Som vyčerpaná zo smrti
Ahojte, písala som tu niekoľkokrát, asi som otravná, ale som strašne vyčerpaná. V máji som nečakane prišla v 20 tt o synčeka. Nasledoval polrok samých vyšetrení. V septembri som dostala zápal močových ciest, ako vyvrcholenie polročného stresu. Mesiac bol pokoj, gynekológ nám dal zelenú v snažení. Do týždňa po ovulácii som dostala ďalší zápal močových ciest. Opäť antibiotiká už v 4-5 tt. Lekár v tom čase nevidel nič v maternici, už ma strašil mimomaternicovým. V poslednej možnej chvíli sa objavil gestačný vak v maternici, hoci prázdny. Dostala som progesteron 2x denne do pošvy. Už keď som sa trošku upokojila, že to nie je mimomaternicové tehotenstvo, prišla ďalšia rana. Môjmu otcovi tento týždeň diagnostikovali nádor v pankrease a metastázy v pečeni a v prostate. Aj keď mu to lekár oznámil, neprijal to, stále si myslí, že to sú len krvné zraneniny. Je vážne chorý, má diabetes, problémy so zrážanlivosťou krvi, prekonal mozgovú príhodu aj embóliu. Celá rodina sme sa zložili, najhoršie je, že otec má stále nádej, že sa vylieči, že to nie je vážne. Nikto z nás nemá silu mu povedať, čo ho čaká. Budúci týždeň ho vezú do Martina za jediným lekárom, ktorý sa venujem týmto nádorom, tam mu povedia všetko. Modlíme sa, aby to prijal, aby nezomrel hneď ako sa to dozvie.Bojím sa, že veľa času mu neostáva pri jeho zdravotnom stave. Z toho stresu som asi dostala ďalší zápal močových ciest. Zase mi asi dajú ďalšie antibiotiká, začala som 6 tt. Bojím sa o bábätko či prežije a či bude zdravé kvôli tým antibiotikám. Len plačem zo zúfalstva. Toľko nešťastia nás postihlo v tomto roku, že už sa to prejavilo na mojej psychike aj zdraví...Na tie močové cesty som skúšala všetko, čo sa dá, nejem ani sladkosti, ani cukor, ani biele pečivo a cestoviny len výnimočne...proste moje telo to vzdáva...nemôžem v noci spať, ak zaspím, tak sa budím celá spotená...do jedla sa nútim, snažím sa jej veľa zeleniny, beriem tehotenské vitamíny ...dnes v noci som sa zobudila na strpnutú celú ruku, odkiaľ to prešlo až na tvár, zase sa mi vrátili migrény, ktoré u mňa sprevádza trpnutie polky tela...už neviem ako pomôcť sebe, svojmu bábätku ani svojmu otcovi...vždy som bola "tlmič" celej rodiny, všetci sa na mňa spoliehali vo všetkom, všetko som riešila ja, všetky problémy, teraz som na pokraji so silami a so mnou upadajú aj ostatní...zo súrodencov som najstaršia, mám 32 rokov, sestra 31 a brat len 21...otec bude mať o mesiac 58 rokov, keď sa ich dožije, mama má 52 rokov...keby mal otec inú rakovinu, tak ešte má nádej, ale táto je najhoršia zo všetkých, ľudia s podobnou diagnózou žijú od 2 týždňov do 2 rokov od zistenia diagnózy a zomierajú v ukrutných bolestiach...nikto si takú smrť nezaslúži...mám úžasného manžela, ale ani on mi nevie pomôcť, nevie ma upokojiť a hlavne nemôže byť ani so mnou teraz doma, keďže ho v práci posielajú hore dole po kraji a bez neho to nepôjde...proste som na dne so silami, iba dcérka mi pomáha sa nezložiť úplne...
