Ste zmierené so zlým vzťahom s matkou?

v pekle nedavaju priepustku, aby mohla chodit strasit 😀 (sorry, musela som)
vycitkami ta donucovat k vztahu? vtipna.. ja by som jej ani nepomahala

@anonym_autor A preco na teba bola zla? Bola frustrovana, sama na deti? Alebo iba taka povaha?

@marhulka13 Vacsinou je to aj mne jedno. Mne nechyba mama alebo rozhovory s mamou,lebo neviem,ake to je. Nepoznam pocit matka a dcera. Obcas ma to zamrzi,ked mame nejaky konflikt.

@beata_k Povaha nervak. Myslim,ze si prenasala od svojej matky zvyky.

@anonym_autor samozrejme, ze je to zodpovednost rodica.

Male dieta nevie samo v sebe prekonat, ze sa prave zlaklo, ze stratilo hracku, ze sa udrelo - uci sa prekonat tieto veci od rodicov. Ked rodic nedava ziadnu lasku, iba mechanicky nakrmi jedlom, kupi oblecenie a hracky,
ale zvysoka kasle na to, ako sa dieta citi, nema zmysel aby ocakaval nieco od dietata v dospelosti.
Dieta musi dospelost stravit ucenim sa ako byt emocionalne zdrave, lebo rodic mu s tym vobec nepomohol, ked na nom bolo zavisle.
Ak take dieta
posiela rodicovi obcas peniaze, pomoze vybavit kvalitnejsi domov dochodcov, tak moze byt rodic rad. Ved mu nikto nekazal splodit a porodit to dieta.

Neobvinuj sa, radsej sa venuj otazkam ako si vynahradit to, co mama nedala, ako dodat tvojmu vnutornemu dietatu lasku, sucit, silu.

@anonym_autor A ty sa ako spravas k svojim detom? Podarilo sa ti zbavit naucenych vzorcov?

@anonym_autor slová na upokojenie vášho vnútorného dieťaťa:
si v bezpečí a milovaná

si dokonalá taká, aká si

si zaujímavá

je v poriadku cítiť to, čo cítiš

tvoje emócie sú tu vítané

milujem na tebe všetko

je bezpečné byť videná

tvoj hnev je opodstatnený

tvoj smútok je opodstatnený

zaslúžiš si cítiť radosť a šťastie

nemusíš robiť nič, aby si si zaslúžila lásku, už si ju zaslúžiš.

Moj vztah s matkou nie je až tak zlý, ale tiez nie je ideálny. Moja matka bola vždy viac dcerou svojej matky než matkou svojej dcery. Zdalo sa mi to normálne, to, že sa o nás stará viac otec a že s matkou nemáme blízky ani doverny vztah. Sme úplne ine. Až ked som sama matkou, vidím, aky ten vztah može a má byť.
Už dávno to neriesim. Samozrejme, že sa starám, vídame sa, komunikujeme, atd. Ale nikdy som sa o nu nemohla opriet, nechcela od nej radu. Viac si mam co povedat s jej sestrou než s nou.

@anonym_autor mam ten isty pripad ako aj ty dokonca to iste mi mama ze ked zomre bude ma chodit strasit povedala ale nebojim sa strasidiel . Nemam s mamou ziadny vztah nakolko ma bila neskutocne … a hresila na mna od malicka …. Ale ano ked treba jej nieco
Pomozem ale z principu… ale nikdy som
Nepocula nic pozitivne len aka som hlupa , nemozna , sprosta , debil a take …. Co uz neviem co je materinska laska ale od manzela jej mam
Pozehnane aj od syna ♥️ a obojstranne♥️

Ked mi niekto opisuje tie krasne kamaratske vztahy s mamami a ze chodia na kavu debatia objimaju sa kecaju podporu maju v sebe… jakeby na mna po cinsky hovorili ….. mozno v dalsom zivote ma / nas to caka 🙂))

za vzťahy v rodine sú zodpovední rodičia. ak si jej nelásku neprekonala, netráp sa tým. naozaj to nie je tvoja zodpovednosť. a vina už dupľom nie…
a to s tým strašením, takto sa milujúci rodič nespráva 😏

@anonym_autor Tiez sa mi otvorili oci nedavno pri zhliadnuti serialu Gilmorova devcata/Gilmore Girls:Jednou z najpútavejších a najzložitejších dynamik je vzťah medzi Lorelai a jej matkou Emily. Ich interakcie sú plné lásky, napätia, konflitkov, zraneni, krutosti, nedorozumení a momentov spojenia.

