Všetko sa na mňa sype
...mám pocit, že som na totálnom konci a preto sa dopredu ospravedlnujem za dlhsí príspevok. Pred štyrmi rokmi sa mi zosypal svet, pretoze som manzelovi prisla na milenku, resp. vztah. Do vtedy som povazovala nase manželstvo za nieco pevné a trvale, rodina bola pre mna na prvom mieste a on bol mojim zachytnym bodom. Plakavala som po nociach, nekonecne debaty ...bolo to velmi zle. Udajne som mu na to prisla, ked uz to mali ukoncene. Cas bezal a ja som prezivala zo dna na den, uvedomujuc si, ze toto bude na dlhsie. Kym sa z takeho uderu vyhrabem. Myslela som si, ze to zle sa uz stalo a teraz, resp. od vtedy to bude uz len lepsie a lepsie. Mylila som sa. Manzel, do vtedy sice tiez velmi starostlivy a vzornz otec, ale predsa len casto chzbajuci kvoli narocnej praci...sa uplne upal na deti. Odrazu bol vsade, vsetko stihal..vsetky besiedky v skolke a rodicovske zdruzenia v skole....vsetky akcie deti, travil s nimi takmer vsetok volny cas. Vyustilo to až do takeho extremu, ze ma vlastne svojimi aktivitami akoby vytlacil a ja som deti takmer stracala...Kym ja som sa utapala v ziali a depresivnych stavoch a mala v podstate naladu pod psa, on to akoby vyuzival a o to viac sa im venoval. Spolocne nakupy, vylety...atd. Uvedomila som si to az vo chvili, ked deti takmer so mnou nekomunikovali a to mensie sa ma ani nechcelo drzat za ruku alebo sa pozdravit po prichode domov. Padala som do depresii...ktore pretrvavaju do dnes, hoci...trochu mam pocit, ze sa to zlepsilo. Resp. nie su caste, ale zase ked to pride, je to velmi zle a pravidelne myslievam na smrt. V case, ked sa toto cele dialo, mi v praci ponukli o uroven vyssie miesto, namiesto kolegyne. Nie som velmi ambiciozna....a doslova som sa tej pozicie zlakla. Ale po par dnoch, ktore som si vypytala na rozmyslenie som to nakoniec prijala. Z dvoch dovodov - financie ...snazila som sa mysliet dopredu a v pripade rozvodu by mi pomohlo do zivota pri dvoch detoch kazde euro navyse. Druhym dovodom bola zmena, ktoru som potrebovala ako sol...nieco , co by moju pozornost zaujalo aj mimo problemov doma atd....jednoducho som si povedala, ze to risknem....a ze mozno raz by som to v zivote lutovala, ze som nechytila prilezitost za pacesy. Chyba lavky - v praci behom par din doslo k prepustaniu a prepustili aj tu moju predchodkinu, ktora to psychicky nezvladala , tak ako aj vela dalsich kolegov....situacia bola v praci velmi napata sama o sebe. Ona o mne rozsirovala lzi o tom, ze som sa vyspala s vedenim firmy atd...nadavala mi do kuriev a podobne. Bola som psychicky na tom velmi zle.....uz som len cakala, kedy sa zosypem. Manzelstvo doma nefunkcne, zili sme a zijeme vedla seba....ani neviem, ako by som to popisala. Riesime len veci tzkajuce sa chodu domacnosti, inac kazdy v inej miestnosti...nerozpravame sa, intimne nezijeme.....A v praci tiez velmi dusno. Niekedy v tej dobe , asi 4 mesiace po prevaleni manzelovej nevery....sme si padli do oka s jednym kolegom. Zaiskrilo to na jednej akcii v praci, k nicomu nedoslo..len usmev a asi dve vseobecne vety...Postupne doslo k elektronickej komunikacii medzi nami a trvalo to do teraz.... Takmer kazdy den...sme boli v kontakte....po prvom roku padla prva pusa. Po dvoch rokoch intimne zblizenie. Neboli sme takí tí klasickí milenci, co sa bežne a pravidelne tajne stretavaju....Ja som neustale zapasila s vzcitkami svedomia, on nikdy nepovedal nic skarede na svoju zenu...v podstate nas mal rad obe. Neviem, ci ma niekto dokaze pochopit....bol mojou radostou......nikdy som od neho nechcela, aby sa rozhodol..alebo odisiel od rodiny....brala som to ako pekne prechodne obdobie, ked je nam spolu dobre - potajma..., ktore raz skonci. Vcera sa to stalo, napisal mi, ze sa to u neho zmenilo a ze konci......V noci som velmi plakala..a velmi to boli, aj ked rozum jasne vravi, ze raz to muselo prist a ze lasku si nevynutim. Aby toho nebolo malo.....ako som v poslednzch mesiacoch uvazovala nad svojim manzelstvom a postupne sa odhodlavala k rozhodnutiu, ze treba podat ziadost o rozvod (manzel sa do toho nehrnie....myslim, ze nechce prist o deti..miluje ich )...dostal v praci vypoved. Z nadstandardneho platu a dalsich benefitov vyplzvajucich z jeho predoslej pozicie nie je nic a ja viem, ze ziadnu ziadost o rozvod nepodam, pretoze....sa mi to nezda rozumne. Nebude mi mat z coho platit na deti a taktiez uver, aby sa jeden z nas odstahoval..tiez nie je v tejto situacii rozumne riesenie. Mam pocit, ze som zamotana v neriesitelnej situacii.....trapia ma tie depresie a citim sa velmi sama a nemilovana. Chzba mi laska a sex a teplo. Potrebovala som sa len vypisat.....