No, mas to fakt tazke, chudatko. Ak pracujes, nechaj sa vypisat na PN aspon na dva-tri tyzdne, idealne aj mesiac-dva. S otcom telefonuj alebo, ak bude doma, tak ho navstevuj, pre svoj pocit, ze s nim este nejake chvile travis, a kludne sa bavte o hocicom, nielen o chorobe alebo perspektive. Na tie bolesti pri rakovine absolutne nemysli, ku koncu sa podavaju silne lieky - drogy proti bolesti, takze clovek to vnima o cosi otupenejsie. Skus proste zit zo dna na den, nejaku malinku radost si dopraj obcas, aby si sa nezblaznila. Bola som v podobnej situacii s mojou mamickou v zime a na jar a mne pomahalo planovat nieco vzdialenejsie, konkretne nasu prvu rodinnu dovolenku s detmi v Chorvatsku. Drzkaj sa, prajem vela sil.
@gabika4 ☹️☹️☹️ veľmi zle sa to číta. Máš veľmi ťažké obdobie, žiaľ hlavu nevieš vypnúť, chápem. Možno prišiel čas, aby rodina pochopila, že nemôže stáť všetko na tebe... 🤷. Neviem ako to bude pokračovať, každopádne máš dcérku, venuje sa primárne jej. Brat, sestra, mama, otec, to sú dospelí ľudia. Musia si svoje boje vybojovať sami, ty s tým nič nespravíš ☹️. Možno prišiel čas, aby konečne prevzali sami zodpovednosť nad svojím životom... Mám pocit že máš silné úzkosti, tvoje psychické zdravie je úplne v troskách, normálne by som šla za obvodným, alebo rovno za psychológom, aj psychické zdravie treba liečiť. Buď sebecká, mysli hlavne na seba, svoju dcérku a bábätko. Ostatné musí ísť bokom, toto sú teraz tvoje priority...🤷
@gabika4 nie si v tom sama aj my sme si prezili taketo peklo a bola som uplne na dne. Polozilo ma to,nespavala som,nevidela som koniec. Mozno tomu teraz neveris,ale najhorsie obdobie je,ked cakas na verdikt. Ked uz bude vediet,co dalej,ulavi sa ti. Bude to priserne obdobie,ale musis pozbierat sily. Ja som bola tiez hromozvod pre celu rodinu,musela som podrzat mamu,ktora sa zosypala a ja som uz nemala ziadne sily pre seba. Mysli na seba,bud oporou blizkym,ale dovol aj sebe panikarit,dovol si poplakat,povedz im ako velmi sa aj ty bojis. Pred otcom musite byt silny,neplakat pred nim. Najhorsie je,ked vidis v ukrutnych bolestiach odchadzat otca a nemas mu ako pomoct to su strasne muky,ale bohuzial taky je zivot. Mna stalo vela sil neplakat pred nim a akonahle som zavrela dvere vyrevala som sa z podoby,ked ma uz nevidel. Jedine to pomahalo. Zmen pohlad na vec,daruj mu najviac casu kolko s nim len mozes byt. Mne aj toto pomahalo,ze jedine ako som vedela pomoct,bol cas straveny s nim. Ak odide,toto bude jedna z veci,ktore ti budu utechou. Drz sa a mysli na seba a babatko a hlavne dovol si smutit na tom nie je nic zle,len sa neopustaj na duchu,vsetko bude raz znova dobre.
@gabika4 určite vyhľadaj pomoc. Sú situácie, s ktorými si človek vie poradiť aj sám, alebo sa vyrozprávať s kamarátkami. Ale sú situácie, keď človek potrebuje odbornú pomoc. Prežívaš bolestné pocity, nevieš si s tým pomôcť sama, si k tomu tehotná, takže ja by som nerozmýšľala a hľadala by som v okolí psychologičku. Otec prechádza prirodzeným procesom, ktorý sa deje ľuďom keď im povedia o diagnóze - a to, je popieranie. Tie fázy sú - šok a popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia, prijatie. Nemusí vôbec dôjsť k prijatiu situácie a je dobré o týchto fázach vedieť. Prvá ich popísala Elizabeth Kubller Ross v súvislosti so zomierajúcimi, ale tie fázy sa dajú použiť kedykoľvek v krízových situáciách.
