icon

Trpím

avatar
lzusak
25. mar 2014

neviem či to patrí medzi rodinné problémy ale druhý deň chodím do práce, drobec bude mať v júli 3 roky, nechodí do škôlky, strážia ho babka aj dedko, je o ňho dobre postarané ale ja neskutočne trpím. Je to len druhý deň a ja prídem domov z práce a plačem a plačem a plačem. ani sa neusmievam, som ako kôpka nešťastia. A vlastne prečo? Mam pocit že som ho opustila a že ten čas čo sme teraz spolu je neskutočne krátky a aj to sa mu nevládzem venovať lebo som neskutočne vyšťavená z roboty. zažívali ste to aj vy? prejde to? 3 roky každý deň byť s mojou láskou celý deň a zrazu byť s ním len večer, a aj to je tu ešte domácnosť a varenie a tá neskutočná únava. mam pocit že mi unikne takto život medzi prstami a neviem či to stojí za to. Komfort čo sa týka peňažného zabezpečenia alebo uplné venovanie sa môjmu synčekovi? mam vlastne na výber? ach jaj 😔 😔 😔 😔

Strana
z5
avatar
suezana
13. apr 2014

@lzusak zmeň názov témy, lebo ti tu budú donekonečna vypisovať samé negatívne veci 😝 😝

je super, že si to tak pomerne rýchlo zvládla.... ja ťa úplne viem pochopiť - držím palce nech je tých nadčasov čo najmenej.... myslím, že radiť ti už netreba, ja normálne nemám slov na niektoré ženy 🤐 🤐 🤐

avatar
berilka
13. apr 2014

@lzusak Nečítala som odpovede ostatných dievčat. Toto je len môj názor: Ak si to môžeš dovoliť, že manžel zarobí dosť, tak by som na Tvojom mieste asi radšej ešte zostala so synčekom. Ja som tiež dala prednosť venovaniu sa nášmu synovi pred odchodom do zamestnania. (niežeby sme nevedeli zúžitkovať viac výplat 😉 ) ale keď sa obzriem späť som nadmieru spokojná ako som sa rozhodla. Máme so synom veľmi dobrý vzťah, je kľudné dieťa, vnímavé, v škole sa učí výborne (dúfam, že mu to vydrží dllllho 😀) Nám s manželom ten komfort nestál za to, aby sme obetovali čas so synom, ktorý som mu takto mohla venovať. Sčítali sme si to, že to čo stratíme pri jeho prvých rokoch, to nikdy nedohoníme. Ten najužší vzťah sa vytvára práve v prvých šiestich rokoch. To sa nedá neskôr dobehnúť. Samozrejme nikoho nesúdim, lebo sú naozaj rodiny kde skutočne musia tvrdo pracovať obaja manželia aby rodina mohla vyžiť, zaplatiť nájomné, ....a mnohééééé innééé výdaje aby mohli pokryť. Je jasné, že v takomto prípade nie je iná voľba ako zamestnať sa. Je takýto Tvoj prípad? To vieš len Ty sama. Rozsúď si a zváž si - čo získaš a čo stratíš. Toto je len môj uhol pohľadu. Držím palce. 😉

avatar
marionmarion
13. apr 2014

@lzusak ako to berie tvoj syncek? vidis na nom, ze mu chybas? Mozes si dovolit ostat doma a nepracovat? Co u teba znamena komfort? Lebo ak mate zakladne veci, ktore potrebujete, mate kde byvat co jest, z coho platit ucty, ze to zvlada utiahnut tvoj muz, tak ja by som radsej ostala doma s dietatom a kaslal na nejaky vyssi standard. Uplne chapem co citis, moj sice ma iba dva roky, no neviem si predstavit, ze ho tu zo dna na den necham a idem do prace z ktorej sa vraciam tak vystavena ze nebudem mat nanho energiu...

avatar
aneri66
14. apr 2014

....myslím, že tri roky doma nie je krátky čas.. niekedy bolo pol roka a keď si chcela prežiť musela si ísť makať..nie si jediná čo pracuje.... ja som mala 2r. dieťa doma, chodila som do práce kde som len denne precestovala busom 60 km, popritom VŠ, domácnosť dom nie byt, kde je oveľa viac roboty a manžel cely čas v zahraničí... na turnusy chodil a doma v mesiaci bol tak 5 dní..a som tu ....myslím, že to prežiješ aj ty 😉

avatar
lzusak
autor
15. apr 2014

@aneri66 táto téma nebola vôbec o tom či pracovať alebo nepracovať. niektoré to pochopili, iné nie. táto téma je len o smútku ktorý som pociťovala a ktorý naďalej pociťujem, lebo som zrazu veľmi málo s mojim dieťaťkom. toť vsô. papa.

