Prečo ma materstvo urobilo nešťastnou a čo robiť?

Psychiater

V tomto stave v akom si, ti pomôžu lieky od psychiatra. Nájdi si vo svojom okolí nejakého a zájdi so svojimi pocitmi k nemu, Nie je to hanba. Možno teraz cítiš beznádej, ale ver, že nádej je vždy a nádej zomiera posledná. Si zacyklená vo svojich myšlienkach, starostiach, ale ver, že existuje z toho cesta. Každý problém sa dá vyriešiť, pretože riešenie je vž v ňom samotnom. Hlavu hore. Ver, že všetko bude zas dobré, len to chce čas.

Odkiaľ si? Ja by som ti navrhla vyhľadat niekoho, kto ti pomoze v tvojom podvedomí...no neviem, ci si otvorena alternative.... Urcite odporucam najst si nieco o regresnej terapii ( to je uz bezna vec, no viem poradit aj hlbsiu alternativu). Tvoja duša potrebuje pomoc, je zatazena vecami, ktore si nesie dlho so sebou.

Skúšala si sa modliť? Vziať do ruky Bibliu a niečo si prečítať? Len návrh 🙂
(Okrem spominanej psychiatrie...)

Toto pocujem často v poslednej dobe,je to velmi smutne.Obycajne od ludi ktori maju vsetko,pracu,zdravie,zdrave deti,domov,stastne manzelstvo,peniaze.Podla mna su zasiteny,nic ine ne potrebuju a potom vymyslaju.Toto ne pisem tebe,toto som spozorovala okolo seba v poslednej dobe.Ja mam doma opačny problem.Moj syn chce ist zyt do lesu.Chce sa zbavit vsetkeho konzumneho,nechce peniaze,nechce počut o svete,chce sa stopit z prirodou.Ne,nie je psychicky chory,je velmi inteligentny,nacitany a robi vsetko preto aby svoj sen aj realizoval.Samozrejme nebude zit ako Robinson Crusoe ale jednoducho nechce robovat tomto pokazenom svetu.Teraz si v depresii,ne boj to prejde,kazda bolest,smutok,vsetko prejde.Nic neni nemozne ALE jedine ak ti to chces.Vieš vzdy existuje niekto komu je horšie ako tebe.Pozri mna?!Ja som 14 rokov lubila muza ktory drogoval,v poslednej dobe robil to aj pred nami,prosila ho abi prestal.Zruinoval nas aj financne aj psychicky.Nikto nevie ako je to zit zo stigmou,cakat kedy kuklači pridu na dvere.Ja som verila ze sa raz pozbiera a prestane.Ano,takemu sam aj dve deti rodila,tolko som ho lubila.Az kym jeden den som nepovedala dost,a vyslobodila som sa.Aj ked mam jedno dieta chore(vlastne ma Down syn.,neni chory)v zivote som nezelala zomriet lebo zivot je krasny.Ne hambi sa pohladat pomoc,ale vedz ze pomoct si v prvom rade musis sama.Ja ty verim❤️

No ano, ako ten 16.rocny pred vcerom, ja sa drbnem pod vlak🚂 a mozte mi vsetci...posledny pocin, 150 ludom otocit den na ruby. Rodicov dostat do Pezinka.

Nemusis do podnajmu, mozes v Prahe somrovat. Este jeden tam vlezie. Odid od decka, predmetu tvojej nenavisti a od chlapa, ktory si poradi aj bez teba. Ti si najdu zenu, ktora vidi aj slnko, nielen hlboku temnotu. 💔

Nuž od dobroty sa aj psy besnejú

nemáš čo závidieť, človek, ktory umrie, môže isť do horšieho, večný pokoj nenájdeš samovraždou - nezabiješ
ked ti 8 psychiatri nepomohli tak potom denne sa modliť a kostol