@mandala77 psychológa mi zatiaľ netreba, dokážem fungovať, neležím v depresiach v posteli...len musím stále plakať, keď neplačem, je mi horšie...snažím sa vyplakať všetok smútok a beznádej...dcérka ma nenecháva padnúť, stále ma bozkáva, hladká, hovorí ako ma veľmi ľúbi a podobne...len mi už nestači sila na ostatných...bojím sa teraz o bábätko, bojím sa, že mu ublíži infekcia, ale aj že mu ublížia antibiotiká 😢
@gabika4 máš sa aspoň komu vyrozprávať? Ak áno a pomáha ti to tak toto môže byť spôsob ako si trochu uľaviť. Nie je dobré že si tlmič, nárazník rodiny, v takýchto situáciách keď ti samej život naložil na plecia veľa a ešte máš byť nosnou priečkou celej rodiny, musia si aj oni uvedomiť že sa musíš trochu šetriť, vrámci možností. Je to hrozné, je mi ľúto aj otca, čakajú vás ťažké časy ale mysli na to že ani to najhoršie obdobie netrvá večne. Moc ti držím palce aby bábätko bolo v poriadku a vydržali ste, ak by si chcela kľudne mi napíš správu. Robila som s pacientmi ako je tvoj ocko.
@gabika4 ja by som tiez vyhľadala psychológa. Ak pisete, ze Vám ho netreba, zvolili ste podla mna dobru formu terapie, ze sa vyrozprávate aspon tu, aj ked ako spomínate, pisali ste sem uz viac krát. Dobre. Ak budete citit potrebu, napíšte znova. Alebo môžete dať doma svoje pocity a strachy na papier. K ocovi. Vzhladom na jeho diagnózu by som sa snazila s ním tráviť maximum casu. Chodit na prechádzky. Ist s ním na večeru do jeho oblubenej reštaurácie. Jednoducho este by som sa snažila o nejaké spoločne zazitky. Ak vás otec zatial neprepadol panike a depresii je to podla mna aj pre neho lepsie. Možno po kontrole v Martine ho to prejde a možno nie. Možno sa Vám časom otvorí a bude treba aj prediskutovať take témy aký si želá pohreb, možno ako poriešiť majetkové záležitosti atd. K mocovemu mechuru. Tiez som mala často zápaly a brala som všelijaké vitamíny, brusnice. Napokon mi pomohol čaj z petržlenovej vňate. Ten som pila na litre denne. No vzhladom na to, ze ste tehotná by som sa poradila ci je vhodný aj pre vás. Ze nasilu jete je super. Vzhladom na tehotenstvo musíte dbať na seba a je uzastne, ze máte dcérku ktorá vás drzi nad vodou. Jedzte ďalej nasilu. K surodencom. S tými by som hodila vážnu reč, aj ked ste boli doteraz ich skala, povedala by som im, ze teda som tehotná, ze mam zo stresu vážne problemy a obavy o bábätko a teda ze od nich čakáte, ze prevezmú niektoré z vašich povinnosti, alebo aby sa snažili vás nezaťažovať. Jednoducho musíte mysliet aj na SEBA a BABATKO. Doprajte si prechádzky v prírode, ta odbúrava stres ci iz s dcérkou a manželom alebo sama alebo s otcom s kýmkoľvek. Možno si doprajte aj oddych pri knihe, pri káve v meste, alebo sa venujte niecomu co máte rada.
@eternity24 antibiotika podľa mna bábätku neublížiš, dnes au uz predsa aj take, ktoré môžete užívať v tehotenstve. Hlavne sa snažte odbúrať stres, teda ho minimalizovať.
@gabika4 no antibiotiká berieš určite také, čo sa môžu brať v tehotenstve, babu neublizia. Ale čo dobre tvojmu telu nerobí, je stres, to obrovské napätie, čo prežívas. Pozri, ty nič teraz nezmôžeš, proste uvidíte čo bude, ty teraz otca ani nevyliecis a ani mu to ty nemusíš hovoriť. Od toho tam je lekár.
