Strata rodičovského domu
Ahojte. Mama po smrti otca odisla z domu, kde sme zili ako rodina nakolko sa nevladala sama starat o domisko. Z domu sme si spravili len akesi letne sidlo, kam som chodila s detmi kvoli zahrade. Kedze v dome nik nechce byvat, dom sa ide prenajat a pravdepodobne uz nikdy do neho nevkrocim. Nemyslela som, ze by sa ma toto mohlo dotknut kedze tam nezijem od vs ale velmi velmi som z toho smutna. Nemam moznost sa ist rozlucit, zijem v inom meste a dom bude uz o par dni obsadeny. Ach jaj spominam na vsetkych psikov, ktore su pochovane kazdy pod inym stromom, prve tajne cigarety, opekacky a hlavne vzdy ked som tam citila som pritomnost otca. Myslim, ze stale chodi posedavat na lavicku za domom..ako ste sa zienky vyrovnali s takouto zmenou v zivote?
nemam skusenost s domom, ale s niekolkymi bytmi, od narodenia doteraz som byvala spolu v 6, aktualne byvam na 7.mieste v Bratislave, v dome 🙂
na kazde z miest, kde som kedy byvala, mam pekne spomienky a vzdy ked idem aj nahodou okolo, sa mi vynaraju...ale ten pocit, co opisujes, som ako taky nikdy nemala.
podla mna by nebol problem poziadat aj novych majitelov ci najomcov, ked pojdes niekedy okolo, ze ci sa nemozes ist pozriet aspon do zahradky, pod strom, pre ten pocit, ja osobne by som kludne pustila byvalych majitelov do domu, ak by som ho od nich kupila, jasne ze nie denne, ale z nostalgie, preco nie 😉
niekto je viazany na miesto, iny na veci po predkoch, iny na vztahy a zazitky, urcite to dokazes nejako spracovat, verim tomu.
@adel222 Ešte som tým neprešla, ale čaká ma to a myslím, že som na to pripravená. Pred pár rokmi by som s tým asi mala tiež problém, ale ako zomreli starí rodičia aj otec, tak sa u mňa mnohé zmenilo. Vedieť sa odpútať od vecí a miest, je súčasť vývoja a dozrievania. Sú to v podstate zbytočné väzby, lebo to, čo je naozaj dôležité, máš v sebe. Spomienky ti ostanú. Určite by som neradila skúšať sa dohodnúť s nájomcami o nejakých návštevách z nostalgie. To ten proces odpútania iba spomalí. Nehovoriac o tom, že nie každému sa musí páčiť také narúšanie súkromia.
@adel222 toto mi je úplne cudzie, nikdy som si nevytvorila väzby k miestam... ale tiež poznám ľudí, ktorí majú veľmi silné väzby, nostalgické pocity k miestu, kde žili roky...
Ja toto nikdy neriešim, odídem, odrežem sa z miesta a idem ďalej 😒toto beriem veľmi racionálne, hoci nie som veľmi racionálny a pragmatický typ...
@adel222 Ahoj, strata pre teba je zisk pre niekoho iného. My v jednom takom dome bývame. Tiež to bol taký dom po rodičoch, že už tu nikto nebýval, využíval ho kto práve potreboval. Po čase už nemal gazdu, ako sa hovorí a teda začal pustnúť. To sa skrátka stane. O dom sa treba starať, je to veľká investícia. A keď postupne všetci zúčastnení dospeli do štádia, že sa dom je fakt náročný, vlastnú domácnosť však majú inde, rozhodli sa ho predať. A my sme ho kúpili. Máme ho radi 🙂 Okrem v podstate mŕtvych drevín /a tony buriny/ sme na záhrade nechali skoro všetko po predchádzajúcich majiteľoch, prípadne sme to presadili. Nejako sme neznásilňovali charakter domu. Dom má nový život. Aj váš dom môže niekomu padnúť do oka a niekto v ňom bude šťastný.
Iný prípad je, keď sa opatruje tak veľká investícia ako je dom z čisto nostalgických dôvodov. To je drahá nostalgia. Viem o čom hovorím. Mama má podiel na takomto dome. Je to spoločný majetok súrodencov. Chápem, že tam vyrastali ale o dom sa reálne nikto nestará. Riešia sa až v podstate havarijné veci. Ide to do peňazí. Neobývaný dom stráca na hodnote. Je to samozrejme iracionálne, aj keď pochopiteľné.
Váš dom bude pod dohľadom podnájomníkov alebo nových vlastníkov, nejaká odchýlená škridla ho neznehodnotí, pretože si ju všimnú dostatočne skoro, než navlhne celý dom. Nebude priťahovať pochybné živly. A v konečnom dôsledku, je to "len dom".
niečo podobné ma čaká. Mama zomrela v jeseni, v dome zostal bývať už len otec. Ja bývam s rodinou na záhrade vo svojom dome, súrodenci mimo dediny. Každý má svoj dom, svoj život. Som sme zdedili ja s bratom a zž teraz vidím že to nie je dobré keď má dom 2 gazdov. Takže asi dom pripadne bratovi a čo s ním spraví - to je už len na ňom. a tak sa budem už len pozerať... každý deň....
ale ako jedna baba tu na MK napísala - dom je len kopa tehál....
Mamina zomrela,otec ešte žije a s tým,ze by sme dom niekedy prenajali alebo predali som vôbec neni stotožnená,srdce by mi asi puklo,s manželom pomaly si ho prerarabame,zveľaďujeme ako víkendovy dom,je to na výbornom mieste,dedina,pár obyvatelov a hlavne fantastických susedov,ja sama si neviem predstaviť,ze by tam žil niekto iný.hoci otec ešte žije a býva v ňom