Vyhorená mama
O deti sa starám sama už pár rokov a hoci ich veľmi ľúbim, výchovu už nezvládam. Očakávala som, že keď budú väčšie, tak budú každým rokom samostatnejšie, ale hlavne staršia je stále mysľou inde a nie je schopná urobíť úplne bežné každodenné veci. Niečo ju napadne a nedokončí obliekanie, umývanie, jedenie. No proste všetko jej trvá, kým neprídem a nevrátim ju ku tomu čo nedokončila. Nemôže ísť ani do školy sama, lebo v pólke príprav sa zabudne a nestihne. A tak je to úplne so všetkým. Už nevládzem, lebo už roky žijem v tom ako keď máte škôlkára a ten samostatne neurobí nič, lebo mentálne na to nemá, ale dcéra diagnózu nemá, na učenie v škole sa sústredí a má dobré známky. Ale bežné veci jej od škôlky nejdú. Už tam sa sťažovala jedna učiteľka, vždy je všade posledná a treba ju čakať a až vtedy urobí čo ostatní, lebo všetci sa sústredia na ňu, že čakajú, tak sa dooblieka a doje. Mne už z toho utekajú nervy. Zo zúfalstva, že sa bude snažiť už som jej aj začala nadávať. Lebo keby chcela, ona by dokázala všetko samostatne, keby sa sústredila na to čo má robiť. Mladšia dcéra to po nej opakuje
V škôlke bola šikovné dieťa a nástupom do školy je tiež vždy posledná a v družine ju musia za všetko čakať.
Staršia je už v puberte, ale stále jej niekto potrebuje stáť za chrbtom a budiť ju k činnostiam. Toľké roky to už nezvládam. A nemá mi kto s nimi pomôcť, aby som aspoň raz za čas mohla sa venovať sebe
Večer odpadnem do postele a ráno zas to isté a 100
Normálne ju z módu dieťa prepnúť nenásilne do módu teeneger, ktorý má svoje povinnosti.v 13 r najvyšší čas.A pubertou to bude ešte horšie ver mi.Bude sa priecit a priecit a budeš zlá mama, ktorá niečo požaduje.
Píšeš, že keď sú u otca ty cez víkend dorábaš čo si nestihla cez týždeň a to je chyba to je tvoj voľný čas na kamarátku, cvičiť, oddych, lebo inokedy nemáš kedy.
Vieš, keď to robí roky píšeš, že od nástupu do školy posledná a pod...fakt to bude jej povahova črta a nie hľadať diagnózy ako to je teraz moderne
Tvoj stres, nadávky, plač chápem každý občas musí pustiť paru aj, keď toto nie je správny postup môže v nej utvrdiť, že je "vadna" nenapadne má teraz iný názov resp, že si z nej sklamaná, že nie je tak šikovná, alebo že si stále s niečím nespokojna.Niekto musí byť posledný🙂keď som učila v škôlke hneď bolo vidieť, ktoré dieťa má aký temperament jedno žulo chlebík 25 minút pomaly po kusku aj moja bola taka v detstve...a deti, ktoré doslova zhltli chlieb a pýtali dalsi.Viem blbý príklad, ale už tam bolo vidieť kto je ake dieta, ktoré sa stále upozorňovali nebehaj, pomaly a boli všade a tie, ktoré si sadli vedľa teba ako psík nechceli sa pohrať len rozprávať a boli spokojné.
Potom prišla mama a povedala mi on je taký dobrý tichý chlapec sám sa doma hra hodiny, keď bol malý spal poobede 3 hodiny... jednoducho to je vidieť...že také dieťa nebude lietať po dvore dobiehať od hračky k hračke..
Musíš ju prijať aká je...aj chváliť hlavne v puberte, u nás bol vek 13 r asi najhorší COVID stále doma a len sa presusala svoj kľud...
Aj ty budeš musieť zmeniť ako sa s ňou rozprávaš nie direktivne už sa mení už to nie je dieťa a bude mať svoju hlavu, názor.Ja tiež poviem uprac si izbu a povedz dokedy to bude hotové, lebo ak to nechám tak o týždeň to je bez zmeny.Pre mňa to je zmena, lebo ja ako teeneger som si veci robila sama a nikto ma nemusel nútiť, hovoriť mi, urgovat, kontrolovat ...Sama nech povie do večera, cez víkend...a kúpeľňa to je story sama o sebe naša tam je ako kačica 3 uteráky, osušky a toľko pary, že kachličky sú orosene a tečie po nich voda
Puberta je večný boj kto z koho nepokaz si s ňou vzťah.Porozmyslaj kedy si ju pochválila občas každá mama len rozdáva príkazy a ani si neuvedomuje, že to dieťa počúva len čo nespravilo, spravilo zle, pomala, lenivá,v škole detto od učiteľov, doma pokračujú rodicia..nikto mi nepomoze...ale určite jej daj povinnosti, ktoré bude mať iba ona na starosti zodpovednosť... a potom pochváliť, poďakovať.
A určite choď k psychológovi dostaneš dobre rady ako komunikovať.A šetri si energiu a viac oddychuj🙂lebo potom si ako natlakovany hrniec vybuchnes a potom Ťa to mrzí.V puberte začne byť zasnivana, hlava v oblakoch hormonálne zmeny...
Prepáč autorka ale ja si myslím že hlavný problém je v tebe, nie v deťoch. Všetko hrozne moc riešiš, kontroluješ, preháňaš.
Si perfekcionistka ktorá ma všetko v živote nalinkované a nedokáže pochopiť svoje flegmatické dieťa. Je to dieťa , nie robot slepo posluchajuci tvoje príkazy.