avatar
palomka
15. apr 2014

@lzusak moj ma 2r a dcera 5r. dcera chodi do skolky od 3r a syn pojde na buduci rok a uz teraz mam pocit, ze som s nim menej, logicky, kedze je mladsi a ked je dcera doma ked je chora, sme vsetci spolu...a pri synovi ti uz take nebude. ten bude bud v skolke alebo s mojou mamou v case choroby. a uz teraz ma to tak trapi, ze mi je aj smutno niekedy...a potom ta praca, kto vie na aky uvazok a v akom case...ach jaj...ale stale is poviem, ze to je este daleko....a potom ked pojdem do prace, budem presne na tom istom ako ty... ale myslim, ze casom to prejde. robota neutecie, ta pocka, urob len to nutne co doma treba a venuj sa synovi kolko sa da aby si mala dobry pocit, ze si vyuzila vsetok svoj volny cas pre syna 😉 detom je jedno ci je alebo nie je povysavane, upratane....oni si to pamatat nebudu, budu si pamatat spolocne stravene chvile s nami 😉

avatar
sheila72
15. apr 2014

Je to len o zvyku, bola si zvyknutá byť so synom celý deň a teraz máš proste iné povinnosti. Zvyknúť by ste si skôr či neskôr museli obaja, na tvojom mieste by som ale synčeka dala do škôlky, aby bol v prostredí medzi deťmi a vedel, že aj rodičia iných detí musia pracovať a on sa zatiaľ zahrá v mš. Keď je stále u tvojich rodičov, môže si neskôr myslieť, že si ho odložila a starí rodičia ho majú radšej ako ty. Poznám to, lebo susedina vnučka tiež býva u nej a nie je to podľa mňa najlepšie riešenie, pretože aj babka s dedkom majú svoje roky a môžu sa cítiť unavení, aby si ty mala viac peňazí...

avatar
lzusak
autor
18. apr 2014

@sheila72 ja ho chcem dať do školky, ale on ešte nemá tri roky, až za tri mesiace a do jaslí mi ho už tiež takého velkého nevezmú. takže vybavujeme škôlku, nezívisí to ale od nás.

avatar
sheila72
19. apr 2014

@lzusak jaj takže tak, ja som to pochopila že už má 3 roky. Tak to už si mohla aj do tých 3 rokov vydržať, keď už sú to len 3 mesiace, ale jasné že peniaze treba...len potom aj rátať s tým, že sa budeš cítiť akoby ta dieťa už nepotrebovalo

avatar
sunshineka
20. apr 2014

A co budes robit,ked pojde na internat,ozeni sa a odide z domu?pravdaze zivot uteka a ani sa nenazdame a zrazu je z toho chutneho vonaveho babatka,dospelak.nepanikar casom sa vsetko da do normalu,naucis sa zorganizovat si domacnost a cas na dieta.uz ti moze aj pomahat s urvitymi pracami.vychova nie je len o celodennom lipnuti na matke.dieta potrebuje aj inych ludi,kolektiv deti a takisto aj matka potrebuje byt medzi ludmi.vobec si nemas co vycitat a maly ani o nic neprichadza.

avatar
kompiska
10. júl 2014

Ahoj presne viem o com hovorís moja dcerka ma 20 mesiacov pred mesiacom som ju musela dat do jasliciek, lebo sa to financne s rod. príspevku nedalo a ja som nastupila do prace. moje večery ked dcerka zaspala boli tiež plne srdcervuceho plaču lebo som mala stale pocit ze toto vsetko by som j mala ucit ja a nie niekdo cudzi v jaslickách, ze tento cas ked je malinka mi už proste nikdo nevrati a ja o to prichadzam, ze som s nou strasne málo a vela dalsich ze..... a hlavne som zavidela maminkam, ktoré môžu byt doma do troch rokou zo svojim dietatkom. ale potom som sa na to pozrela tak ze vsetko to ze idem do prace robim pre moju dcerku, aby som jej mohla kupit potrebne veci a ostatne. mala je strasne rada ked prenu pridem do jasliciek (inac sa jej tam paci, ma strasne rada deti) a sme spolu kazdu chvilku, aj ked som unavena z prace vzdy ked vidim jej stastný vzraz tak ma unava prejde, kaslem vtedy na upratovanie a hrame sa spolu, ved upracem potom to neujde. Takze sa skus na to pzriet z ineho uhla, ale si myslim ze to prejde.

avatar
darkswan
13. júl 2014

tvoj smutok je prehnany....raz treba prestrihnut pupocnu snuru a ist pracovat

Strana
z5