Žijeme nadštandardne, ale manžel pije
Moj manzel je cudzinec zijem v zahranici a moja rodina je daleko odomna.
Ja s manzelom sme spolu 14 rokov mame spolocne deti 12 rokov a 6rokov .
Su sikovne a slusne super sa ucia nemam s nimi najmensi problem. Moj muz podnika, zijieme si financne az nadstandartne.
Problem je alkoholizmus mojho muza.
zlom nastal cca 10 rokov do zadu ,v praci toho mal vela- stres a zo dna na den dostal panicky atak… rok sa s panickymi atakmi trapil - vzdy sa mu vracali. skusal aj psychologa lieky ale utocisko nasiel viac v alkohole. Vzdy vecer si dal par piv a vedel ze sa ukludni a panika nepride.
Zhrniem to…
Preslo 10 rokov a on si uz nevie predstavit byt bez alkoholu pred spanim.
Nieje to typ alkoholika ktory pride domov a opity vyvadza a vrieska… je “ neskodny”
nikdy nepije s kamaratmi nebeha povonku,pije vzdy doma , nestane sa zeby pil rano - ci cez den.
ma svoje ritualy ktorych sa drzi uz dlho.
Kazdy den okolo 18.00 - 19.00 zacne.. proste nezaspi dokym nema vypite. Neschovava to pije pred nami pri telke , na gauci pri stole…
nechce sex vtedy, nieje agresivny, stiha chodit do prace, stiha si plnit svoje povinnosti, jazdi cez den na aute , podnika ma nastarosti vela veci - cez den funguje da sa povedat 100%tne.
Mozno ini ludia ani netusia ze je alkoholik.
Kedze pije sam doma po veceroch a nociach. Tolerancia stupa kedysi mu stacili 3 4 piva. Teraz si da i 8 piv alebo vypije denne 0,5 litra vodky.
je to obdobie cca 10 rokov a ja som ho doma asi fakt nevidela doma pred spanim 1 den za tych 10 rokov uplne triezveho…
Ked mu rano poviem ze prehana a ma problem povie ze vie a ze sa bude snazit troska ubrzdit.”
Vsak nepijem od rana, vsak vsetko slape, vsak nezanedbavam cez den pracu , deti, vdak nepijem na ukor nas ze co nam chyba…” a bla bla
skoro kazdy den rano si da ciel ako uz zreguluje zmierni pitie ale je to len v jeho predatave vten moment ked pride vecer opat nekontrolovane pije. To zeby prestal pit nad tym ani nepremysla. Nechce o tom premyslat. Vzdy problem zlahcuje.
Ja sa mu este cuduje ze rano vstane da sprchu a funguje. Dba o seba , kazdy den sa sprchuje on je ako dve osoby v jednom tele. Nechapem ako to zvlada- ten jeho dvoj zivot.
Moja otazka znie- nehadame sa, vzdy sme si rpzumeli, nieje zly clovek, vedome mne ani detom neublizuje, aj financne utiahne ako pitie tak aj nas komfort,ak odmyslim alkohol mali by sme idealny zivot - idealny rodinku.
mam sa len prizerat a nechat ho dokial mu pecen vydrzi?
akusala som ultimatum ale on vie ze som v zahranici sama , len tak z trucu zbalit kufre nemam kam.
ma vo mne doveru mozno aj preto sa“ neboji” pit.
Ako mam riesit tuto situaciu? Mam sa tvarit akoby nic a fungovat dalej? Ak by som sa s nim rozviedla bezomna by to nedal - podla mna ja som ta sılnejsia stabilna osoba a on je skor labilny psichicky, uzkostny, on by to bezomna a deti nedal on zil vzdy pre nas. ja i deti ho mame radi…
Je mi aj luto ze deti maju zly vzor - denno denne vecer v obyvacke pri telke pivko , vodka.
Neviem ci to mam nechat tak a zit si v nasej mozno z vonku idealnej rodine alebo mam dat ultimatum?
Ako by ste riesili situaciu vy?
Dočítala som po 8 piv... To je krát 0,3 dcl 2,4 l, pri 0,5...4l...!!!!!!???? .