Mala som takéto pocity po pôrode a pol roka potom, že som nemala chcieť dieťa, lebo som hrozná matka. Nezvládala som kojenie, lebo maly odmietam moj prsník. Neustále som mala odsávačku na prsníku. Všetko ma bolelo, S manželom sme sa hádali. Nevedel má pochopiť. Malého nesmel chytiť nikto iný než ja. (Doteraz všetko s ním robím len ja. Ak ho niekto má má starosť, tak len v prítomnosti mna. A muž samozrejme býva s ním tiež). mala som pocit, že vsetko sa mi rúca. Maly bol tak strašne vytúžený a tak dlho trvalo kým sa nám zadarilo. No zrazu som mala pocit, že asi som nemala nikdy mať dieťa. Velakrat som sa z malého aj netešila. Nenapĺňalo má to. A na veľa veci z obdobia, keď bol maličký do toho pol roka si ani neviem spomenúť. Akoby som to nebola ani ja. Potom zrazu prišiel zlom. Všetko sa zmenilo. A keď som videla, čo všetko som naše dieta naučila. Čo všetko dokáže, aký je krásny, Sikovný a podobne. Začala som veci si inak uvedomovať. A začala som cítiť, že toto je to čo som potrebovala. Nemysli na to, že máš ísť do prace. Mysli na prítomnosť. Uč dieťa veci. Všímaj si, čo všetko dokáže. Mne pomohli aj časté prechádzky. A tiež samozrejme návšteva psychiatra. Veľakrát som mala chuť si niečo urobiť. Ale potom som si začala uvedomovať, že chcem vidieť moje dieťa rásť, chcem ho naučiť ďalšie veci, chcem vidieť ako bude vyzerať, keď vyrastie, aký bude. Skús si to predstaviť. Po pôrode som strašne dlho bola aj ja tučná. No začala som sa inak stravovať, schudla som 23 kil. Mám ešte nemej než pred pôrodom. A odvetedy sa citim aj lepšie. Akoby som to svoje staré ja nechala tam kdesi preč.
Skús si začať všímať viac veci ohľadom dieťaťa a na chvíľu vypnúť. Ja viem, že vypnúť myšlienky je ťažké. Mám rovnaký problém, nedokážem prestať myslieť. Stále mi niečo beží v hlave, nemyslím si, čo môj muž môže robiť v práci a hlúposti. Mala som na to aj lieky. Skús si písať. Písať čo cítiš. Tiež nemám nikoho komu sa môžem
vyrozprávať a písanie denicka vie pomôcť.
A ta motivácia niečo robiť. Mám to niektoré dni rovnako. Ja neviem kde mi hlava stojí, dieťa, varenie, upratovanie a muž sedí na gauči a pozerá na mna. Ide nemá roztrhať, že ja som od rana ani nejedla a on má čas len tak sedieť.

Daj sa dokopy! Neviem aké očakávania si mala od života, materstva, práce, ale zrejme sa nestretli v realite s tým aké si mala predstavy. Prestaň s tým bojovať, prijmi to čo máš. Pouvažuj nad novými výzvami, nikdy nie je neskoro zmeniť povolanie. Dieťa do zariadenia jasle/mš a ty do školy či na kurz. Daj si nový cieľ - pre seba, pre život. A nájdi si aj psychiatria nech ti pomôže. Nevzdávaj sa!

To 8 psychológov ti nepovedalo, že je čas na lieky a ísť k psychiatrovi?Teraz vidíš všetko čierne, ale je to vplyvom choroby nečakaj a ries to ..nie je to hanba ani slabosť.Drzim palce bude lepšie teraz to nevidíš

@dibaby dakujem, Vas komentar je naozaj napomocny a Vas osobny pribeh je inspirativny. Mate pravdu, tato cast materstva bavi aj mna - ucit dieta veci a tesit sa z jeho pokrokov. To je super, ze sa Vam podarilo schudnut, je to povzbudzujuce pre mna aj pre dalsie matky-trosky na rodicaku.

Co tvoj muz?
Kde je on v tvojom pribehu?
Co robi? Ako sa chova? K rodine, k tebe.

