Som mimo ja alebo svokra?
Ahojte , už dlho som rozmýšľala ze sem napíšem moju “ kauzu” zo svokrou. Pretože podla môjho manžela som divná ja , nie jeho mama. Cez leto som rodila prvý krát ( mám 23 rokov ). Keďže ma nechali prenášať dva týždne od termínu pôrodu moja mamina čerpala dovolenku presne vtedy keď ja som ešte nerodila. Chcela byt u nás doma a pomáhať mi. Nakoľko to nevyšlo už chodila do práce na dlhý, kratky týždeň. Priateľ pracuje od rana 9 do večera 19. A povedal jeho mamičke mojej svokre aby mi chodila pomáhať s bábätkom . Bývajú vedla nás ako sa povie na jednom dvore. Mamička sa veľmi vžila do role a nedala mi prvé dva mesiace od narodenia našej dcéry žiť. Chodila k nám bez klopania , budila ma , keď som vysla von s kočíkom vytrhla mi ho z rúk zo slovami “ daj mi ju “ malá často plakávala . Svokra z toho obvinila mňa že to plače lebo mám zlé mlieko mám ju hneď prestat kojiť to je určite mnou a malú boli bruško. Za každé zamrnčanie malej k nám doslova doutekala a vytrhla mi to malé krehké babenečko z rúk a odmietala mi ju vrátiť aj po tom čo som ju o to prosila. Kľudne ju takto natriasala aj 2-3 hodiny a malá revala ešte viac lebo určite citila zo mna ten strašný stres a tlak. Toto sa opakovalo deň čo deň. Schudla som 15 kíl a za každé zamrnčanie malinkej som chytala paniku že zas bude načúvať pod oknom a dobehne. Manželovi som sa to snažila vysvetlit milo aby sa neurazil že nechcem jeho mamu. Samozrejme že mi povedal že on s ňou problém nemá mám si to riešiť ja. Nechcela som robiť zbytočne dusno na jednom pozemku ale bolo to čoraz horšie. Stále sa to opakovalo deň čo deň. Svokra úplne vyšinuto načuvala kedy niečo začuje aby mohla dobehnúť. Chodila mi uspavat malú nasilu aj keď som ja povedala že netreba nemusíte chodiť a hovorila malej debilnu básnickú kde sa prezyvala jej mamičkou. A stále v kuse ja som tvoja mamička . Jedného dňa už keď k nám vtrhla a išla mi malú zase brať som jej vykričala do tváre že ju tam nechcem , malú jej nedám a to čo mi robí ma psychicky ničí a deptá. Už keď muž videl keď prišiel že som len sedela a plakala a nechcela na neho ani pozrieť až vtedy jej išiel dohovoriť aj on. Od vtedy mi píše správy či môže prísť, pýta sa či si môže malú zobrať na ruky… Malá ma už 5 mesiacov ale ja svokru neznášam stále. Aj keď sa snažím neviem sa ani tváriť na ňu pekne. Malú jej nedávam na stráženie nikdy. Neverim tej žene. Už máme doma chvála panu Bohu pokoj. Ale občas keď ešte malá plače príde na mna taká chvilkova úzkosť že zase príde. Ale nepríde … keď som o tom povedala manželovi že jej proste neverim a malú jej určite nenecham povedal že to mám riešiť potom ja zo sebou u nejakeho odborného doktora pretože mamička iba pomahala .
Ďakujem že ste sa dostali s čítaním až sem . A teraz moja otázka znie som chybná ja ? Alebo svokra ?