Zena,...on ma dobrý problém a to ešte nerátam vodku... 0,5👿👿👿
Zajtra kúp glukomer, môže už mať dia, ako sa nalieva a prepaluje pankreas... starý alkac.
Vyexpedovat na liečenie, čím skôr, tým viac😃Nemec?
Rozvod v ziadnom pripade, okrem toho by sa zrutil a zacal pit este viac, nedohovarat a nevyhrazat sa, zvolila by som komunikaciu typu, ze mas o neho strach, ze mu odide pecen, alebo, ze inak si ublizi.
Zdravie si už musel podlomiť nezvratne pri tých množstvách a keď to robí dlhodobí. Postupne sa otravuje a kope si cestičku…. je inak všetko ok, nevadia ti tie výpary a deti sú v obraze, možno ho len nechať dožiť
Súhlasím s babami čo píšu je otázka času kedy ho stopnu nafuka a skončil a to prinajlepšom ak niekomu niečo nespraví nedajbože na ceste. Po ďalšie myslíš že z neho necítia? Okolo zamestnanci ešte ho aj nabonzovat môžu.A deti sa nepochvalia v škole? Isto. To ty si slaboch máš sa fajn tak neriešis bohužiaľ aj teba s deťmi to dočká viem o com vravím jednoznačne ultimátum rieš to ak chceš zachrániť svoje deti živiť aj rodinu hlavne jeho
Na preventivky chodí?
Pečeňové testy? Cukor?
Šport na stres skúšal?
O zmene práce za menej stresovu neuvazoval?
Ja mam taky pocit, ze ta pri nom drzia peniaze, ani nevieme ci si ty zarobkovo cinna osoba alebo zena v domacnosti. Iba peniaze dokazu zene zalepit oci.
Rozumiem, ze si v narocnej situacii. Tvrdis ale, ze si vyberas tazsiu cestu, ostat pri manzelovi. Otazka je, ci je to naozaj tazsia cesta. Odist od manzela, zacat odznova, byt sama v zahranici, pripadne odchod na Slovensko. Neviem aku mas pracu, ale pravdepodobne by si aj pracu musela zmenit, aby si uzivila seba a deti, ak by Ti manzel po tvojom odvhode, nic nedaval aspon do casu kym by sa nevyriesil rozvod alebo celkovo vasa situacia kym by sa nevyriesila... a toto vsetko je podla mna ovela narocnejsie ako zostavat s muzom alkoholikom. Teraz mas zazemie, status stastnej zeny pred rodinou a okolim, vysoku zivotnu uroven. Ano, ten jeho alkoholizmus ta zoziera, ale pomaly, lebo mas zazemie a stale mas muza, aj ked su s nim problemy. Podla mna si musis polozit otazku, co je pre teba dolezitejsie. Su zeny, ktore sa radsej uplne psychicky znicia, len aby neboli rozvedene, lebo ved co by povedalo okolie. Alebo budu trpiet alkoholizmus, neveru atd. len aby nemuseli chodit do prace a mali pohodlie ktore manzel zabezpeci. Co je dolezite pre teba? Financne zabezpecenie, "stastna" rodinka pred okolim, alebo tvoje psychicke zdravie a vzor pre tvoje deti? Je to tvoj zivot, ty sa mozes rozhodnut, ale nevyberas si tazsiu cestu, tazsia cesta pre teba je ten odchod od manzela, na ktory sa nevies odhodlat, lebo byt zena samozivitelka a este k tomu v zahranici, je pre niektore zeny tazsie ako zivot s bohatym alkoholikom a pocit stastnej rodinky pred okolim.
10 rokov spat vedla ozrana chce velku davku tolerancie, ja by som ten smrad ozrateho cliveka kazdu nic nedala..a rano musi nafukat
Vybrala si si pohodlnejsiu cestu, je toto lahsie tolerovat ako to riesit alebo utnut
Ahoj, máš niečo nové?
