Poznáte deti, ktoré vyrastajú bez maminy a netrpia tým?
Poznate nejaké deti, ktoré vyrastajú bez mamy a netrpia tým? Sú šťastne? A čo tie mamy?
Áno nás mama nechala, ja 5r brat 3r. Ušla s milencom. Netrpeli sme. Vychovával nás oco s babičkou. Teraz mám 36 a chce sa už roky kontaktovať. Ja nemám záujem. Pre mňa je cudzia. Ako ušla, nás nekontaktovala. ( Ako deti) Či boli narodeniny, meniny, Vianoce.... nič, ani pohľadnica. Ja som jej odpustila dávno, no nezabudla. A to ešte nechala 1 v pôrodnici a argumenty mala ,,veď som ho nehodila do smetiaka,, o nevlastnom bratovi neviem nič. Šiel na adopciu. Toľko k mojej. ,, mamičke,,
Poznám už dospelú ženu, ktorú aj s bratom mama nechala otcovi a išla si žiť nový život. Ako dieťa ( bola to moja spolužiačka a kamarátka) som nejako nevnímala, že by trpela. Ocino pre nich robil všetko, čo bolo v jeho silách, takže naozaj krízové boli hlavne Vianoce, deň matiek... Asi ako keď zije dieťa s mamou ,lebo má rozvedených rodičov. Samozrejme to vníma, občas pociťuje stratu,ale väčšinou to berie ako fakt, že to tak je.
Obaja s bratom fungujú bežným životom dospelých.
Ja poznam jedneho chalana, kde mama v detstve odisla od 4 deti. Tak urcite ziadna sranda, ale v dospelosti funguje tak relativne normalne, ma sklon k smutnejsim naladam, ale inak mal vzdy dlhodobe vztahy, ma uz dnes vlastnu rodinu. A je to taky empaticky clovek, ktoremu sa lahko zdoveruje.
@januelik to je ta spravodlivost na svete 😪 ze take zeny maju deti ako nic
Podla mna to vzdy zanecha silne nasledky. Moj muz vyrastal bez otca, vidiet na nom, ze.sa citi nechceny. Ani mama mu nedala pocitit vela lasky. Sice ho normalne vychovala, starala sa... Ale nikdy sa necitil, ze by ho niekto mal rad. O to lepsi otec je teraz on. Aj nevlastnemu synovi
Ja poznám jednu rodinu kde mamka im umrela keď deti mali 5 a 7 rokov. Otec na nich kašlal, našiel si frajerky a zanechalo to na nich veľké psychické stopy. Dnes majú 19 a 17 a preskákali si cez psychiatrov a diagnostický ústav, ale zdá sa že sa stabilizujú ale otca vidieť nechcú a ani on ich. Proste na nich kašle.
Ja mam kamarátku, sú tri sestry, maminka im zomrela na rakovinu, keď mali 3, 5 a 7 rokov. Ona mala 5. Vychovával ich otec a babka z maminej strany. Všetky 3 sú inteligentné, šikovné, láskyplné dospelé ženy. 2 už majú aj vlastnú rodinu, detičky. Na kamarátke som ale často videla, že nevie, ako sa správať láskavá vo vzťahu (voci iným ľuďom jej to išlo v pohode), a vždy som to pripisovala tomu, že asi nikdy nemala pred sebou vzor matky vo vzťahu k otcovi.
Je iné keď o mamu pridu smrťou. Ale myslim, že mama žije ale nebýva s nimi
Moja byvala spoluziacka...mama ich nechala s otcom v puberte a isla pracovat do Rakuska kde si nasla partnera.Dcera bola v 17 r tehotna dala dieta na adopciu, neskor mala dalsie ako slobodna matka.Labilna, drogy, anorexia...dnes ma kurzy, certifikaty a pracuje ako trenerka.Vsetky 3 dcery su nejakym sposobom nestastne ona bola najstarsia, ked mama odisla.
Poznam, ale vychovali ho stari rodičia. S mamou má vzťah taký, že ju ako mamu neberie, ale v rámci možnosti jej pomaha (objedna, odvezie k lekarovi, keď sa vymkla, tak jej zaplatil otvorenie dverí, lieky, vysetrenia jej zaplati).
Musi to byt pre deti velmi tazke, myslim ze to je vec, co sa s nimi na podvedomej urovni taha po cely zivot. Clovek v prvych rokoch zivota nema blizsiu osobu ako mamu, ak ho odstrci, zanecha to nasledky.
Bohužiaľ nie. Poznám dvoch chlapcov - jeden školák žijúci so starými rodičmi a jeden prípravkár žijúci s otcom a dedom. Obaja chlapci sú dosť problémoví.