Manželovu odpoved už viem… 🫣😁
@vendy23 chápem Tvoju frustráciu. Premotivovaná dokonalá pani máma, ktorá Ťa bude poučovať vo dne v noci. Moja svokra NIKDY nepriznala farbu, keď moje dieťa zobrala pokočíkovať, prišla víťazoslávne k nám s tým, že celú dobu jej dcéra spala a jaká kľudná a bla bla bla... A ja ako novopečená prvorodička som mala samovražedné myšlienky, že som najhoršia matka na svete.... A postupom času som zistila, že to, čo mi hovorila a ako sa tvárila, že NO PROBLEM, vôbec nebola pravda, čo má naštvalo a cítila som sa oklamaná. Robí to doteraz, ale našťastie už bývame cca 500km od seba, takže f*ck off. Keď Ti tá Tvoja teraz poslušne vypisuje, budeš nakoniec Ty vyzerať ako tá zlá, tým, že jej ani neodpíšeš, nič nedovolíš jej dávaš len tromfy do ruky, lebo ONA LEN DOBRE CHCE A TY JEJ TO NEDOVOLÍŠ. Povoľuje uzdu veľmi pomaly. Keď ju chce pokočíkovať, tak vyjdi na dvor a sleduj ju pri Tom. Aby vedela, že je pod dohľadom a že keď to znova pos*rie , tak to bude definitívne! Nastav si stopky najprv na 20 minút, potom na 30 minút... V budúcnosti ju možno budeš potrebovať na babysitting, ale teraz je to ešte skoro. Cca 1 x do týždňa na 20 minút nech ju pod tvojím dohľadom ponosí na rukách a povozí v kočíku a hotovo... Časom sa možno utrasie v Tebe tá nedôvery. A mimochodom, Tvoj manžel by si zaslúžil za ucho! Ty si jeho žena, ty máš mať prednosť pred materou! Tak nech sa spamätá, alebo nech si berie perinu a vankúš k mamenke a spí tam!
@mamamasama podobne
@vendy23 keď ti niekto chodí do domu bez zaklopania, budí ťa, alebo vtrhne do domu na to slúži zámok vo dverách zamkneš sa, z dnu necháš tam kľúč a máš pokoj.
Manželovi povieš nech namontuje vypínač na dverový zvonček a v kľude sa vyspíš.
Ak by niekto búchal na dvere a dobíjal sa násilím dnu zavoláš 158.
@vendy23 po pôrode si bola precitlivena z hormónov a do toho to všetko co sa dialo, tvoje podvedomie si to ulozilo a teraz sa prebudza strach ze sa to zopakuje. Šťastná mama = šťastné dieťa. Daj sa do pohody 🙂 nájdi si nejaký spôsob relaxu aby bola hlava niečím zaneprázdnená a ten strach casom prejde ale veľmi pomaličky. Držím palce ❤️
Tvoj muz by ma najviac trapil, ako sa zachoval.
A to, ze byvate na jednom dvore so svokrou (predpokladam ze na jej pozemku), je cesta do pekla pri takychto vztahoch. Za inych okolnosti by som Ti povedala ze vzala si si svojho muza a nie matku. Ale v tomto pripade si si vzala muza co Ta ani nepodpori a zijete pri sukni jeho matke. Asi najhorsia kombinacia. Bud sa osamostatnite a budete aj viac mimo svokrin vplyv, alebo sa naozaj hlas k odbornikovi, pretoze ho este v zivote budes vela vela potrebovat, to bude nonstop problem na probleme.
@vendy23 necitam komentáre ....napíšem ti len toľko,že chyba sa stala hneď na začiatku .Od začiatku to bolo treba stopnut ,je to tvoje dieťa- ty si jeho MAMA. Mohla prísť na výpomoc tesne po pôrode, ale neskôr už bolo treba rázne povedať,že ti to vadí a že jej už dakujes za pomoc. Teraz sú medzi vami nastrbene vzťahy a potrvá istý čas,kým si nájdete opäť cestu k sebe ,a možno ani vôbec
Nezazila som ani nikdy nezazijem ale podla mna ak.dieta place ked ho mam.na rukach dam.ho.jeho mame.. a to ze ju nechala plakat co si pisala b druhom prispevku je zly pristup, no na druhej strane bud rada ze ju nekrmila niecim nevhodnym o tom som uz viackrat citala. A mamicka ako ty.musi byt psychický v poriadku..nie je od tvojej svokry pekne ze ti psychicky ublizovalA... No ina vec je ked ma clovek psychicke problemy.. nema aj tvoja svokra psychicke poruchy? Toto nie je spravanie zdraveho človeka co vyvadzala tvoja svokra!
@vendy23
celé zle! Žiješ vedľa svokry na jej pozemku, v muzovom dome a on je idiot. Psychopat dozenie zdravého na psychiatriu a ešte je za hrdinu!
Po tomto muzovom vyhlaseni, cirkuse a psychodeptani - by svokra chytila roku po drzke, ze by sa mi oblúkom vyhýbala. Vytrhnúť mi a nedat moje dieťa?? Možno by uplne stacil moj ton hlasu a pohľad v tom momente a chytila by aj žalúdočné vredy, minimalne... To si bola priviazana, ked si jej malú, toboz placucu nevzala z ruk?
Máš jedno dieta, ak mas kam, odiď stade. Alebo sa muz prida a uvedomí si, ako sa chovat, alebo ma po rodine. Tu u mna konci veskere porozumenie! Dieta sa berie nedá matje proti jej vôli iba vtedy, keď je v ohrození života!
