Sú vaši muži cieľavedomí?
Že chcú niečo dokázať . Aj vo vyššom veku. Môj muž má 33 a nemá žiadne plány . Čo sa týka kariéry , niečo dokázať po pracovnej sfére .
Nie ..môj muž má rád svoje pohodlie , nepotrebuje viac zarábať ani precestovať svet chcel vš spravil si dve a už sa nechá len tak unášať ..čo sa mňa týka ja mám vyššie ambície ale jeho za to nehaním ..kým sa stará , zarába a máme určitý štandard je to ok je predsa svojpravny a osobnosť
Ano je.
a preco sa pytas? Vadi ti, ze muz nema ambicie? Mozno ak ma dobry plat a je spokojny, tak je vsetko ok. Ja mam doma workoholika a je to povaha tiez na zamyslenie. Mat doma muza ktory je schopny pracovat 16 hodin denne a bez rozdielu penazi a projektov nikdy nema dost, je narocne.
Nie každý potrebuje hrabať sa vyššie, niekomu vyhovuje mat svoj kľud na robotu, ktorá ho baví, "kariéra" by ho zabila. A nie je preto horší človek ako superambiciozny.
Možno už dosiahol, čo chcel a je s tým spokojný.
Asi najcielavedomejsi clovek akeho poznam osobne..nevadi mi to, preco by aj malo..obdivujem ho aky je sikovny a zapaleny pre vec a snazim sa ho podporovat.
Môj áno až moc. Hraničí to s vorkoholizmom
Nie. Môj nie je. Robí v tej istej práci už cca 20 rokov a je tam spokojný. Nemá sa moc kde posunúť, všetci sú tam samostatné jednotky, podľa typu projektu zgrupené načas dokopy a potom si zas robí každý to svoje. Ale on je spokojný, zarába asi dobre (financie na bežný život nám stačia). Ja som s tým ok.
Áno je ale veľmi zdravou mierou, nie je workoholik, ale vždy má nejaké plány sa posúvať, rovnako ako aj ja- obaja sme veľmi spokojní s tým, čo máme, ale obaja sa potrebujeme v živote posúvať, v každej oblasti..Stagnácia by nás "zabila"..
Môj žiaľ nie je.
moj muz ma 36 a nema ziadne plany, neplanuje robit karieru, co sa prace tyka ani ziadne ambicie a vobec mi to nevadi, je seniorny specialista, vzdelava sa dalej vo svojej oblasti, zarobi slusne a nie kazdy chce byt manazer 🙂 ja napr. mam ambicie aj za dvoch, som workoholik (resp. bola som pred tym nez som sla na matersku, uvidime co sa udeje, ked sa vratim) a planujem u nas v domacnosti vsetko aj za neho a takto nam to vyhovuje, takze som len rada, ze iba jeden z nas je taky
Treba si uvedomit, ze vsetko ma svoje pre a proti. Cielavedomost ide casto ruka v ruke s pracovnym vytazenim a to znamena menej casu pre rodinu. V zivote je to vzdy nieco za nieco, clovek nemoze mat vsetko. Mnohi sa zenu za karierou a po rokoch zistia, ze to vsetko bolo na ukor volneho casu a vlastneho zdravia.
A ty si?
Moj ano a velmi..mne to strasne imponuje, nie kvoli peniazom, ale aky je pracovity, on by sa musel naklonovat, aby uskutocnil vsetky svoje napady..stale nieco vymysla, v zalohe ma xy veci, ktore by siel robit, keby mu padol biznis..moj uz robil v zivote hocico, lebo on z kazdej prace dokaze vytazit maximum..ja uz by som nemohla byt s muzom, ktory sa nechce nikam posuvat, je pohodlny, zabedneny 100 rokov v tej istej praci bez nejakeho progresu..
@zonjushe ako môj muž zaseknutý na mieste bez akéhokoľvek progresu .On je mentálne dôchodca .