Niečo podobné sa dialo u nás v 2013 roku. Ťažké obdobie. Čítala som jednu knihu, kde bolo niečo v Tom zmysle, že žiješ v prítomnosti a trápit sa teraz čo bude o 2 roky je veľmi zaťažujúce , hlavne keď sú to situácie, čo ty neovplyvnis.
Ukľudni sa, oddýchni si, dávaj si vitamíny, probiotiká, vitamín d. Nad ATB sa nestresuj, keby si videla aké lieky som ja brala v tehotenstve, by si oči váľala. Hlavne kľud, ono bude lepšie. Držím to veľmi palce.
@pseudomonas87 no brala som xorimax, všade píšu, že v tehu sú ok...teraz ešte neberiem žiadne, zajtra idem dať opäť moč na prešetrenie...a všetko budem komunikovať s gynekológom...v stredu ma čaká tiež odber na hematológii, keďže mám preukázaný deficit proteínu S, tak musia spraviť kontrolný odber, a keď opäť sa ten deficit preukáže, tak mi dajú injekcie...probiotiká som prestala brať, keďže mi písali, že ak mám v moči e-coli, tak probiotiká ich živia...dnes skúšam len blokurimu (4x denne) a veeeľa vody, pijem asi neustále...
@gabika4 prečo chcete silou mocou povedať ockovi, že umiera? Nasej znamej to rodina nepovedala, preto sa babka vôbec netrápila. A druhá babka mala rakovinu hrubé čreva. Keď išla na operáciu, povedali kej, že idú len vyberať zlcnikove kamene. Nikto ani lekári nechápu, že sa z toho dostala. Prešlo už vyše 15r q je stále tu. Ak má ocko chuť žiť a nechce to prijať, tak ja by som ho nechala v tom.
@maximilie nechceme mu nič povedať, ale lekár, ktorý nám toto oznámil povedal, že on pacientovi oznámil všetko ohľadom jeho zdravotného stavu a vytkol hneď "ale on si to neuvedomuje", aj oni to nechávajú tak...ja sa však cítim zle, ako keby som mu klamala, lebo ešte pár dní predtým som mu povedala, že nech si nenamýšľa hlúposti, že počkáme na ten Martin...no ja som nevedela všetko, on to zrejme nevedel pochopiť a tak to posunul ďalej, nevedela som, že je to tak vážne...napr. o metastázach ani nič nevravel a rozčuľoval sa, že načo stále riešia tie orgány, keď jeho bolí chrbtica (teda on si myslí, že len tá chrbtica, keďže ten pankreas sa tam skrýva)...a my stále hráme tú hru, lebo nevieme čo mu máme povedať, keď dokopy nič nevieme, ani koľko má času, ani v akom štádiu je, pravdepodobne v poslednom, keďže táto diagnóza sa zistí vždy v poslednom..pochybujem, že sa bude dať operovať, a pochybujem, že mu v jeho zdravotnom stave povolia chemoterapie 😢
@maximilie toto podľa mňa nie je dobrý prístup, nepovedať o diagnóze. Je rozdiel starý 80r človek a ešte relatívne mladý muž, autorka píše že má 58. Myslím že každý z nás by si posledné dni života zariadil inak, kým má dosť síl, keby vedel že sa blíži koniec. Pankreas nie je črevo, tam je to bohužiaľ skôr či o niečo neskôr, nezvratné.
@gabika4 je to Tvoje rozhodnutie ohľadom psychológa, Ty máš pocit, že keď sa vyplačeš, že to prejde. Ale sama vidíš, že to neprechádza a to je práve čas, vyhľadať pomoc. Je vedecky dokázané, že emocionálny stav matky sa prenáša aj na plod.
@maximilie tie milosrdné klamstvá nikam nevedú. Človek má právo vedieť pravdu o svojej diagnóze. Nielen preto, aby sa on mal čas vyrovanť s ňou, ale aj preto, že je to omnoho ľahšie pre všetkých okolo.
