Trpím
neviem či to patrí medzi rodinné problémy ale druhý deň chodím do práce, drobec bude mať v júli 3 roky, nechodí do škôlky, strážia ho babka aj dedko, je o ňho dobre postarané ale ja neskutočne trpím. Je to len druhý deň a ja prídem domov z práce a plačem a plačem a plačem. ani sa neusmievam, som ako kôpka nešťastia. A vlastne prečo? Mam pocit že som ho opustila a že ten čas čo sme teraz spolu je neskutočne krátky a aj to sa mu nevládzem venovať lebo som neskutočne vyšťavená z roboty. zažívali ste to aj vy? prejde to? 3 roky každý deň byť s mojou láskou celý deň a zrazu byť s ním len večer, a aj to je tu ešte domácnosť a varenie a tá neskutočná únava. mam pocit že mi unikne takto život medzi prstami a neviem či to stojí za to. Komfort čo sa týka peňažného zabezpečenia alebo uplné venovanie sa môjmu synčekovi? mam vlastne na výber? ach jaj 😔 😔 😔 😔
@nadezdahpreco bezcitne? Tak rocne babo by som tiez nedala do jasiel, len fakt keby so musela. Ale nesuhlasim s tvojim nazorom, ze zeny musia byt len matkami. Nie kazda zena ma tu potrebu, nieco urobit aj pre seba, pre dlsvoju hlavu, a ja take zeny neodsudzujem, niektore jednoducho chcu byt len matky a domace panie, aj ked aj to je dost. Ale deti neostanu vzdy male a co potom? Tak ako ja taketo zeny a ich rozhodnutie akceptujrm, tak by som bola tada, keby nas pracujuce zeny, taketo zeny nenazyvali bezcitne ci krkavcie matky. Ja mam dobru roboty, mozem pracovat na polovicny uväzok, z domu aj ist do kancla, mam tuto pracu rada, ma naplna, clovek vypne trosku z domaceho stereotypu aj pokecia s koleginkami rozneho veku s detmi bez deti, no proste ine rozhovory. Zarobim, davam priklad detom, ze zadara nik nic nedostane atd. A naco som potom studovala, ked mam ostat 10 rokov doma? V 40tke a bez praxe mi uz robotu nik neda.
@nadezdah skús si najprv zistit čím sa zaoberá psychológ a čím psychiater potom píš. Všade je materská max pár mesiacov len u nás a pár krajinách su to tri roky a neviem preco si myslíš ze je to najlepsie pre dieťa. Ja nie som karieristka svoje deti milujem ale nie som na nich chorobe závislá. To ze chcem chodit do prace a tie moje dve deti aj zabezpečiť je myslim úplne normálne a moje deti su vesele a šťastné netreba ich ľutovať. Poradit niekomu v dobrom psychologa nie je žiaden útok myslim ze by jej to mohlo pomôcť.
@siska53 no u nás je problém ked to ťahá jeden teda vo väčšine prípadov. Moja situácia bola este o to ina ze som bola po práve a čakali ma 3 roky praxe tu som stihla medzi 2 deťmi a teraz ma čakajú skúšky. Inak co mam kamarátky v zahraničí všetky pracujú a veru tie v USA dali deti do jasiel po pár týždňoch. Co som ja nechcela moja mala chodila do jasiel a plakala 3 dni pričom odvtedy nemáme problém ani v kolektive ani s chorobami. Uvidíme ako to bude znášať maxim...
Inak baby, tak by neboli len hadky, nieco a zasmiatie. Prisla som prave z roboty, ze trochu skor aby pokym sa to tu vsetko zhrnie dam aspon nejakych 10 km a na nakum musim tiez este a co ma doma caka, vid obrazok 😀
Tak tem moj muz uz asi blazni. Ten sa si pani vysavacku asi adoptoval 😀 som zvedava co ten rano vysaval 😕
@bastika vy asi neviete citat spolu s
@yanni tu nikto nevravel o tom ze nechce pracovat a ostat doma do 5 rokov dietata ale o tom ze ra zmena sklbenia prace a rodiny po case je narocna.....riesite tu nieco co zakladatelka ani neriesila...