Emily povie veľa dôležitých vecí, keď ju vnucka Rory vezme pozrieť si záhradnú kôlňu, v ktorej dcera Lorelai a Rory bývali, keď bola Rory babatko.

Emily je *zhrozená*. Nevidí v tom nič roztomilé, očarujúce ani príjemné. Namiesto toho vidí seba, svoj život a všetky výhody bohatstva, ktoré jej dcera Lorelai rázne odmieta. Vidí, ako prejavuje svoju hlbokú lásku k Lorelai tým, že jej dáva to „najlepšie“ v živote (aj keď Lorelai tieto veci samozrejme nikdy nevníma ako pocit lásky), a je zmätená, že Lorelai si namiesto toho vybrala doslova život v malej ubohej kôlni.

Nechápe, že jej dávala iba peniaze a drahé veci, ale jej city ignorovala. Nechápe, čo sú Lorelaine potreby, myslí si, že to všetko sú len rozmaznané reči.

Ďalšia scéna, ktorá len ukazuje, ako sa Emily a Lorelai navzájom zraňujú, zatiaľ čo hľadajú lásku a uznanie tej druhej, je scéna, keď je Lorelai zasnúbená s Maxom. Emily sa o tom dozvie od dcerinej kamaratky...a je hlboko zranená tým, že jej to Lorelai nepovedala. Ale keď jej to Lorelai konečne *povie*, Emily sa postará o to, aby jej to rovnako tvrdo opätovala tým, že sa správa chladne a nezaujato.

Dcera Lorelai si veľmi cení svoju nezávislosť, keďže v mladom veku opustila sídlo Gilmoreovcov, aby sama vychovávala svoje babatko - otehotnela v 16tich. Jej rozhodnutia často kolidujú s Emilyinými tradičnými hodnotami a očakávaniami, čo vedie k častým hádkam.Napriek ich rozdielom Lorelai hlboko miluje svoju matku, aj keď sa jej ťažko to prejavuje.
Emily má od Lorelai vysoké očakávania, ktoré často pramenia z jej túžby udržať si spoločenské postavenie rodiny.... Jej potreba kontroly sa môže zdať panovačná, ale často pramení z toho, že chce pre svoju dcéru to najlepšie. Emilyina láska k Lorelai je evidentná, hoci ju často zatieňujú ich konflikty a jej neschopnosť pochopiť Lorelaiine potreby ani rozhodnutia.

@anonym_autor
Ahoj,
Moja mami píla počas mojho detstva ...hlavne víkendy...keď som bola v puberte častejšie, každý víkend...to vytváralo konflikt.

Mala som ju rada ale bola som zranená a nedokázala som neskôr prijať akúkoľvek radu, myslela som si že má kritizuje. Ona potom prestala piť aj fajčiť lenže ja som mala ublížené a tá téma sa nedala otvoriť. Ja chápem že bola povojnové dieťa, otec despota, doma žiadna láska a bola slobodná matka s 2mi deťmi.

Ja som jej chcela odpustiť...cez jedno duchovné cvičenie. Otcovo srdce. Zadusala som sa tam od sĺz. Ťažké to bolo, ísť do tých situácii zraňujucich.

Časom som prišla na to že sa naňu nehnevám, zmizlo to a pocit jej niečo vyčítať.

V skratke, mamka sa zmenila. Dostala smrteľnú chorobu. Presťahovala som ju z východu do BA, posledný rok bývala u mňa. Keď umierala bola u mňa doma. Dávala som jej pocit bezpečia a lásky. Vydýchla pri mne.

@anonym_autor Skus popisat, co si predstavujes pod pojmom laska matky k dietatu...

@anonym_autor úplne ti rozumiem. Tiež mi chýba taky ten pocit byť mamou milovaná, vedieť sa s nou porozprávať, vzájomne sa vypočuť, mať v sebe oporu, no viem, ze u nej to nikdy nebolo a už ani nebude. Teraz som tehotna a ona jediná to ešte zo všetkých nevie.

@anonym_autor som zmierena. Viem,ze vzťah sa nedá napraviť- na to musia byť dvaja. A ja nechcem. Jednoducho moje detstvo zanechalo stopy,ktore riešim so psychológom.