aký je ten život zvláštny... ja čo som vždy bola taký blázon, čo už po škole tužil po tom labzovať po svete, zažívať dobrodružstvá a užívať si... čo sa mi aj podarilo, hneď po dokončení strednej školy som odišla do švajčiarska, kde som pracovala ako au-pair, mala som skvelú rodinu, s deťmi som bola cez deň a po večeroch a víkendy som žila na plno, lyžovačky v Alpách, výlety do blízkeho Francúzska, cez víkendy bary a diskotéky, na kolieskovýhc korčuliach okolo ženevského jazera aj s partiou, no úžasný život,..po štátniciach z Fj som odišla ešte do Londýna, kde som zostala ešte dva roky a takisto neskutočné zážitky. V 32 rokoch som zostala tehotná a vrátila som sa domov, aj keď som nezostala s otcom svojho dieťaťa, bola som nesmierne šťastná a materstvo a to že som bola doma s dieťaťom som si veľmi užívala, pre mňa to bolo neskutočné, ako človek dokáže zrazu až tak veľmi milovať to svoje dieťa... Mala som však úžasných rodičov, ale mama skoro zomrela na rakovinu. Inak môj otec to veľmi ťažko znášal, pomáhala mu viera v boha a začal chodiť do kostola, dokonca si tam našiel dobrých priateľov, čo tam chodili a potom spolu zašli aj do krčmy 🙂 nikdy sa netreba vzdávať 🙂Ja čom som vždy tužila len cestovať, spoznávať iné kultúry, užívať život plnými dúškami, som bola zrazu šťastná na prechádzke s kočíkom po lesnej cestičke pri našej malej dedinke, a najšťastnejšia keď som držala svoje dieťa v náručí...

Ja som na materskej práve schudla a cvičila, chodila do fitka, máš prvý cieľ, ktorý je len v Tvojich rukách, schudnúť a cítiť sa dobre vo svojom tele.

@julka188 táto terapia nie je vhodná pre ľudí v takomto stave. Skúsený terapeut, by ju určite nezobral a neskúsený môže len uškodiť.
@autorka toto znie už fakt ako veľmi vážna vec, ktorá patrí do rúk lekára, nie tu na koník. Ak si bola úplne otvorená k psychológom ako tu v príspevku, tak by Ti pomohli určite aspoň odporúčaním k lekárovi. Ak si k psychológom nebola otvorená úplne, tak Ti pomocť nevedeli. Možno si k nim pre niečo nenašla dôveru a nevedela si ich pustiť do svojho vnútra úplne natoľko, aby Ti pomohli. Čo Ti vlastne povedali? Na čo si sedeniami u nich prišla?
Mne z Tvojho príspevku srší nedostatok sebelásky, sebahodnoty a sebavedomia. Základ života je nájsť rovnováhu v sebe, mať sa rád, byť vďačný za maličkosti ale aj veľké veci vo svojom živote. Ak človek dostane dar života a Ty si dostala aj dar priniesť na svet ďalší život, tak by mal človek tie dary využiť a tešiť sa z nich.

@julka188 toto by som určite neriešila. Dnes je väčšina šarlatánov čo len zarábajú na ľudskom nešťastí. Zle urobena regresia narobi este viac škody a moze ublížiť. Človek akurát príde o kopu penazi. Tu je aj geneticka predispozícia na duševné problémy a v živote ktorý autorku neteší sa len rozvinula na problém a zrejme aj poporodnu depresiu. To treba riešiť s odborníkom nie ezo šmejdom a s partnerom. Ten je co slepý hluchý keď nevidi v akom je žena stave? Toto už musí byť vidno takýto stav sa nedá úplne zamaskovat.

Už nepíše nič, ani o mužovi, a celkovo písala tak čudne , tak ja neviem, či to není vymyslene všetko.

Materstvo ta neurobilo nestastnou . Mas poporodnu depresiu alebo si mala uz pred teho silne depresie a hormony to zhorsili alebo mas aj nejaku inu diagnozu psychicku. Treba to riesit ak nepomohli psychologovia tak skus psychiatra. Schudnut sa da staci chciet a zdravo jest. Pracu si neznasala uz pred tym Cize nespokojny clovek si bola este pred materskou. Treba len na sebe pracovat . Je normalne ze sa citis osprostena to sa stava kazdej druhej ale neznamena to ze sa tak budes citit uz naveky. Sustredis sa moc na vsetko co ti vadi a malo si vsimas co ta tesi co je dobre v tvojom zivote . Vieme svoje myslienky vedome ovladat a nasmerovat inym smerom . Nemusia myslienky ovladat nas. Chce to len cvik.

Nie materstvo ťa neurobilo nešťastnou,tak problém nie je,aké v tebe.