Navrhujem navstevu psychologa vam nakolko reagujete od temy rozoberate a vytvarate problem kde nieje ...
@nadezdah presne tak, pochopila si to ako jedna z mála tu 🙂 dakujem. už sme sa zabehli a fungujeme celkom dobre. tie nadčasy čo ma čakajú budú brutal, lebo ked prídem domov z práce, už bude asi drobec zaspinkávať a rano ho tiež neuvidím. o toto mi išlo v diskusii, že cez týžden so synčekom takmer nebudem ☹ dakujem za pochopenie.
@kkristin skús si to prečítať este raz kde píše ze práca je strata casu ktorý by mohla tráviť s dieťaťom ja si myslim ze som si to prečítala dobre. Ja nie som chorobne naviazana na svoje dieťa ani nemám pocit ze práca v živote človeka je strata casu rovnako nemám depresivne myšlienky ktoré si ventilujem na koni takze ja psychologa nepotrebujem dakujem 😀
@kkristin fakt som to nemyslela zle s tým psychológom netreba hned útočiť ved to nie je hanba keby som mala take iste pocity dlhodobo išla by som aj ja. Ja som si prečítala len prvý príspevok a zdal sa mi byt dost depresivny. A je pravda teda ze ja som racionalny osoba a tak beriem aj výchovu deti 😵 ale dávam za pravdu v tom ze sklbit pracovný život s rodicovstvom je velmi náročné ale da sa to zvládnuť každá to zvládne my ženy sme silne
@digysa ttak teraz sa k tvojej osobe vyjadrím ja:
po prvé - absolútne si nepochopila pointu môjho príspevku a ta bola v tom, že som zle prežívala odchod do práce, kedže viem, že moja práca nie je na 5 hodín ale na minimálne 10 h denne plus nadčasy kedže vediem účtovníctvo viacerým firmám v audítorskej spoločnosti. Neprežívala som zle to, že budem pracovať ale to, že nebudem s mojim malým takmer celý týždeň. Zdrž sa trápnych komentárov o tom, aké naplnenie je to pre ženu pracovať, keď ty si v práci 5 hodín a máš kopec času na iné veci. Alebo ak už chceš mudrovať, tak nie v tejto téme pretože táto téma je založená mnou a je o niečom uplne inom ako o šťastnej pracujúcej žene a jej rodine!
po druhé - POCHOP že nie pre každého človeka je práca zmyslom života, pre Teba to je zmysel života, pre mna nie. Vieš sa s tým zmieriť? ja ale pracujem a aj pracovať budem aj ked by som teoreticky nemusela, keďže sa máme myslím celkom dobre. Chcem pracovať lebo synček pôjde do školky a doma by som sa nudila. Ale toto som v teme vôbec nespomínala, pretože to nebolo o tom. CHAPES? alebo ako ti to už inak mám vysvetliť.
ešte k tomu prečo je práca (myslím cca 9 hodín denne v zamestnaní) pre ma strata času: do toho ta nič, život ma to naučil sám, ten čas by som radšej strávila s mojou rodinou pretože viem, že tu zajtra nemusím byť..
A už sa v tejto téme nevyjadruj, buď taká dobrá! dakujem ti velmi pekne.
@lzusak vítaj v reálnom zivote 😀 myslíš ze ostatní to maju ine? Môj muz príde domov o 5 raz do týždňa o polnoci a ostatne dni účtuje este tak do 10 ☹ a to som rada ze nechodí na sluzobky ci tyzdnovky. Bohužiaľ málokto je finančne za vodou a nemusi makat. Každopádne je fajn ze si si uz zvykla a uz netrpis. A isto si uz zvykol aj dieťatko co je najdôležitejšie.
