Život s invalidom
Ahojte,
chcem poznas Vas nazor na moj problem...zijem styri a pol roka s priatelom...po roku sme sa rozisli, nefungovalo to..lenze tri mesiace po rozchode mu amptovali nohu a ja som ho nedokazala v tom nechat samotného, tak som sa vratila...dost ho to zmenilo, ale nie natolko, aby som bola stastna...ucia som ho chodit, vsetko sme preskakali, som s nim 24 hodin...zaciatky sa celkom dali, lenze uz je bez nohy 3 roky, chodi, cim dalej, tym horsie, jeho nic nebavi, nic nezaujima, mimo svojho zamestnania( a to zase doma kancelaria) nerobi nic...bud spi, alebo sa stazuje..nikam nechodime, tym, ze robim u neho, praca je jedina tema na rozhovor, prstom nepohne, tak najest sa, na vecko a do postele..som na prasky...ked ho necham, budem za spinu, ked ho nenecham, zblaznim sa...
@adriana2301 opravila by som ta.. nie ten chlap visi na @samasebou. ONA visi na nom. Ona sama seba robi zodpovednu za neho, lebo to tak evidentne chce. Keby nechcela, uz je davno prec.
Baby dakujem Vam, ja som sa nemala s kym o tom porozpravat, lebo nikto nechapal z mojich známych a rodiny, naco to robim,ako to zvladam a ci to vôbec zvladam a nikto nevie, ako to naozaj je......poniektori si klopkali na celo, tak som sa tvarila, ze som v pohode..ibaze nie som a potrebovala som sa s niekym poradit, nie to len sama so sebou stale v hlave premielat,ze co dalej...pridem sice aj o pracu, ale snad sa nestratim...niekedy clovek musi siahnut na same dno,aby sa mal od coho odrazit...
@maslenka47 vies, ibaze mam aj dieta, preklad skoly a podobne veci, je to aj moja praca, nie je to len tak zo dna na den, ze vezmem si tasku a idem...kopu veci s tym suvisi...ja na nom nevisim, keby som na nom visela, tak som v pohode a tesim sa..
Moj nazor je ze jedine dno moze byt ak ma clovek vaznu chorobu z ktorej sa nemoze vyliecit,ale ty si zdrava,silna a urcite aj krasna zena,ktora ma sny..je len a len na tebe ako a co urobis,zivot je prilis kratky na to aby si svoj cas stracala dlhym rozhodnutim,rozmyslanim a trapenim,tak sup sup sa rozhodnut a ano bude to mozno zo zaciatku tazke ale vsetko sa da ked sa chce a moze..
@samasebou na zivot s chorym clovekom je treba vela,velmi vela sily...ak v tvojom-vasom pripade uz laska chyba,je tazko potom tu silu znova nachadzat...
takze asi jedine,co ostava tebe,dietatu a v konecnom dosledku aj partnerovi je rozchod ☹
ono,ak by bola nejaka sanca,ze ta tvoja laska sa len nejako na chvilu "stratila",resp.nemas uz silu ist dalej bez jeho nabudenia a chuti do zivota,mozno by stacilo odlucenie na nejaku dobu
chory clovek si musi ten svoj boj vybojovat do urcitej miery aj sam...ak zosilnie,aj jeho okoliu to prospeje
ono,naozaj....velmi vela sebazaprenia chce takyto zivot-a da sa to vsetko zvladnut jedine s velkou laskou...
@terezka1947 nemam silu...chem si dokazat, ze mam, ale nemam...dostala som uz dvanastnikove a zaludocne vredy, zacala som mat problemy so srdcom...je cas mysliet na seba konecne...chcela by som ho vidiet v poriadku, usmiateho, vyrovnaného, a rovnako aj seba...spolu to nevieme...
@samasebou ja ta aj chapem...zazila som si kadeco pri mamke,co je trosku iny pripad
tak prepac ale myslis ze tie dvanastnikove a zaludocne vredy + problem so srdcom je lepsie ako amputovana noha?otvor oci,teba zajtra klepne lebo mas problemy a on si este zgustne na tebe ze co lezis...viem asi ho mas rada ked si ochotna s nim nadalej byt ale mas potom tym padom aj rada samu seba??????????a chce aj on teba vidiet v poriadku,usmiatu a vyrovnanu???kedze ti tak ublizuje miesto toho aby ti pomohol zlepsit vas vztah a celkovo vas spolocny zivot?ak bude obcas potrebovat pomoc moze ti zavolat aj ako priatelke ktorej na nom zalezi,ale musi aj on respektovat to ze mas svoj zivot a nemozes za to ty co sa mu stalo...tusim ti tu uz pisali,on si tym musi prejst..moj tatko mal 4 mozgove prihody,1x infarkt a bol na voziku cely zivot od mojich 12-13 rokov,milovala som ho ako svojho ocka a zboznovala ale neuvedomovala som si ake tazke to ma moja mamka a ako velmi sa trapi,lebo sa onho musela 24 h denne starat a my sme ako deti pomahali.Ocko maval hrozne stavy,krical,nadaval a aj bol mily ale najskor si musel prejst tym sokom ze zrazu som na voziku a polovicka mojho tela nespolupracuje...je jedno akou chorobou ci poranenim trpia ludia,pokial sa s nou nezmieria a nedokazu ju prijat vzdy si to odnesu ti ktorim najviac zalezi na ich zivote a to je aj tvoj priatel...umozni mu a daj mu sancu aby sa aj on zmieril uplne s amputovanou nohou a vybil si to inde ako na tebe...
