Vzťah s rodičmi
Ako ste spracovali v sebe fakt, ze rodicia maju radsej vasho surodenca a prenasaju tu inklinaciu aj na vnucence?
Psycholog, vseobecna akceptacia, ze vzdy je jedno dieta oblubenejsie kvoli viacerym aspektom, neriesili ste to nikdy, mavli ste rukou?
Nemáte rodiča narcistu?
@doriiis Otec už nežije,on bol dobrák.Mama je toxická,vždy sa odstrihneme,ale potom ochorie,ide na operáciu atď a ja sa vždy zlutujem,ale akonáhle vyzdravie alebo sa dá do poriadku už intriguje.teraz čo naposledy urobila som s ňou skončila ,len najhoršie je,že bývame na jednej ulici.
@nnnuuunnn neskumala som doteraz crty rodica narcistu, myslim, ze ale aj moja povaha je tazka, rovnako ako povaha mamy, ktora chcela mat takmer vzdy podla seba a uz v puberte som sa uzatvorila a malo s nou riesila moj zivot napriklad, lebo vzdy nasla nieco, co bolo zle, co by ona urobila tak alebo inak a ja som si zvolila cestu, ze ked jej nic nepoviem nebudem musiet nic riesit.
@doriis máš pravdu len je to ťažké,síce mám svoju rodinu ,manžela úžasnú dcéru ,vnucatko ,proste všetko len žiť s tým,že ťa vlastná matka od malička odmieta,intriguje a v živote ti nepomohla s ničím a velebí len tvojho súrodenca je veľmi ťažké.Mozno pre tvrdšie povahy,nie pre mňa.Nezasluzila som si to ničím,mám prácu dom ,rodinu žijeme usporiadane a predsa ďakujem ti za podporu🥰
@kormino 😔 to mi je luto, az do takej miery zle to u nas nie je, vacsinou to tak byva, ze otcovia su potom ten pozotivnejsi element z rodicov.
Tak, ze som vystupila z pozicie dietata a pristupila k situacii ako dospely clovek. Prijala som fakt, ze takto si to rodicia zvolili, ze to takto maju a zobrala som si z toho velke ponaucenie, aby som nic podobne neurobila mojim detom.
Rozdiel v láske medzi súrodencami som už spracovala, deti brat zatiaľ nemá, takže to porovnať neviem. Ale muž to má rovnako, vzťah jeho rodičov k našim deťom a k tým ostatným je 100 a 1 a on to nespracoval dodnes. Nehovorí o tom, ale nie je v pohode...
u nas to riesim tiez uz dlho, ale teda neda sa mi to nejako zmenit, nieco s tym robit, uz xkrat sme sa o tom zhovarali a zmena ziadna, tak to je tazko :/
Ahoj ,riešim to celý život,a to mám 52 rokov.Niekedy mavnem rukou,niekedy to musím prebrať s psychiatrickou,.Liecim sa na PP ,je to hrozne.Niekedy si.myslim,že sa to zmenilo a potom príde ďalší podraz .