@lzusak ahoj. reagujem len na tvoj prvy prispevok... POdla mna je dost smutne ze si sa tak na dietatko naviazala... z tvojich slov mam pocit akoby si 3 roky zila len pren a ziaden iny zivot nemala... Vaecsina zien nie je 3 roky doma s dietatom a nemaju pocit ze im zivot plava medzi prstami, cize problem bude niekde v tvojom ponimani zivota a v tom ze si si asi zle zvolila pracu, ci priority... moze aj byt - napisem to teraz skaredo, ze si na materskej zlenivela - hlavne ten 3ti rok je podla mna uz dost zbytocny co sa dietatka tyka - moj ma 2 roky a 8 mesiacov a chodi do skolky - podla mna ten kolektiv on uz silno potrebuje, deti sa nadherne spolu hraju, zdoraznujem SPOLUI nie vedla seba, tesia sa zo seba - normalni kamarati... nerozumiem ako niekto moze tvrdit ze detom v 3och rokoch staci matka a dospelaci okolo☹ ( ja mam teda 2 deti a aj starsia od 2och uz bola velmi zrela na kolektiv a mala z neho velku radost...)
osobne vnimam pracu ako sucast mojho zivota a zmeny ktore prichadzaju ako to co k zivotu patri - zo vsetkeho sa snazim vytazit to najlepsie - ak ta tvoja praca ubija, tak sa ju snaz zmenit a najst taku aby si bola viac s dietatom, a aby ta viac bavila - myslim ze keby si uz pocas rodicovskej na seba nezabudala a mala svoje konicky, aj teraz by sa ti lahsie vracalo do prace...
tvoje dieta pojde v septembri do skolky a vyrovnaj sa s tym ze ta uz bude potrebovat omnoho menej - o tom zivot je - dat dietatu co najviac, najtazsie sa mu dava sloboda - ktoru ale zaroven pre zdravy vyvoj najviac potrebuje...
@bastika ale ventilujes sa lebo vytvaras problem kde nieje.... zakladatelka totiz neriesi nic viac ako potrebu zvyknut si po case zas na pracovny kolotoc a ktomu stihnut vsetko ako ked bola doma. Nic viac nic menej. Ja by som to depresivnym nenazvala. Popisala prve dva dni v praci. Je to zmena neistota prirodzena reakcia....po materskej... chce to par dni a nie hned riesit a posielat ludi za psychologom a riesit ako ma ostat doma a ako je labilna... vies vravi sa ze to co ty povies o nej napoveda viac o tebe ako o nej.....co tym chcem povedat je to ze ste tu urobili problem ktory zakladatelka nema a riesite veci uplne mimo....
Baby preco tu riesite ako zakladatelka nema konicky a nicim inym nezije ved to vobec neviete a ani nemozete vediet....mozno ma konickom viac nez vy vsetky dokopy....posudzujete a fabulujete....
Neriesila nic viac ako to ze nastupila do prace po materskej a ta zmena je narocna a prve dva dni jej bolo smutno.....nic viac nic menej....
Akoze mam dost ......
Vyjadruje sa, ako by bola na pokraji psychického zrútenia.
@koniarova a co je na tom,ulavit si od emocii,ci obav? mne vzdy pomoze,ked sa mozem,vyplakat ci vyrozpravat niekomu to,co ma,trapi. A nie som,ziasny nevyrovnany clovek. Tym,ze to zo seba dostanem,von,sa mi ulavi a vuem sa na danu situaciu pozriet inymi ocami, a vedomost,ze v tom,nie som sama,ze si tym,presli mnohi,aspon mne osobne pomaha. A myslim,ze o,to slo aj @lzusak .