@gabika4 je mi luto co sa deje, musis byt silna hlavne kvoli dcerke ☹ o babatko sa kvoli AYB bat nemusis...horsia je pren infekcia ktora ak prejde na krcok maternice moze byt zle, cize to treba vzdy preliecit. Skus si zadovazit blokurimi a nasledne aj vaginalne probiotika pre udrzanie spravnych laktobacilov.
@gabika4 mozno, netreba byt vždy ta ktorá všetko rieši. Potom to máš najťažšie ale skutočný problém príde keď z teba nakoniec stres opadne. Moja mamka sa takto roky starala o ťažko chorú mamu ( moju babku) a potom keď babka zomrela, mamka sa zrútila nie preto že zomrela, ale skôr že na ňu všetko tak dopadlo. Dedko, ktorý mamke pomáhal to iste. Neber všetko na seba, dopadnes zle. A možno, pust si nejakú hudbu, obíjmy niekoho a poplac si, dostan to zo seba spolu s niekym a skús nebrať všetko na seba fakt… budem ti držať palce nech je všetko vporiadku…
@mandala77 viem, že psychológ nepomôže...moja mama mala roky problémy s nervami a psychológ jej mohol povedať čo chcel...až jej jeden lekár povedal, že nikto jej nepomôže, pomôže si len ona sama, tak sa spamätala a funguje doteraz...mňa by ešte viac stresovala niečo riešiť s ďalším lekárom, len pomyslenie na to mi zvyšuje tlak...mne pomáha len o tom rozprávať, rozprávať a plakať a plakať...preto som písala aj tu, keď chcem, tak si to prečítam, ak nie, tak nemusím...tiež mi pomáha sa venovať dcérke aj manžel sa snaží, ale všetko má svoj čas, musím to prijať postupne....my mu neklameme vedome, nevedeli sme, že je to tak vážne, tak sme ho upokojovali, že má počkať na ten Martin, že čo povie ten odborník...ale po tom to už bude rýchle a veľmi boľavé pre všetkých 😢
@simona139469 veď sa nesnažím všetko brať na svoje plecia, ale mama má choré nervy, vysoký tlak a veľké bolesti kĺbov, kvôli ktorým ju čaká aj operácia..brať je ešte nedozreté decko a sestra je na druhej strane republiky, má menšiu dcérku ako ja, takže bez nej prísť nemôže a s ňou asi by otcovi na psychike nepomohlo, keďže je to veľmi akčné dieťa...nechcela som, ale bohužiaľ to nechávam na mame, tú všetku ťarchu a veľa pomáha aj môj manžel...robím čo môžem, ale je to ťažké sa upokojiť...ešte mám v živej pamäti ako som otca po mozgovej príhode tesne pred vianocami ťahala s mamou na wc ako živú mrtvolu a to bol "len" ochtnutý...neviem si predstaviť ako to zvládne mama sama ...budúci týždeň budeme zisťovať služby hospicu a podobne, teda ako tu ľudia zvládajú s takto ťažko chorými ľuďmi...
@gabika4 mozno si to nechce uvedomovat.Mojmu ocinovi diagnostikovali zhubny nador/57r./,ktory bol neoperovatelny a doktori mu davali max 3 mesiace.ON si vzdy pripustal,ze ma iba hrcky a ide sa dalej.Nikdy nespomenul slovo rakovina a my sme to respektovali.Od diagnostikovania zil este skoro 11 rokov.Cely cas bol samostatny,robil okolo domu,mne postavil chatu.Lekari to pripisovali jeho nezlomnemu chceniu zit.Ked sa blizil koniec on to uz vedel.Bola som jeho,,dovernik,,.
@dulazh veľmi si prajem, aby to bol prípad môjho otca, ale nebude to tak...rakovina pankreasu je najagresívnejšia rakovina zo všetkých...zistí sa to väčšinou až vtedy, ke'd sa zablokujú žlčovody a teda v poslednom štádiu...u otca už našli metastázy a lekár povedal, že v danej diagnóze sa ľudia dožili maximálne 2 rokov, ale i to je zázrak...určite nie s takými diagnózami ako má môj otec...ja sa len modlím, aby sa lekári zmýlili 😢
Najhoršie na zlých udalostiach je to, že prichádzajú po sebe.. aspoň ja mám ten dojem, že keď je zle obdobie, všetko sa nakopi naraz.. potom je chvíľu kľud, človek si vydýchne, spamätáva sa a po čase zle obdobie príde zase..