Som s tým zmierená. Odmalička to bolo tak že sestru milovala a mňa nie. Jediné moje šťastie bolo, že sme žili aj zo starkov ktorá ma mala rada. Inak by tie psychické rany boli určite. Takto mi je to už jedno. Aspoň mi dala príklad akou matkou nebyť. A pritom ona tiež bola odvrhnuté dieťa, ale tak čo už...

Áno som s tým zmierena, odišla som z domu v 18 a hotovo, mám šťastný zivot odkedy som odišla, niekedy to zabolí ale vždy si pomyslím na tie časy keď ma terorizovala a nadávala mi aj keď som bola ukážkové dieťa a vtedy si spomeniem že nemám prečo smútiť, teraz si žijem svoj vysnívaný život bohužiaľ bez nej

@anonym_autor nemôžeš naprávať vzťah sama pokiaľ o to druhý nestojí alebo to necháva komplet na tebe. To sa nedá. Vo vzťahu sú vždy dvaja, či partnerskom, rodičovskom alebo kamarátskom. Nie je správne že všetko hodila na teba, že ty si máš k nej nájsť cestu. Čo by si tým vlastne aj dosiahla? Nevrátila by ti naspäť nič, skôr by ťa emočne a psychicky vyciciavala. Matka je matka ale mamou ti zjavne nie je tak sa preto netráp.

@anonym_autor

Ja som si zvykla a neriešim to, skôr to rieši moje okolie ktoré mi prízvukuje že kvôli deťom s ňou mám vychádzať dobre.

Ani ja nemám s mojou mamou dobrý vzťah. V detstve ma týrala a bála som sa jej. V 18tke som doslova utiekla z domu a náš vzťah sa nikdy nedal do poriadku.
Teraz ju občas navštívime ale je to ako cudzia osoba pre mňa. Návštevy len kvôli deťom aby poznali babku aj keď nestará sa ani o vnúčatá. Raz za týždeň mi zvykne volať mama alebo keď niečo potrebuje vybaviť.

@anonym_autor inak sa nedá. Som na takej hranici aby mi neuškodila a aby som k nej nebola neférová. Všetci sme ľudia a všetci robíme chyby.

@anonym_739192 vieš že je to vo všeobecnosti zaujímavé?
V podstate tu už máme generáciu kde deti nenávidia vlastne matky. Začalo to tým že deti nenávideli vlastných otcov cez spochybnenie ich "vodcovstva" v rodinách ich ženami a konci to spochybnením vodcovstva rodiny v rukách matky a presúvaním rodičovských právomoci z rúk rodičov do rúk štátov. To nieje náhoda.
To je podľa mňa pekná habaďúra na ľudí.

@mirka6530 asi aj to je iný pohľad na vec.. podľa mna je to skôr tým že generácia x (moja mama) sú ľudia ktorí väčsinou hádžu chybu na každého len nie na seba, hovoriť o svojich pocitoch a podobne je pre nich trápne,radia sa mottom: ked budeš pracovať budeš znamenať viac - už dávno to takto nefunguje ale bohužiaľ väčšina v tom stále žije že keď robíš ako kôň, nadčasy aj na úkor rodiny, spravíš si všetko sám si niečo viacej ako nejaký ITčkár čo presedíte celý deň je to dosť náročná téma proste žijeme už v inom svete aký bol a nie každý sa vie k tomu adaptovať…

@anonym_autor ahoj. Tiež mám za sebou pekne toxické detstvo. Bitky ponizovanie, matkine neliečené psychózy. Otec sa tiež bohužiaľ pekne vyfarbil po rokoch. Čiže zhrnuté : nemám už žiaden vzťah s rodičmi. A som šťastná, že nemusím počúvať ich sprosté reči mňa mňa, môjho muža atď.

Koľko krát som sa ako dieťa chcela zabiť, koľko krát som prosila, bola som sama doma, bála som sa, hľadala som ju kde je… nič, z jej strany výsmech. Nezmenila sa za tie roky, s otcom mám tiež vlažný vzťah ale s matkou žiadny. Je mi to už akosi jedno, mama si našla priateľa o 20r mladšieho, v mojom veku. Pijú spolu prvú ligu a vôbec ju netrápi že má dve vnúčatá. Ja mám svoj život, ona svoj a nech je šťastná. Ked bude na staré kolená v problémoch tak nech nečaká pomoc od jedinej dcéry, dvere jej neotvoril. Mám sa dobre a som rada že nie sme v nejakom bližšom kontakte