Prečo sa vyhýbam rodinným stretnutiam ako single?

@anonym_autor ak chceš tak mi napíš, viem ako sa približne cítiš. Niekedy dobre padne sa porozprávať s niekým, kto ťa vie pochopiť.

Nemam rad rodinne stretnutia, ani ich nepraktizujem, neviem komunikovat s rodicmi, som single..., a nehanbim sa za to. JE to tak, a clovek by to mal na sebe prijat. Hanbit sa za single? A co buddhisticki mnisi? Ja som dobrovolne single, viem, ake vsetky veci by asi vadili druhej osobe na mne, a mne to takto vyhovuje. NIe je za co sa hanbit.

@reanda Rodina toxická, mám emocionálne zranenia z detstva a mladosti. Vraj sa len vyhováram a až také strašne to nebolo 🤦🏻‍♀️ širšia rodina ma svoju pravdu a vie pritom tak 5% všetkého, mama sa pred jej matkou a súrodencami pretvaruje. A áno, žijem samotársky. V spoločnosti nie osamelých cítim moju samotu násobne.

@anonym_autor zvyknes si 😀

@anonym_autor rodina nie je cela planeta.. na svete su miliardy ludi, s ktorymi si mozes rozumiet.. len sa treba prestat sustredovat na zranenia z detstva, uvedomit si svoju hodnotu, ktoru mas ZARUCENE VZDY, aj keby si mala dve hlavy, alebo neviem, co je to, za co sa hanbis.. nikdy sa nemas za co hanbit, ak si proste sama sebou.. ale treba mat odvahu.. byt otvorene sama sebou, aj ked mnohi ludia maju mozno na teba ponizujuci nazor.. lebo ked sa stiahnes a schovas, znizujes si sancu na stretnutie aj tych, s ktorymi by si si rozumela.. respektive tazko si mozes s niekym rozumiet a prijat niekoho priazen, ked nemas priazen sama k sebe..
no a potom sa treba zbavit vlastnych predsudkov a ponizujucich nazorov, ako na inych, tak sama na seba
cest praci!

@anonym_autor Je pohodlné a ľahké zvaľovať vinu za svoj nešťastný život na iných. Vieš, aká si aj prečo si taká, tak to rieš a ži svoj život tak, aby si bola šťastná a nezahrabávaj sa natrvalo v pozícii obete. Ale Tebe to vyhovuje, však? A navyše, dnes je to moderné obviňovať iných z toxickosti. Je to ľahšie povedať si, že si sama, lebo za to môže matka, otec, učiteľky... ako zobrať život si vlastých rúk a začať si aktívne hľadať vzťah a potom na ňom pracovať.
Inak, každému si ukradnutá, aj to ako žiješ, určite nikto okrem teba nerieši, prečo si sama, to sú len také otázky, aby reč nestála. Nemôžeš byť taká vzťahovačná.

@reanda Ono to nie je vzdy take, ze ked sa vedome nesustredit na zranenia z detstva, tak sa nemozu ozyvat a prejavovat. Ide o to, ci sa prejavujes cez ne, alebo nie.

@anonym_autor Uplne ta chapem. My sme bezdetny manzelia a tiez su mi neprijemne rodinne stretnutia alebo vacsie oslavy s kamosmi. Kazdy riesi len deti a ma blbe poznamky. Boli casy,ked som sa naozaj vyhybala ludom a bolo mi to neprijemne.

@anonym_autor nikto z nás nevie, či si si prežila, to vieš len ty. Hlavne rodina by sa mala pozrieť na to, ako si s tým vysporiadana a keď nie úplne tak, ťa má podporiť. Keď sa to nedeje tak si utiahnuta, čo je aj prirodzene. Potom to záleží na tebe čo by si chcela, či ti to aj vyhovuje alebo by si chcela zmenu, potrebovala by si niekoho okolo seba, kto ťa vypočuje, vždy ťa podporí aj opakovane, neviem či takú osobu máš.

@ivan105 zranenia z detstva je dobre si uvedomit a potom ich 'pustit' a prave ich nenechat neustale zasahovat do pritomneho zivota.. ano, ony sa ozyvaju, ale vzdy, ked sa ozvu, tak ich zas a znova treba pustit.. a ony budu slabnut a raz sa ozyvat prestanu.. ale casto si ich ludia dobrovolne nechaju zasahovat do zivota, nechcu ich pustit a prave sa ich drzia, lebo su dobrou vyhovorkou a ospravedlnenim nasich sucasnych 'neschopnosti', ktore by sme inak museli nejak prekrocit.. ako sa pise nado mnou, je to pohodlne, na nieco sa vyhovorit, ako prijat zodpovednost a nieco s tym urobit