Až na pár detailov som bola v prakticky rovnakej situácii ako ty. Ale ja som prvýkrát od neho odišla už po prvom pol roku problémov, resp. po prvom polroku odkedy som si problém začala uvedomovať (ten môj pil po večeroch keď som išla spať). Ja som sa s tým alkoholom nedokázala zmieriť ani napriek tomu že nebol agresívny, cez deň fungoval, pracoval atď všetko čo píšeš ty. Mne proste prišlo, že sa mi vzďaľuje. Večer po náročnom dni som potrebovala pri sebe partnera, s ktorým sa môžem porozprávať a nie pripiteho aj keď neskodneho úbožiaka so psími očami (tak som ho vnímala, začínalo sa mi to hnusit, aj keď naozaj vpodstate nič iné zle nerobil). Po krátkej pauze sme sa dali ešte dokopy, kvôli malému dieťaťu, dostal ultimáta boli sme v poradni, sľúbil že piť nebude. Bohužiaľ už v tom čase to nedokázal ovplyvniť. Po ďalších pár mesiacoch to išlo dole vodou, už nechcel byť pristihnuty takže klamal, schovával, vnímala som, že sa začína meniť aj povahovo. Jedneho dňa som sa pozrela do zrkadla a zbadala som trosku - seba, s týždeň neumytymi vlasmi, s kruhmi a očami červenými a opuchnutymi od ustavičneho nočného plaču, v tričku ktoré ani neviem ako dlho som mala na sebe...Tých posledných niekoľko mesiacov som si ani neuvedomila ako to všetko vplývalo na moju psychiku. Už som sa nedokazala z ničoho tešiť, dcéra mala v tom čase necelé tri roky, čarovné obdobie dieťaťa no ja som bola ako bez duše. Len som vnútri riešila - pil nepil, klamal ma neklamal ma, mám odist nemám odísť, je to moja vina?...teraz sú to dva roky odkedy som druhýkrát, a definitívne odišla. S ním to islo od rozchodu samozrejme k horšiemu. Ja aj po 2 rokoch stále chodím na terapiu. Až teraz mám pocit, že pomaly začínam opäť žiť. Hoci už, aj vďaka terapii viem, že som urobila najlepšie rozhodnutie aké som mohla, pre seba aj pre moje dieťa, výčitky v hĺbke duše stále sú. Pocit viny voči nemu že som ho v tom nechala , či som aj ja nejako k tomu prispela že začal piť, čo som urobila zle... Toto bolo pre mňa osobne to najhorsie a najťažšie, prečo som ho nevedela len tak opustiť, pocity viny a ľútosti nad nim. Svojim spôsobom ma zachránilo, že sme mali malinké dieťa. Kvôli sebe by som asi nikdy neodišla a utrapila by som sa. Ale v momente ako som si uvedomila, že je to rozhodnutie o budúcnosti môjho dieťaťa, že potrebuje aspoň jedného psychicky zdravého rodiča, tak som sa proste jedného dňa konečne definitívne rozhodla, že odísť je to správne rozhodnutie. A aj napriek tomu, že bolo to najťažšie v mojom živote, a stále to není ľahké, stojím si za tým, ze bolo správne.
Keby som mala poradiť späťne svojmu ja, povedala by som - jasné že to nezabal len tak bez snahy lebo si to budeš do konca života vyčítať. Ale na druhej strane nedávaj ani nekonečné šance stále dookola. Stanov si svoje podmienky a hranice, časový interval a ak sa dovtedy nič nezmení, odíď kým ťa to úplne nezničí.
Mam pocit, ze ten, kto by to chcel riesit, si ty. On to predpokladam nepoklada za problem a tvrdi, ze ma vsetko pod kontrolou. Alkohol je len dôsledok, ku ktorému sa utieka vtedy, keď pociťuje nejaké emócie, s ktorými si nevie rady. Nevedel, ako ich vyventilovať, spracovať a tak zistil, že ten tlak zahluší alkohol. Kym to on sam nebude chciet zmenit, ty nezmenis nic. Vlastne mu mozes pomoct tym, ze odides. Teraz si v tom s nim ako spoluzavisla. Takisto to, ze vravis detom, aby sa nikdy nedali na tuto cestu je zbytocne. Do zavislosti moze spadnut hocikto. A tou zavislostou nie je len alkoholizmus, drogy, ale aj nakupovanie, pc hry, prejedanie. Pozri toto video, je to rozhovor s alkoholikom
https://www.youtube.com/watch?v=QdLU_0EcCJ4