Závidím ex-milenke

Potrebujem sa vyrozpravat a asi sa ubezpecit, ze je to normalne. Moj partner ma pred 2 rokmi podviedol, trvalo to vyse polroka s jeho kolegynou, skor som nevedela rozdychat s ktorou (napocuvala som sa toho dost a dlho som ho podporovala kvoli problemom, kt. jej intrigami sposobovala v praci). Necakala som od nej toho vela, ale aspon ospravedlnenie a mam na nu tazke srdce doteraz, pretoze k tomu partnerovi a spolocnym priatelom zacala opisovat aka som histerka, ze som jej znicila vztah( jej partner sa dozvedel pravdu, zial v zachvate hnevu odo mna ). K partnerovi som sa po dlhsom case vratila, po spolocnych terapiach a vztah sa dostava ako tak do normalu.Ani po 2 rokoch to uz ale nie je take ako predtym, mam akosi pocit, ze nedokazem uz v ziadnom vztahu najst doveru (ci partnersku alebo priatelsku). Ale k veci, hrozne tuzim po rodine, mam uz po 30ke a zial nedari sa.Asi zo zvedavosti alebo skor zo zasti, kt. k nej stale prechovavam som dufala, ze jej to karma oplati a v zivote sa jej velmi nedari. No jej sa nadpomery dari a k tomu porodila dievcatko, po kt. strasne tuzim. Neviem ako prekonat hnev voci nej, viem, ze v tom boli dvaja, ale partner prevzal zodpovednost, za to co sa udialo, ale ona v sebe nemala ani tolko chochmesu aby sa ospravedlnila a ublizovala mi recami dalej, ze som jej znicila zivot (o tom by sa dalo polemizovat) a som psychicky narusena. Je normalne, ze tu zenu nenavidim a zavidim jej, ze napriek tomu, ako mi narusila vztah a sebavedomie (ano aj priatel) jej to zivot nijako nevratil, , zije si spokojne dalej a k tomu jej bolo dopriate aj mnou vytuzene dievcatko?