Mám dcéru v podobnom veku ale takéto kraviny by ma v živote nenapadlo riešiť či dokončila obliekanie alebo dojedla. Koľkokrát sa jej nechcelo ráno vstávať ze vstala až 7:30 a 7:35 už musela ist z domu. Koľkokrát si zabudla spraviť desiatu, dať špinavé veci do pradla …Musela sama zistiť ze to je o ničom prísť neskoro, byt hladná celý deň či nemať si co obliecť
Dúfam ze si z týchto komentárov niečo vezmeš , riešila si to iste v apríly a ženy ti radili rovnako. Menej je niekedy viac.
Vždy, keď som v slepej uličke a neviem, čo robiť rozmýšľam, čo je pre to moje dieťa najdôležitejšie, čo vlastne chcem, aby sa v živote naučilo? Od coho sa tie dobre rady líšia od zlých, ako prist na prirodzene dôsledky a netrestal, ako vnútorne motivovať a nedávať odmeny? Akosi vždy dospejem k tomu, že najpodstatnejší je v živote respekt. Respekt k dieťaťu, k sebe, k druhým, k životu, k prírode, k práci, ku všetkému.
Rešpektujem svoje potreby; rešpektujem dieta ako osobnosť. Je jedno, akú ma diagnózu, vek, povahu. Verím, ze potom bude i ono respektovat samého seba, bude si vedieť určiť svoje hranice, naplniť vlastne potreby a bude sa tak správať i k ostatným.
Píšeš, ze nemáš čas na seba. Ale to je len v tvojej mysli. Reálne 8 a 13 ročne dieta môžeš nechať doma 1-2 hodiny samé. To, čo píšeš, ze musis, vôbec nemusíš, všetko to len chceš. Chceš mat však i spokojný život, pekne vzťahy s dcérami, fungujúcu rodinu. Takto si si to určite nepredstavovala. Môžeš riešiť veci s pokojom, láskavo, respektujuco. Potrebuješ sa však zmieriť s tým, ako sa potom vyvinú, zmeniť očakávania.
Napríklad. Rešpektujem, ze niekto sa sprchuje 5 min, iný potrebuje 10 min. Ak to trvá dlhšie je to plytvanie. Vodu vypnem. Ak potrebuje dcera premyslat, ok, moze to robiť v kresle, vonku na lavičke..
Niekomu trva príprava do školy 5 min, inému 40min. Ok. Dôležité je, ze treba prist načas (a teda odísť na čas). Pokial to dcera nestihne, môžem jej raňajky zabaliť na desiatu, oblečenie do tašky, nech sa sama rozhodne, kde a kedy sa teda naje, oblečie.
Pokial ma dcera vytvorené podmienky k tomu, aby sa učila, napísala si úlohy, ma všetky informácie, pomôcky, som jej k dispozícii, ak potrebuje, ok. Ak si ich nerobí, jej zodpovednosť. Avšak doma by som vypla tv, internet iba kvôli škole (0,5-1h), ked nestihne jej problém, mobil tlacitkovy. Iné veci nie su take návykové, nežerú toľko času, skôr či neskôr ju prejdu. Teda, bolo by lepšie, keby napíšeš, ako sa dcera zabudne, čo vtedy robí?
Zmenu musis zacat u seba,nie u dcery…A to tym,ze si najdes cas pre seba. Deti chcu zdravu mamku.Nie vyhorenu ublačanú nadávajúcu a pod. Ty si pre nich prostav.A tak isto nemusi byt vsetko tip top..Moc vsetko riesis,vysperkuvavas…Tak ked je posledna tak je posledna…Ked si napr.neumyje zuby tak si neumyje…Ma uz 13r.?je dost velka…Nie je to hanba a tak isto nie je to koniec sveta…Musis zacat u seba…
Aj my máme doma slimákov. Párkrát išli do škôlky a školy v pyžame a hladní. Potom pochopili.
Niečo ju napadne a nedokončí obliekanie, umývanie, jedenie."""
A čo začne robiť?je na mobile, pusti si telku či čo znamená, že sa zabudne?
Ja som mala a mám také dieťa už 16 r🙂
Od malicka kľudná, pokojná, múdra, ale pomalá flegmaticka z ničoho si nerobí hlavu ani neviem či som ju videla niekedy sa ponáhľať.Ja som sa bála, keď nastúpi do školy či si stihne prehodiť učebnice, najesť, ísť na wc.vzdy aj v škôlke chodila len posledný rok, aj v škole povedala učiteľka, že ona má svoje tempo.Ale stíha všetko ltt, ale stíha aj sa dobre uci.Ja presný opak dochvilna, vrtula v zadku mám rada systém nerozrobim 3 veci, keď o 18 odchod tak sa pripravím tak, aby som stihla aj za cenu stresu.Vela x som stratila nervy aj strácam je to jej povaha.ona má čas, svoj systém, snáď nikdy sa nestalo, aby sme na ňu nečakali.So psom ideme tak, že sa dohodneme, že ideme a ja som 200 m od domu a ona pribehne a ešte ma sprdne prečo som ju nepockala
Tak ako idem na nervy ja jej, idem ona mne a muž je tiež pohodickovy flegmatik.
Teraz som bola týždeň chorá u nás zastal čas ako píšeš ako drab, ktorý musí ľudi posúvať, delegovať čo maju spraviť.
Nenastavuj žiadne minútky, chápem, že máš toho veľa, ale kľudne to môže byť jej temperament, povahova črta.Ty prídeš o nervy...tak nech vstane skôr, keď nestíha...možno by si mala ty spomaliť a brať si príklad z nej.Uz je veľká môže Ti pomôcť pochval..byť diplomat.Skor napíš čo znamená "zabudne" sa.Tvoj plač a scény k ničomu nepomôžu.