chod k psychoterapeutke. Asi nemáš spracovaný žiaľ a smútok