@koniarova Co je na tom zle, ze si @lzusak potrebuje odventilovat svoje pocity. Podla kazdeho psychologa je pomenovat problemy polovica cesty k naprave. Niekto sa potrebuje vyrozpravat, niekto vyplakat, dalsi vykricat... Nie kazdy ma tolko vnutornej sily aby sa vedel vysporiadat so svojimi problememi sam so sebou a potichu. Podla mna su tvoje odpovede za hranicou arogancie a nie je v nich ani sptipka empatie. Ale taba tu nejdem riesit, ty si v tejto teme uplne nepodstatna. Podstatna je @lzusak , dufoma, ze po precitani vacsiny odpovedi aspon trosku pookriala na dusi a vie, ze sa trapit nemusi. Vsetko je v poriadku, vonkoncom nie je krkavcia mat, len je pretazena a potrebuje sa so svojou ulohou maminy iba zzit.
@lzusak vidím že téma funguje naďalej....ja ak môžem tak si si to určite nepredstavovala....vieš skoro každá sme tu matkami.....väčšina má šťastie a pracuje......aby mali na hypotéku napríklad.......deti musia šupnúť do jasiel......po 3 roku do mš.........dala si názov témy TRPÍM......zle 😲 😲 😲 😲 😲 ..........žena matka väčšinou trpí pri chorobe svojho dieťatka......že mu nemôže pomôcť a tá bezmocnosť keď už ani lekári nevedia pomôcť......to je hrozné........toto........takže ak sa trápiš neboj prejde to ......ber to tak že je už šikovný.....a čoskoro bude so svojími rovesníkmi..........je dobre ak je matka starostlivá neberie nič na ľahkú váhu.......ale prílišná starostlivosť nerobí dobre ani tebe ani dieťatku........rozhodni sa.........správne.......ak je spokojné dieťa nemáš o čom rozmýšľať 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
Ahoj.Bola som v podobnej situacii,ked mi dcerka ako 2,5 ročna nastupila do skolky,lebo som musela ist do roboty.Horsie bolo na tom to,ze ja som to znašala horsie ako ona,tiez som sa rozrevala,ked som sa po nu vratila do skôlky.Bola som uplne nešťastná.Mala to prve dni tiez zle znasala,po dvoch tyzdnoch to bolo ovela lepsie.Sice doteraz nejak nieje nadšena zo školky,ale zvykame si.Teraz som rada ked je v skolke aj ked ja som momentalne doma na rizikovom tehot.Je to lepsie pre to dieta,ked je v kolektive.Doma sa nudi,ked po nu pridem do skôlky je spokojna,vysmiata.Verim,ze to zozaciatku je tazke a mas pocit,ze sa to neda zvladnut,ale urcite to zvladnete.Treba vydrzat to kriticke obdobie...drzim palce
autorka, nepoteším ťa, ale ja som sa nikdy nezmierila s tým, že som tak málo s dcérou, bola som s ňou doma 3 roky, teraz má 11 rokov a ešte stále ma trápi, že sme tak málo spolu. Neplakala som nikdy, ani ona, ale trápi ma to. Zo začiatku to bolo ešte dobré, vrátila som sa do práce, tešila som sa, že znova zarábam, dcérka chodila do škôlky a popritom sa o ňu starali aj starí rodičia. Samozrejme, čakala som, že po čase otehotniem znova a bola som prichystaná byť doma aspoň 4 roky a užiť si to ešte viac. Tehotná som nezostala, pravdepodobne z toho ani nič nebude, ja som do večera v práci, dcéra je pol dňa sama doma, keďže je piatačka a družinu už nemá a je nám smutno, aj mne aj jej. Nestačí nám byť spolu večer a cez víkendy. Toto rozhodne nie je život, aký som si predstavovala. Nedá sa povedať, ani že sa to finančne oplatí pracovať, ale nemôžem sedieť doma a nechať sa živiť manželom. Prácu na pol úväzku som nikde nezohnala, ani s kratším pracovným časom. Za pár rokov moja dcéra odíde na internát alebo inde študovať a už spolu budeme ešte menej. Neviem, ako by som ti poradila, pre seba som riešenie doteraz nenašla :(
Ja tiež už dlhšie veľmi intenzívne uvažujem o tom, ako "ideálne" skĺbiť rodinný a pracovný život, tiež vnímam, že čas rýchlo uteká a tie chvíle detstva idú míľovými krokmi..... preto som zatiaľ zvolila taký systém, že na prvom mieste sú deti, t.j. ak sú zdravé idú do škôlky a mám čas si porobiť veci doma aj pracovne koľko stíham (vediem účtovníctvo a ekonomické veci v našej firme + mám aj svoje aktivity), ale ak ochorejú alebo ma inak potrebujú, som im k dispozícii. Niekedy zápasím so svojou ctižiadostivosťou, chcela by som byť viac mimo domu a cítim sa niekedy dosť frustrovaná že sa mi zmenili plány a zas som skončila ako "žienka domáca", ale v hĺbke srdca som spokojná že som im nablízku....Inak povedané, materstvo ma "donútilo" podnikať, aby som bola pánom svojho času a mohla sa venovať tomu, čo je momentálne potrebné.