Keď som spoznala môjho muža, boli sme ďalších 6 rokov iba kamaráti, takže som ho poznala naozaj dobre a bol veľmi ambiciózny, cieľavedomý a aj na sebe makal. Imponovalo mi to a vravela som si, super, bude ambiciózny a ja ho budem podporovať, niekam to spolu dotiahneme. Po ďalších 10 rokoch som ja tá ambiciózna a on ten pohodlný. So svojou prácou a úrovňou odbornosti je spokojný, ďalej, alebo aspoň dačo iné sa neučí, zarobí málo, že mu to pravidelne nevychádza (máme rozdelené čo kto platí a teda pravidelne doplácam ja jeho veci alebo si požičiava). Rodine sa nevenuje o to viac,hrá sa stále na počítači (aj celé noci niekedy…) alebo čučí na mobile. Keď
chcem ja niečo dosiahnuť a mám plány, ako na to, tak sa zlostí ako som sa zmenila, že už ho ani nepotrebujem, vyhadzuje mi na oči ako “musí ťahať domácnosť” (neťahá, občas uvarí špagety alebo objedná donášku, psa vyvenčí syn, tomu len granule sypne). Nechápe, za čím sa pachtím, “čo furt ako chcem” a každý môj neúspech oslavuje štýlom “ja som ti to vravel…” až mám pocit, že na tie nepodarky striehne ako sup. A samozrejme, nezabúda závidieť každému, kto má “hen aký barák” a “hen aké auto…” Viem si predstaviť, že dakomu proste neambucióznosť vadí, mne teda vadí tiež, aj keď si snažím vsugerovať, že je to dobre a dvaja ambiciózni by sme sa zožrali… ale nejak mi to nejde…
Naučili ste sa nové slovo - workoholik. Výborne, gratulujeme 😀 Odkedy ho tu použila tá prvá, ďalšie sa cítia trápne a odrazu sú workoholičky alebo ich chlap workoholik. Ale no tááák.... Veď všetky vidíme, ako často odpisujete v príspevkoch 😝
Nechapem prečo by mal niekto chcieť niečo iné, keď má stabilnú prácu, ktorú už pozná, pozná tam ľudí, vie čo ako chodí a je s tým okej. Má rodinu... čo viac akože potrebuje? ... Môže sa venovať svojim nápadom a voľnočasovým aktivitám. ... Každý ide za kariérou, aby dosiahol tento bod. Spokojnosť. ... Niektorým ale nikdy nie je dosť. ... a niektorým vadí, že niekto iný je spokojný. 🙂
Môj muž, keď sme nemali dieťa, tak mu vadilo, že v práci nenapreduje, hľadal možnosti postupu, alebo zmeny, ale ako sa nám narodil malý, tak už odmietol niekoľko ponúk, len preto, že by musel chodiť na týždňovky, alebo dokonca na mesiac do zahraničia a jednoducho si nevie predstaviť nebyť každý deň s malým..mužom sa s rodinou môžu meniť priority 😉
Áno, je a aj to na ňom obdivujem. Ja som úplne iná v tomto. Nemyslím tým,že sa za každú cenu chce vyhrabať na vrchol, alebo, že je workoholik, ale má svoje ciele, vie čo chce a ide za tým, pomaly, ale isto. Stále sa vzdeláva a robí si certifikácie. Ja ho v tom podporujem a vždy budem.
ano je
Je. Ked som mojho spoznala, tak mal zamestnanie, firmu a este aj 2 organizacie a stale nieco nove vymyslal. Nastastie cast z toho posunul dalej, lebo toho bolo aj na neho vela. Ale stale vie, co chce a ide si za tym. Ja napr niesom cielavedoma, ale musim napredovat aj ked bez konkretneho ciela, bez posunu by som sa asi unudila zivotom k smrti.
Nie je. U nich celkovo v praci robia ludia roky to iste a su (asi) spokojni. Mne to nevadi, aspon ma cas a chut venovat sa rodine, stara sa o psa, chod domacnosti atd.
Moj manzel nie je vobec ambiciozny, v nasom vztahu som to ja ta ambiciozna.
Ale je fantasticky partner, milujuci muz, najlepsi praitel, ochranca, proste vsetko...
Respektujem ho takeho aky je
Mame obaja 50. Manzel ano.... a ja napr.nie ale nejako ma osud vlecie pracovne smerom nahor, vzdy si ma najde nejaka vyzva 😁
Nie vzdy je to tak ze clovek sa derie vpred.
Nie každý muž či žena majú veľké plány. Sú spokojný s tým čo majú teraz.
Za seba poviem že ja mám veľké plány a pre niekoho až šialené ale práve to ma vytláča od ostatných 😁