@fuuuha ale raz sa ti rozjasni a vsetko pochopis..len treba vydrzat...a chod do kostola, sadni si tam a uvidis, co to s tebou spraví...bude ti lepsie...uvidis, som o tom presvedcena...a co robi teraz manzel? uz spi? ci pozera telku? skus ist z anim, ze sa chces porozpravat a ze ti je tazko, vsetko mu povedz...ako kamaratovi, ved ste spolu uz dlho,urcite mu niesi ukradnuta, povedz mu ze tvoj zivot nema zmysel, ze to velmi boli, uvidis, urcite ta objime a bude ti lepsie
ano...to je presne dovod, kvoli ktoremu som do dnesneho dna nepodala ziadost o rozvod. Necitim sa sebaisto a vzhladom na deti, ktore by som mala za chrbtom mi pride velmi nezodpovedne robit rozhodnutia tak radikalne a nebyt sama so sebou vysporiadana a v poriadku.
@fuuuha ahoj, precitala som si cely pribeh aj doterajsie prispevky pod nim. Suhlasim s tymi, ktore Ti radia aby si najskôr riešila svoju ubolenú dušu. Nemyslím tým len návštevu psychológa. Naznačila si aj to, že ťa to ťahá k duchovnu. O túto tému sa dá tiež veľmi dobre oprieť, začínaš premýšľať nad tým prečo sa deje niečo čo sa ti deje. Nech je to náboženská viera alebo viera v duchovno celkovo, je to jedno. Z tvojich príspevkov sa dá vyčítať, že si okrem zmyslu v ďeťoch stratila pocit zmysluplnosti z iných vecí a preto ťa všetko prestáva baviť.
Pokiaľ ide o manželstvo, netrúfam si radiť (sama som rozvedená), ale uvažovala by som nad prioritami. Ak ňou sú deti, môžete skúsiť s manželom robiť aktivity pre deti spoločne. Možno vás to zblíži ani nevieš ako. Deti sú váš spoločný styčný bod, oni vás môžu spojiť. Tu sa ukazuje, že si manželovi neodpustila a to je ťaživé, veľmi ťaživé. Asi to bude veľká výzva, ale hlavne kvôli sebe by bolo dobré sa na to zamerať.
Ešte by som sa rada opýtala, či manžel vie o milencovi.
@luludia ....manzel o milencovi nevie, v podstate sme sa stratavali minimalne a fungovali sme viac menej len na el. komunikacii.
Co sa týka tých iných veci...no ano, kladiem si otázky .....vzdy som si veci vazila, ci zdravie, ci rodinu, ci vsetko bezne...co inym ludom nestaci alebo si to ani neuvedomuju, ze maju...naozaj nepovazujem teplu vodu alebo pokojnu noc bez strachu za samoyrejmost . Ja som bola skor ta, ktora tym druhym ukazovala, co vsetko na svete maju....a ani nevidia...ja som pripominala (a mozno to znelo ako fraza ), ze co uz mali povedat ti v tych koncentracnych taboroch ? a pod. Castokrat som si pripadala ako taka stara zena, co prezila vojnu alebo hladomor v Afrike.... 🙂 A prave preto celkom nechapem, ze preco mne sa deju vsetky tieto veci.......ved men netreba ukazovat, co ma v zivote cenu.....
Okrem toho, ked vidim okolo seba manzelstva a pary a ako vo vztahoch funguju......(viem, ze je to len pohlad z vonka) , tiez nerozumiem......lebo vo vacsine pripadov tam nevidim lasku ale skor zavislost, nie slobodu ale obmedzovanie v mene lasky....ziarlivost atd. Nie som dokonala, ale takto sme to doma nikdy nemali......proste sme fungovali ako dvaja dospely a svojpravny ludia, ktori si doveruju...takze mne je vela veci z toho, co vidim okolo seba uplne cudzich....a aj napriek tomu.....ja som sama..a nemilovana a napriklad zena, ktora partnerovi urcuje este aj co bude dnes vecer robit a neustalymi ziarlivymi otazkami kontroluje kazdy jeho krok...ho ma a on je z nej cely paf.