@samasebou Neexistuje dôvod prečo by si bola nútená žiť s človekom s ktorým to nefunguje. A hlavne pokiaľ on je na tom tak ako je, nič sa nezmení keď sa stále ľutuje. Problém nie je chýbajúca noha ale jeho prístup k životu.
Pokojne a s kľudným svedomím sa s ním rozíď. Veď si sa s ním rozišla predtým než prišiel o nohu. Si s ním z ľútosti. Netreba sa takto ničiť. Každý sme si strojcom vlastného šťastia. Ak sa posunieš v živote ďalej keď sa s ním rozídeš - máš právo (a istú povinnosť k sebe samej) to urobiť. Smelo do toho.
A keď niekto bude mať blbé reči stačí povedať "Bolo by lepšie keby so s ním bola iba z ľútosti?" alebo ešte lepšie "Chybou bolo že som sa k nemu vrátila keď sa stala tá nehoda." alebo nech sa všetci strčia niekam. Nemusíš nikomu nič vysvetľovať. Tvoj život. Tiež sa nestaráš do ich rozhodnutí. A inak, vždy a všade sa nájdu ľudia ktorým sa tvoje rozhodnutie nebude páčiť. Nech by si urobila čokoľvek. Ale tvoj život je len tvoj. Ži ho podľa seba - čo chceš ty a nie čo chcú druhí,čo sa patrí aťď. Keď už sa niečo patrí tak myslieť na seba , najmä ak si v štádiu kedy je ohrozené tvoje psychické zdravie.
@adriana2301 trebalo mi asi poriadne vynadat a nakopat do riti mna,,,cely zivot som najprv myslela na druhych, az potom na seba..cele zle...ano, ked ma zajtra vystre, tak uz nebudem riesit nic..viem ale, ze to musim urobit dlhym listom, lebo ja tie nareky pocuvat nemozem...
@adriana2301 a este by som k tvojmu prispevku dodala,ze takyto ludia potrebuju vidiet svojich blizkych max stastnych a "striehnu"na kazdy zablesk ich zufalstva,nervozity,....oni aj chcu ten kriz a svoju bolest prijat,ale akoby najprv potrebovali nejaku nadej,istotu-ze ti blizki veria tomu,comu oni este nie-a to,ze sa bud vyliecia alebo,ze pre toho ich blizkeho nie su na pritaz,ze to s nim mysli urpimne,ze veria,ze to bude dobre..aaaaz potom nejako naberu istotu a doveru aj sami a zacnu "spolupracovat"na spolocnom stasti
je to naozja velmi tazke...a beh na dlhe trate a mozno je tu miesto aj pre pomoc odbornika
ale je pravda,ze aj kazdy clovek je iny a kazdy inak a za iny dobu vie prijat "svoj novy zivot"....
Poznám jednu nohu nemá ma umeluA behá ako Šialená aj na bicykli. Užíva si život má vyše 50 A chodí ešte do práce Popri invalidnom
v tomto rozhodnuti si presne ako moja naj kamoska,denno denne som jej musela uz cele 2 roky hovorit ze musi od neho odist..casto sa pytala ci mi nejde na nervy a ci som s nou,,,vzdy som jej vravela ano som s tebou a neboj sa zvladnes to.pred mesiacom od neho odisla a tiez to nema lahke ale ako podpora som tu pre nu vzdy..a ani neviem ako ale zrejme jej moje slova velmi vela krat pomohli...ak nemas kamosku ktora by ta povzbudila slovami,pozri kolko bab ta tu povzbudzuje a verim ze ta nebude nikto sudit,no ak by si tu aj kazdy den potrebovala povzbudenie kludne napis ja ti rada odpisem som zvyknuta 😉 vela ludi si neuvedomuje ze ked sa dookola o niecom hovori tak to nieje preto aby sme od toho cloveka odisli ale prave preto aby sme ho vypoculia aj 100 x a pomohli mu lebo raz sa na to odhodla a uvedomi si kto je a co chce...fakt vela stastia prajem a ziadne sklamanie..