Inak absolutne neakceptovatelne! Nech niekto vezme gorile mláďa - neprežil by to!
A určite by som tam neostala bývať pri takých "pomocníkoch"!
@vendy23 ja do teba teda nechcem este kopnut, ale
- preco si mama nevybavila dovolenku az ked naozaj porodis? Vsak si este nejaky cas v porodnici
- preco ten tvoj manzel ci priatel (?) nebol s tebou na zaciatku?
- preco pre boha ste na zahrade jeho mamky? To uz ako vidis lutujes
No a na zaver, myslim, ze az tato situacia z teba konecne spravila zenu a nie dievcatko...ked sa clovek postavi sam za seba. Tvoj vyvoleny to totiz nie je
Co sa stalo, stalo sa. Obaja aj muž aj svokra to riadne prepískli. Na tvojom mieste by som trvala na Tom aby sme všetci traja navštívili psychológa alebo vzťahového kouča. A chodili by sme tam všetci traja dovtedy kým by sa vzťahy aspoň trochu neurovnali.
mal Ti pomáhať od začiatku manžel, mal si zobrať voľno a nie Tvoja mama alebo svokra
@vendy23 Nečítala som komentáre, ale v prvom rade si porieš muža. On mal byť s vami doma, keď ste prišli, nie tvoja mama ani svokra. Svokra spravila čo spravila, možno je to prvé vnúča, alebo to, že ste blízko pri nich, alebo si myslela, že si mladá, neviem. Ale ukľudnila sa, drží si odstup, nestará sa, takže pochopila. Ale tvoj muž je idiot, na ktorého sa v budúcnosti nebudeš môcť spoľahnúť, lebo ukázal, komu drží stranu. A to by ma trápilo viac, ako svokra. Ale jasné, že je jednoduchšie hodiť vinu na svokru, ako si pripustiť, že muž sa nezachoval správne.
@vendy23 moja zlatá, o by si ty bola chybná??? To svokra je zbytočne príliš akčna a do všetkého hrrrrr. Asi ju bolo treba zastaviť ešte skôr, zbytočne si sa nervovala. Popravde, veď aj muž jej mohol dohovoriť, nech ide k tebe len vtedy, ak jej prezvonis, že potrebuješ pomôcť. Boli by ste sa vyhli komplikáciám. Tak si užívaj krásne mamičkovské dní 👍
Ani aom to nedocitala? Zamky s klucom mas?
Mala som toto isté, po narodení prvého syna, tiež som mala 23, potom už 24 - ale od mojej vlastnej mamy. Bývali sme vtedy s bývalým u nej, má veľký dvojgeneračný byt, takže bolo kde. U mňa sa spustila depresia a panická porucha z toho, minimálne tri roky som sa z toho dávala dokopy, ale aj kvôli nedobrému vzťahu s bývalým to tak dlho trvalo. Mama ma však riadne zdeptala na začiatku, trhala mi doslova malého od hrude, najlepšie keď sa kojil, že sa musí iba 10 minút, že potom už len dudluje, potom že každé tri hodiny iba jesť, tak vrieskal od hladu, nechcela mi ho dať, urážala ma, že decko malo decko, na druhej strane, keď mala ona stále pri sebe dieťa, tak ma nepustila dokončiť si pol roka vysokej (mala by som bakalársky titul) lebo som sa mala starať - rozumej drhnúť dlážku kefou, variť všetkým, prať, nakupovať… nesmela som nikam chodiť, lebo však mám dieťa! Tomu stále spievala, ako je jeho mamička a ešte dlho potom, keď sme už boli odsťahovaní a došli sme len na návštevu, nútila syna volať ju mamička a nie babka…. Bývalý sa jej netrúfol ozvať lebo sa bál, že nás vyhodí, môj otec bol podpapučník a mama mala vždy pravdu, pre pokoj v dome. Nakoniec sme sa, keď mal malý 8 mesiacov brutálne povadili, a ona nás takmer zo dňa na deň vyhodila z bytu, že máme vypadnúť, hoci sme dodržovali všetko, čo si povedala. Pamätám si, ako som sa šialene bála, že mi malého nedá, keď som sa balila, mala som od stresu takú hmlu, že som sa spamätala, až keď sme už sedeli v podnájme. Samozrejme aj na malom taký prístup zanechal dôsledky, bol to môj cecek, doslova som nesmela byť od neho preč ani na minútu, ani na záchode, často som všetko robila s ním v šatke/nosiči… hrať samostatne sa nevedel/nechcel, len so mnou… spánky mal max 20 minutové, a to aj v noci a na vrch všetkého len zjapal a zjapal a ja úzkosti z toho plaču, kto zas dojde, často sme sedeli obaja na zemi a revali sme… Aj po 14 rokoch mi je stále zle, len si na to spomeniem. Jo, a mamu som odstrihla potom na ďalšie dva roky, ale až potom, čo mi naozaj docvaklo, kto je v tejto kauze “zlý”, po tom čo nás vyhodila, som k nej normálne chodila na návštevy a znova a znova si robila zle. A ano, chcelo to potom riešenia u psychoterapeutky, ale to už až dokopy aj s rozchodom s bývalým…. nedalo sa ináč.