Držím palce aby sa zle obrátilo na lepšie a vydržalo čo najdlhšiu dobu.. aj keď to znie len ako klišé, nejako to vždy musíme len prežiť... 😔
@gabika4 ahoj tvoje telo ti vravi STOP!!!!! MAS VYPNUT. MAS VSETKO NECHAT PLYNUT... ONO TO PLYNIE AJ TAK. CI CHCES CI NECHCES, CI SA TI TO PACI CI NIE! Urcite si tu vetu uz pocula... Tvoje telo uz nevladze stihat.... Musis to hned zastavit a prestat brat zodpovednost za vsetko a za vsetkych. Niektorym veciam je dobre povedat zbohom...neboj sa vypnut. Musis vypnut dobrovolne, pretoze ochories aj ty...tvoje telo ti vravi STOP! zastavuje ta chorobami a vravi Ti, ze je uz unavene.... Ked ho zacnes pocuvas urcite sa to zlepsi.
@jana_eyre_2 veď práve, že to prišlo všetko naraz...konečne som sa ako tak zmierila so stratou synčeka a teraz toto...najhoršie, že otec už otca nemá, tiež odišiel takto skoro, jeho matka je už roky mimo, aj tak ho nikdy nemala rada...má ešte dvoch bratov, ale tí tiež o neho neprejavujú záujem, už 10 rokov je na polku tela ochtnutý a nikdy mu nepomohli v ničom, nezaujímali sa o neho, len ho využívali na čo sa len dá...takže otec má len svoju ženu a nás súrodencov...
@derdia viem, že už moje telo hovorí stop, aj sa mu snažím pomôcť a vypnúť, ale ide to ťažko...pomôže len čas, asi nič iné...tak ako to bolo, keď som stratila synčeka..v jeden deň cítite jeho kopančeky, akoby šiel na závod a na druhý deň už bolo ticho 😢
@gabika4 to mi je ľúto, máš to naozaj ťažké teraz.. môj otec mal následky po silnej mozgovej 28rokov.. v septembri zomrel, už ako úplne ležiaci a nemohucny v 73rokoch.. život je naozaj zvláštny, ako "dávkuje" udalosti...
Len chcem povedať, že skús si niečo prečítať o dychových cvičeniach pri strese.. mne to pomaha, lebo keď je najhoršie mám dojem že sa dusím..
@jana_eyre_2 snažím sa nejak rozptýliť...keď mi zomrel synček, tak som sa pustila do pestovania rôznych vzácnych kvetov...pomohlo mi to sa trochu odreagovať, to bola moja záchrana...tak i teraz si ich chodím obhliadať, teším sa, že rastú nové púčiky a pod. ...proste sa snažím tešiť s takých banalít..hlavne dcérka ma vie vždy rozosmiať, je taký môj malý "mantinel" predtým, aby som sa nezbláznila...od včera som nehovorila ani s mamou, nech sa každý sám s tým vysporiada...
@gabika4 rozumiem, a je mi to veľmi ľúto. Ja iba, aby si si dávala pozor a nepreťažila sa, lebo mám v rodine prípady ktoré tak dopadli… skutočne, myslím na teba a držím palce
V živote prídu aj takéto silne skúšky , ktoré musíš prekonať. Rakovina patri k životu. Toto slovo je postrachom viacerych slovenských rodín. V okoli teraz zomrela 40 ročná na rakovinu. Žiaľ. Ak si veriaca , hľadaj útechu v modlitbách , ak si neveriaca, tak aj dobre vyrozprávanie u psychológa pomôže. Neboj otcovi prajem veľa zdravia , sused tiež zomrel na rakovinu pankreasu , nedožil sa ani roku na dôchodku.😞 Žiaľ. Musíš to prijať , tak ako to je.