@terezka1947 presne tak...
ale taktiez to neber tak ze za kazdu cenu rozbit vztah,moja kamoska bola psychicky a fyzicky tyrana a mala sa na to pozerala,tiez ju vela ludi sudilo ale nikto nechapal ake je to tazke pre nu...aj ty si musis uvedomit ci to chces ukoncit na 100 % alebo chces vo vztahu pokracovat ty sama a nikto iny sa za teba nemoze rozhodnut..
Citam si Vase prispevky znovu a znovu, pomohli ste mi....dakujem Vam vsetkym za cas a podporu 😲
@samasebou ale ved ty sa s nim nechces rozist preto, lebo je invalid, ale preto lebo vas vztah ti viac berie, ako dava. A to nemoze nikdy fungovat. Ujasni si sama v sebe, preco ho chces opustit, mam trochu pocit ako keby si svoju zbabelost z rozchodu zvalovala nanho - nemozem lebo je invalid, nemozem, lebo co okolie. ja rada hovorim, okolie neplati moje ucty, tak mi nema co kecat do zivota. Ja viem, ze mne sa to hovori lahko a nemyslim to v zlom, len sa pozri aj ty pravde do oci, clovek s amputovanou nohou moze plnohodnotne zit, ked chce, ale jemu toto vyhovuje.
P.S. niekde som pocula, ze kto sa vyhraza samovrazdou ju nikdy nespacha a koniec koncov, ty nie si zodpovedna za jeho rozhodnutia
Mne vôbec nevadi, ze je bez nohy, aj ked som ho bola hned po tom pozriet v nemocnici, sama sebou som bola prekvapena,ziaden odpor alebo co...ja by som s nim chcela byt, ibaze jeho postoj ma taha ku dnu..vôbec to nie je o nohe, je to o nom a on to nechape....ibaze kazdy vidi, ze nechavam invalida bez nohy...a to sa nerobi...hovorim mu,ze toto nie je zivot a on pozera, ze co si myslim, ze ako ziju druhí...ja ze, ja som isla do toho s tym, ze urobim vsetko, aby sme zili najplnohodnejsie, ako sa da..a aj som to urobila...ked som to vsetko odtrpela, tak výsledok ziaden vlastne...vylihovanie na gauci, spanie,nezaujem o nic, dieta je len tak, ze ano viem,ze si tu, kupim ti co chces a tam moja rola skoncila.....len on mi stale hovori,ze ved aj v dobrom aj v zlom....tak sa ho pytam, kedy pride to dobre...on este len pri myslienke na to odpada,ze on myslel,ze spolu zostarneme..to aj ja...len ja na Pinelovej klinike...zbabela asi nie som, neviem, mama len strach..moj ex sa pred rozvodom chodil pravidelne vesat na poval, ja uz mam svoje odzite...
@samasebou ved toto presne si myslim aj ja, ze ty si s jeho hendikepom v pohode, si zena, ktora sa bude laskyplne starat aj o niekoho, kto ma ovela vacsi hendikep, ale on ta nelubi a len ta vyuziva. Myslim, ze si to aj v kutiku duse uvedomujes, ale sa bojis urobit ten krok. A tak mi povedz, co tvoje vlastne dieta, ked ty budes na pinelovej klinike a vobec, nie len tvoje dieta, ale co ty? Ved si zasluzis pekne veci v zivote. A to nie je o nohe, on aj keby nohu mal, tak by bol ufnukanec lenivy. Zasluzis si viac, minimalne to, aby niekto ocenil tvoje velke srdce
@barbora01 Dakujem ti..ja sa musim dostat do toho modu, nie uplakaného a ustraseneho,ale do toho, ze stacilo,dajte mi pokoj, nech si robi co chce( a to uz vidim, ako preklada whisky s tabletkami), ked sa mu akoze ublizuje...bude veselo...ale uz som prestala vselico, dufam, ze Boh mi nalozi len tolko, kolko unesiem...