@lzusak No, netusim, kde som rypala....ale podla mna cely cas rypes ty do kazdeho. Dobre si precitaj po sebe ako sa kazdemu vyjadrujes.
Citujem Ta: na základe toho, že som druhý deň v práci a po troch rokoch celodenného kontaktu s dieťaťom som od neho takmer celý den preč a teda som velmi smutná, usudzuješ, že som taký a taký typ človeka?"
😅 😅 😅 Nie, vobec to neusudzujem na zaklade toho, ze si 3 roky doma s dietatom. Ked si to precitala by som rada videla....ale asi ti niekto stoji na kabli.
Ale prezradim ti, podla coho USUDZUJEM, ze by si mala byt doma so svojim dietatom, co bola aj moja rada. Usudzujem to podla vety, kde ty beries pracu ako stratu casu. To je jediny komentar, co ma zarazil....
Ze si doma s dietatom 3 roky, to je v pohode. Mate to na Slovensku dane satom, tak si to vyuzila....
Ze places za nim, ked odchadzas do prace, to je normalne...to sa casom spravi.
Ale ze povazujes pracu za stratu casu- tomu hovorim- niekto by rad pecene holuby do ust, ze? 😉
A k tomuto komentaru tiez odpoviem:
"čože? emoticon prežívať a nie žiť? a tým že človek strávi 10 hodín denne v práci žije? a aký typ človeka to vlastne len prežíva? 100 ludí, 100 názorov ale s tým tvojim sa vôbec nestotožňujem, je to obojstranné. "
Nikde som nepisala, ze musis byt 10 hodin v praci....to si si asi z rukava toto cislo vytiahla.
Ja pracujem 5 hod denne (na polovicny uvazok), takze 10 hod by ma ani nenapadlo napisat.
A aky clovek to preziva? Ten, ktory zije konzumny zivot- chcem mat deti, vychovat rodinu, manzel nech ma zivi a ja budem doma s detmi, naplno sa im venovat, ale sebe sa nemusim, lebo mam deti. Deti odidu -zalozia si svoje rodiny a ja svete nemam co robit, lebo sebarealizacia mi usla, ked som sa venovala detom.....tak sa zo mna stane ta SKVELA svokra, ktora sa este aj v dospelosti bude start do svojho syna/dcery a nicit im manzelstvo............lebo nema vlasny zivot, venoval ho detom a teraz iba preziva. 😅
Myslim, ze zivot potrebuje mat rovnovahu - milujes svoje deti, ale nemusis preto zakopat svoj zivot do hnoja, lebo si sa stala matka.
A ak by si chcela pomoct s tymi prvotnymi pocitmi, kedy sa musis odlucit so svojim dietatom, to by som brala....
Ale myslim si, ze si skutocne nemala vkladat tu hlupu vetu o praci. Pre vela ludi je praca zmysel zivota. Nie kazdy moze mat deti, ale kazdy clovek moze mat pracu.