@reanda vy ci pisete o tej zodpovednosti v dospelosti, presli ste si tiez niecim podobnym v detstve? Ja, detstvom skusa, sice na jednej strane s vami plne suhlasim, ze v dospelosti sme uz zodpovedni za svoj zivot sami, ale na strane druhej, uvedomuje si vobec niekto, ako hlboko v nas ostali rany za tie roky - opakujem sa - ROKY - a ze aj ked clovek si to v dospelosti uvedomi skor ci neskor, tak trva dalsich niekolko rokov, kym to ako tak spracuje? To nie je robota zo dna na den a mavnutim prutika som iny clovek a zrazu mam krajsi zivot. Znacnu cast dospeleho zivota nam to 100%tne ovplyvni, kym prideme k bodu, ze nieco tu v nasich zivotoch nefunguje a patrame po pricine. Ja som na to prisla az v 33rokoch a teraz mam 37rokov a som v urcitom pokroku, chodim na terapie a ucim sa nastavovat hranice, co sa mi tak na 70% aj dari. Samozrejme to, co nase vnutro vyzaruje - napr.utiahnutost (z detstva), to sa premieta v kazdej sfere, napr. aj v praci a tam si tiez par ludi kopne, lebo vycitia tu slabost, takisto v partnerstve. To nie je o tom, ze ten clovek sa nesnazi, ale ze bol roky naprogramovany sposobom, ktory vyhovoval toxickemu rodicovi. Mozno divny priklad, ale ak vychovas napriklad psa tvrdo, vzdy sa bude podriadovat a bát, a aj ked sa s nim da nieco urobit, nikdy to uz nebude na 100% to, co by bolo, keby vyrastal v zdravom prostredi. Nie je to len lahka vyhovorka na minulost, je to nieco, co sme nemohli ovplyvnit ale zadefinovalo to nasu osobnost. Skuste si to prirovnat s nejakym vyraznym strachom /fobiou, ak sa vam raz v zivote nieco zle stalo... ci sa v podobnych situaciach neobavate znovu. A potom si skuste predstavit, keby sa vam ta zla vec zopakovala niekolko krat, ako by ste opat reagovali na podnet ktory tu situaciu vyvolal. To je to naprogramovanie na urovni mozgu.

@reanda To mozno povedat aj o hranicnej poruche osobnosti, napriklad, ze ak je sposobena traumami, tak preco ti ludia maju potom potrebu znepriatelit si druheho? Maju to rozpoznat ako traumu, a nechat to ist. To nie je take jednoduche. NEmozes sa nutit do toho, ze musim byt takyto, lebo to, ze som outsider, to je z traumy, tak sa budem snazit zapadnut do kolektivu, aby som traumu vytlacil z hlavy a pod.

@ivan105
ty mas hranicnu poruchu a rozhodol si sa zit preto sam? Ak ano si riadne silna osobnost.

ako si prisla na to, ze mam hranicnu poruchu osobnosti? KDe som to pisal? A ten dovetok, ze preto zijem sam? NErozumiem. My sme hlavne bytost, nie osobnost. AK mam nejaku tzv, diagnozu, a idem na zoznamku raz za dlhy cas, nepisem to o sebe, ze ju mam. Ziadny predstavitel zenskeho pohlavia si nezasluzi to vediet vopred, kedze to opacne pohlavie klame sustavne.

@anonym_32a40b ja len pisem, ale ty tou mentalne zaostalou aj si. Co uz nie je moj problem.

Včera sme mali rodinné stretnutie som slobodna mamička spokojná vyrovnaná a rodina sa mi snažila nahovoriť ze nie som v poriadku ze nie je normálne nechciet vzťah ze mam chcieť a on príde. Neverím tomu. A asi ani veľmi nechcem je mi dobre mam pokoj, bud hrdá ze si single a ukáž ze si šťastná takto 🙂‍↕️

@anonym_autor nemám to tak a nemala som s tým problém, ani keď som bola single, ja by som ako sa poznám zavalila, že mám priateľku, že som na ženy, nech majú o čom kvákať

@anonym_autor psychoterapia
Ty nevies zit ani sama so sebou a niesi spokojna

@anonym_d8d813 malokedy sa vyjadrujem k niecomu, s cim nemam skusenost.. nikde som nepisala, ze je to lahke.. ale ak sa chce clovek v zivote posunut k vacsej spokojnosti a blizsie sam k sebe, ku svojej skutocnej podstate a nie znoske komplexov, tak s tym nieco urobit musi.. samozrejme, moze zostat aj na urovni prezivania a ospravedlnovania si vsetkeho tazkym detstvom, nikoho nemozno nutit chciet zit lepsi zivot

@ivan105

Hanbím sa, že traumy nedokážem prekonať a niekoho si nájsť, hoci to vedia aj drsne povedané aj osadnicky. A že mnohí traumatizovani si našli aspoň dočasne nejaké vzťahy. Už som za tie roky veľmi zahorkla a zatvrdla. Občas sa prekonám a idem na rodinne stretnutie s myšlienkou, že hádam mi nebudú klásť nepríjemne otázky. No a tam sa dozviem napr o dvoch svadbách bratrancov, ktorých som pred rokmi kocikovala, o dokonalom sesternicinom frajerovi z dobrej rodiny, pritom ja sa len pretĺkam životom. Kariéru mám, nie veľa peňazí ale aj bývanie aj auto aj vzdelanie, no pripadam si bez muža a deti bezcenne 🙁
@reanda

@anonym_autor ked sa budes hanbit, mas take nastavenie mysle a aury, ze si ani nemozes nikoho najst, lebo neprijimas to, ze si teraz single. Tu cesta nevedie. JA uz ani nehladam, a som takto ok.