@samasebou ahoj.. ja som s invalidom zila 12rokov - s mojim otcom.. mama ho taktiez nedokazala nechat preto, aby nebola spina.. kedze mojho otca to, ze sa zo dna na den stal takmer nevladnym tak psychicky polozilo, ze sa stalo presne to iste co pises ty, az na to, ze on nemal uz ani pracu.. upol sa na toaletu a jedlo a cele jeho dni boli len o tom, ze sa pytal mojej mamy, ci moze ist o 7dmej na ranajky, o 1dnej na obed a o pol 8 na veceru.. cely den, nonstop - mame chodil buchat na dvere jej izby a krical, kym mu neodpovedala, pomedzi to chodil na vecko aj ked tam nic nerobil, nikto z rodiny sa nemohol ani vykadit, bez toho aby ti neotvaral dvere.. neskor na vecko prestal chodit a dopadalo to este horsie.. jednoducho teror, ktory najhorsie zvladala mama, kedze sa jednalo o jej manzela.. vela krat som jej vravela, nech sa rozvedie, odideme, nech sa o neho stara jeho mama, ale nechcela.. mozno este lubila toho muza, co bol predtym..
ale preco to vlastne vsetko pisem.. za cely ten cas, ked mama nechcela byt spinou, ked ho nechcela opustit bola strasne nestastna a ziadneho stastia sa ani nedozila.. zomrela, ked som mala dvadsat a moj otec si to ani nevsimol.. bola to vyborna mama, ale velmi ma bolel fakt, ze bola taka hrozne smutna, cele tie roky..
takze ja by som radila dve moznosti - ak ho lubis, porozpravaj sa s nim polopatisticky, ze cely vas vztah je pre teba tazky a nie si stastna - nech zajde za psychiatrom a pokusi sa so svojou diagnozou vyrovnat.. ak ho nelubis, neostavaj s nim len preto, aby si nebola spina.. lebo v konecnom dosledku jediny kto na to doplati, budes ty...
vela stastia..
prepáč,ale amputovana noha,je menší hendicap,nie je to nevyliečitelna choroba.Nie je to choroba.Tvoj priatel má pravdepodobne depresie,to je problém....nezmieril sa s tym ze noha je preč,musi to prijať,to je zaklad.Existuju predsa protezy
@jana_eyre Ahoj, alternativu rozhovru,po dobrom aj po zlom, psychiatra uz mame za sebou..on to nechape...199x za den sa ma opyta, ci ho lubim, alebo preco ho uz nelubim...ked vysvetlujem, ze robi nenormalne veci, ze trpime vsetcim teda ak je jemu dobre takto, tak mne a synovi nie...tak zacne, ze som ho nemala preberat k zivotu(lebo mu davali jeden dva dni po osmich operáciách.. ked som ho prisla pozriet a slubila, ze sa vratim, postavil sa na nohy, lekari nechapali). ked som sa na neho chcela potom vysrat...nie ze, dakujem, ze si bola pri mne v najhorsom obdobi môjho zivota..cize, ani nieco robit, lebo on nemoze nic, on je invalid, ani ma nechat tak, lebo on ma len mna...nechcem dopadnut ako tvoja mama, co mi je velmi luto,isto ti chyba, takze sa musim zobudit..
@lucinkaboz On mal depresie este pred nohou, protezu ma uz tri roky, cim lepsia proteza, tym vacsie odery na kypti, tym horsie chodi...on si ju uz vlastne ani nedava...ked mu hovorim, ved si zober to a to,nechci aby som ta donekonecna obskakovala,tak sa ma opyta, ze ci si ju kvôli tomu ma obuvat!!...inými slovami,ved co ti to urobi, ked mi to das...len zabudol, ze to nejde stale takto...
@samasebou on nechce by stastny a nechce ani, aby si ty bola stastna ☹ ☹ ☹
Vies , v sebalutosti je vela zavisti 😔 On sa upal na svoju zavist voci tym co maju zdrave nohy, a nevie sa toho vzdat. 😝
Preto nejake apely nanho, typu..."pozri ako ja trpim", nemaju cenu. Ved prave to on chce. vie ze ty najviac trpis,ak on spusti sebanicenie, sebalutost, nicnerobenie..
Jeho by muselo nieco nastartovat, nieco co by sam dokazal, na co by mohol byt hrdy.
@jolinka je spickou vo svojom obore, aj preto som zacala studovat dialkovo,lebo je dobrym ucitelom...ale uz ma ani to nebavi,o chvilu mam statnice, ja sa nedokazem ucit,bojim sa, ze tri roky vyjdu navnivoc,citac,citam skripta, ale neviem co citam., ...po amputacii som to bola ja, na co bol hrdy, on to tvrdi dodnes...co mu mam este dat, srdce na dlan?..nie, uz sa mi nechce...vlastne by si to mozno ani nevsimol...

Pred par rokmi ked mal nehodu rasto zitny, lucia hablovicova sa ho tiez opustila. Neviem ci kvoli tomu, ale bulvar neriesil. A Teba kto bude riesit? A kolko? 2 dni? Vsetko si povedia a uz nebude o com.