Vadny je tvoj muz, ktory sa ta nezastal hned na zaciatku a nestopol matku. Bohuzial to zaslo pridaleko. Svokra chcela pomoct, ale prehnala to a teraz sa skludnila co je super. Praktiky z jej mladosti su uz chvalabohu prec. Nemusite byt najlepsie kamaratky, staci ak spolu budete primerane vychadzat.
@angeli121212 muž, bohužiaľ sa správa ako 5 ročný chlapec, doteraz jeho matka riadi jeho život, diktuje mu čo ma, nemá robit a rozprávajú sa spolu o mojom synovi ako keby oni dvaja boli partneri, neviete si predstaviť tie absurdne situácie a rozhovory- aj keď žijeme 300km od nich, dennodenné si vyvolávajú, hodinové rozhovory počnúc oslovením ahoj miláčik. Som z toho na prášky, najhoršie že ani rozvodom by sa to nevyriešilo, proste som si zobrala muža, ktorého matka neprestrihla pupočnú šnúru. 😪
@pe_mi Vôbec nie je precitlivená. Správanie svokri určite nebolo v poriadku. Chodiť bez klopania, vykrikovať mamičke, že má zlé mlieko? Urobiť z nej nesvojprávnu mamu? To vážne? Vám sa to zdá ok? Sa jej nečudujem, že ju nemôže ani ,,cítiť". Pomôcť áno, ale sa aj opýtam, s čím. Byť trpezlivá, veď predsa len je to jej prvé bábätko. A nie hneď jej ho vytrhávať z rúk a vôbec ju nerešpektovať. A kričať po nej. To je určite to, čo čerstvá mamička potrebuje. 🙄
@vendy23 chyba je na oboch stranách. Hneď na začiatku si mala komunikovať a svokre rázne určiť hranice. Evidentne to nieje človek, ktorý by to neakceptoval. Veď stačilo nanu nakricat a stiahla sa. Mala si to riešiť hneď na začiatku, v kľude a nemuselo to zájsť až tak ďaleko. Ona ti predsa nevie čítať myšlienky a možno ti naozaj chcela len pomôcť. Si po pôrode, precitlivena, ovládaná hormónmi, vidíš veci mozno trochu inak, dramatickejšie než v skutočnosti sú.
@vendy23 svokra to prehnala, to je fakt správanie ako blázen a neospravedlní to tým, že hurá vnučka... Manžel je pekný blb, keď ťa v tom nechál vymáchať tak dlho a zakročil až keď si bola na pokraji psychického zrútenia. A ty sa naozaj daj do poriadku, pretože nič iné ako kompromis nebude možné, pokiaľ tam máte spolu existovať...
@ericavargo no mrzí ma to čo na toto povedať... By ma šľak trafil z toho celého...
@deninka233 tak toto je naozaj ťažko aj čítať takéto osoby ako aj tvoja mama sú choré... Neverím, že nemá nejakú poruchu osobnosti vďaka bohu, že si sa odstrihla a verím,že ten vzťah so synom sa musel dať dokopy
Realne ani jeden nie ste bez chyby… tvoja chyba bola stahovat sa k svokre do dvora, za tu budes platit dovtedy kym sa neodstahujes. Tvoja svokra nie je uplne kompletna, takze je ok, ze si ju upratala … ale kym neumre pokoj mat nebudes lebo jej byvas v dvore. Tvoj muz je tiez uplne mimo … len je syn svojej matky evidentne neodstrihnuty … tvoj muz mal svoju mamu upratat. Svoje pocity pories s odbornikom aby si to netahala so sebou dlho a ked budes schopna normalne rozmyslat, prec od svokrovcov… lebo skoncite zle