Prosim , neberte tieto riadky v zlom.....jednoducho len hladam odpovede na mnozstvo otazok.......
@fuuuha, zatial nerob nic. nechaj tomu cas, utried si trochu veci v hlave, hlavne sa spamataj z kolegu.
a podstatna vec-nikdy nezi tak, aby si ulahodila druhym (mimo rodiny, samozrejme). ci ta niekto ohovara, roznasa klebety alebo cokolvek, kasli na to. cudzim ludom nic nedlzis a nic nie si povinna vysvetlovat.
ked zacnes mat pocit, ze uz tusis, kde je sever, zvaz si, ako by tvoj zivot mal vyzerat dalej (podla teba). ak treba, vyhladaj odbornu pomoc, a potom sa skus odrazit smerom, ktory pojde najlahsie. nejako sa z toho proste treba vyhrabat, ale postupne, pomalicky, vsetko ma svoj cas.
@fuuuha tak ja neviem, prides mi ako zrela a rozumna osoba, po pravde nie celkom rozumiem kde moze byt teda problem 🙂 ked si veci okolo seba vies vazit a vies ich ocenit, ci nebude ten hlavny problem v tom, ze ti chyba laska, porozumenie. Myslis, ze keby partnerstvo fungovalo k spokojnosti, bolo by vsetko v poriadku? Bude toto hlavny problem?
@fuuuha Tiez ma napadlo psycholog...ides na to spravne. Musis definitivne vyriesit najskor "samu seba". Potom pojdes riesit "vas".
Depresia je svina. V tomto stave sa ti manzel bude protivit aj keby nemal ziadny "priestupok"... Zle sa premysla, zle sa kona, cloveku sa nic nechce....a aj tie pozitivne veci sa zdaju byt zbytocne.
Pridi sa podebatit po par sedeniach s psychologom....urcite budes pisat inak a potom Ti dievcata budu radit ohladne vztahu 🙂 Drz sa!
@fuuuha No vidíš, sama uznávaš, že si len rochníš v tom ako si povedala "nič nerobení". Nemusíš. Nikto nemusí trpieť, ak nechce. Tie depresívne stavy dôverne poznám aj z vlastnej skúsenosti. To ti poviem bolo to poriadne zlé. A dlho predlho. Nič som nevedela o depresiách a o tom, že sa tak dobre dajú liečiť. /nie síce zázračným bičíkom a rýchlo, ale pomaličky dlho, postupne, i pomocou antidepresív, psychológa, psychiatra a mne najviac pomohli a pomáhajú skupinové psychoterapie a psychoterapeuti/. Zázraky to robí. Nikomu nemusí byť zle, a že sa to dá je isté. Poznám mnoho ľudí, ktorým to zlepšilo prežívanie. Roky už nič neužívam, starám sa o telo a o dušu a je mi moc dobre. Máš deti, i ja mám. Tým hlavne som pomohla tým, že som sa začala o seba starať. Z utiahnutých, preľaknutých detí sú dnes sebavedomí ľudia a šťastní, ako aj rodina. Cesta to nie je rýchla, ani ľahká. Možná. Škoda sa trápiť, pomoc tu je, len dovoliť si ju. 🙂
fuuuha...citam tvoj prispevok s odstupom viac ako troch rokov... ako sa ti podarilo tvoj problem vyriesit? Nasla si si cestu k manzelovi, k detom a nasla si seba samu? Alebo si stale nic nespravila a len vyckavas a zijes si svoj zivot? Zaujima ma ako tvoj pribeh skoncil..... mozno aj inych... 😉
@fuuuha najprv treba navštíviť psychológa. SI v dlhodobej depresii. Nevieš vnímať veci reálne..ale akoby cez hmlu..si ako tá žaba..ktorú hodili do studenej vody a tú vodu začali zohrievať. Varíš sa za živa, ale už ani nevnímaš, že sa varíš.
Keď ti psychológ (a možno budú potrebné aj antidepresíva) trošku prinavráti psychickú pohodu - potom bude načase začať problémy riešiť.
Nemá podľa mňa zmysel ti dávať teraz nejaké konštruktívne nápady. To je akoby som chcela od totálne vyčerpaného človeka, aby podával nejaké výkony.
Najprv dobrý psychológ...a potom sa uvidí 🙂...to by bolo jediné, čo by som riešila. Samú seba..a moju pohodu...a ostatné nech samé plynie.