Kamarátky a jej dvoch sestier sa takto zbavila ich mama, odisla od nich k frajerovi. Kamaratka bola najstarsia, mala 15, zrazu na nej ostal rozostavany dom, starostlivost o domacnost, otca, sestry, nakupy, velky statok. Padali jej vlasy, bola vecne smutna, doteraz na nej vidno rozne tiky.
Vtedy som si to tak neuvedomovala, ale teraz, ked mam dceru cca v jej veku, je mi za nu spatne velmi tazko. A to ta mama byvala v meste, kde sme studovali, ked sa stretli, tak mama nic, hrozne.
Ano. V rodine odisla mlada mama do EN na brigadu a uz sa nevratila. Nasla si tam priatela. Doma jej zostal muz a 6r syn. Tazka situacia. Pre dieta velka zivotna zrada. Ale asi bola v manzelstve a v materstve nestastna. Dnes ma syn 26r, od 16r zije s nou v EN. Slovensko neznasa. Nesie v sebe kopec traum a nechce s nikym z rodiny komunikovat. Ani s otcom velmi nie.
moja mama je v zahraničí od mojich 3mesiacov 🙂 chodievala raz do mesiaca na dva dni sem domov. bola yo urcite lepsia volba ze ma vychovavala moja babka
Moja švagriná odišla od môjho brata a nechala mu 2 chlapcov v puberte. Nikto sme netušili, že má milenca, bol to šok. Chlapci to zvládali zo začiatku ťažko aj môj brat, nevedeli sa z toho spamätať. Teraz sú dospelý úspešný ľudia, jeden podniká, v 30 má viac ako ja v 46 a druhý si robí doktorát popri zamestnaní. Brat to zvládol na 1*, myslím výchovu. Ešte ku chlapcom starší sa s mamou nekontaktuje, nechce ju vidieť, ani i nej počuť. Mladší sa s ňou občas stretne.
Dovolím si tvrdiť, že trpia obe strany, deti viac. Je to len zdanie, že niekto netrpí že je silný jedinec, bojovník, ktorý sa statočne pasuje so životom. Dieťa je poznačené vždy, je totižto veľmi narušená bezpečná vzťahová väzba, ktorá je nenahraditeľná v zdravom psychicko-emočnom vývoji dieťaťa, pri tvorbe nových neurónov, axónov, vývoji centrálnej nervovej sústavy, socializácii, interakcii s okolím... Toto obdobie sa NEDÁ VRÁTIŤ, NAHRADIŤ!!! Mnohé deti ktoré boli odmietnuté, odstrčené, kt. nebolo poskytnuté emočné a citové pripútanie,nemali zdravé rodinné prostredie) napr. aj deti z DD sú poznačené. Vo vývoji sa to môže prejavovať rebéliou, sociálnou patológiou, problémy so závislosťami, problémy so vzťahmi, nesprávne vzorce správania, nevhodné vzťahy (partnerské, pracovné, sociálne, vzťahy k vlastným deťom, opakovanie chýb rodičov). Nízke sebavedomie, pocit sebahodnoty, žiadna asertivita, rola obete, martýrtstvo, spasiteľský komplex, syndróm poslušného dievčatka, potláčanie vlastných pocitov a emócii. Bolo by toho na diplomovú prácu 😢 Ak vás táto téma zaujíma z konkrétneho dôvodu je dostupná literatúra napr. od pána Jozefa Hašta- Vzťahová väzba, Peter Lovenheim Efekt pripútania a mnoho iných. Nájdete toho veľa aj na youtube. Výsledkom narušenej bezpečnej vzťahovej väzby sú mnohé psychické traumy, plné termíny u psychoterapeutov a psychiatrov. Zároveň je to makačka a drina samotného jedinca, roky terapie na ceste a práci k svojmu zdravšiemu a lepšiemu JA ❤️ Veľmi si prajem aby osveta a preventívne aktivity zamerané na vzťahovú väzbu boli hlasnejšie a účinnejšie. V spoločnosti sa veľmi málo o tom hovorí a kladie dôraz. Veľká škoda...
Pred 5 timi rokmi na štedrý deň zomrela švagriná (31) ťažko chorá, nechala tu 5 rocnu dceru a 6 rocneho syna
Brat mal čo robit
Mala to nevnímala, ale maly dost casto plakal ze mu chyba mama
Trvalo kym sa naučili žiť bez nej
Momentalne maju 9 a 10 ,brat sa oženil pred rokom a su spokojny a nespomínajú ju ani nič
Zvládajú to skvelo

Poznám, sesternica nechala 3 deti mužovi a odišla. Decká vo veku 2, 4, 6, samozrejme na nich sa to ukázalo a mamička si veselo užíva s novým chlapom. Nepochopím to