Zmenili sa vaše city voči partnerovi po pár rokoch spolužitia a deťoch?
Ahojte,
Mozno banalna tema.....ale kedze som vyrastala v rodine, kde otec bol jedna jednotka a my s mamou druha jednotka, a nikdy som nevidela ze by sa ti dvaja objali,tiez sme sa doma nikdy nebavili o citoch medzi mamou a ocom...otec mne ziadne city neprejavoval, vlastne ani mama ma neobjimala,otec sa vobec nestaral ze co robim, nic o mne nevedel......tak neviem...ako to ma byt......
Ide mi o to, aby som si precitala naozry ostatnych a skusenosti ostatnych na tuto temu.......proste na zaciatku vztahu je iskrenie, velikanska zalubenost, vynasate toho druheho na piedestal a urobili by ste pre toho druheho vsetko.......po case, ako sa tak spoznavate, par rokov zijete spolu...toto opada ...... stretli sme sa pred cca 5 rokmi,na zaciatku sme boli velmi zalubeni,vraveli sme ze sme si sadli ako zadok na serbel.......po case prichadzali nedorozumenia, hadky ako v kazdom vztahu...ked hadky neboli, bolo super.......no a prislo dieta....nasa dcera .......a moj muz je skvely otec...fakt ukazkovy...ja som takeho nemala, ani on takeho nemal.....ale problem je v tom, ze po tych rokoch, po tych hadkach a po tom vsetkom,co sme si v nich povedali, po tom, co sme sa spoznali celkom dobre, ved spolu zijeme......a po tom, ako sa narodila nasa dcera a lasku venujeme jej.....ja si myslim,ze uz k nemu necitim to, co by som mala, necitim tu lasku ako na zaciatku.......ani zdaleka.........ano,mam ho rada, ale proste nie je to taka laska ze mu viem hovorit 'lubim ta' , ako mi on hovori.....proste ja ked to poviem tak citim, ze to pravda nie je......zaujem o sex s nim uz velmi nemam, proste on je dobry clovek, ale nie.....nestara sa o seba, velmi vela a tvrdo pracuje a tak na to nema cas.....dalsia vec je,ze asi pred 2 rokmi sme sa chceli vziat,ale v podstate sme sa nedohodli ani na svadbe.....okrem toho,jeho matka si myslela, ze prenho nie som dost dobra....a teraz si myslim, ze uz ked mame dieta, tak si ho uz nechcem vobec vziat.....pretoze manzelstvo pre mna nemalo nikdy vyznam, a teraz uz vobec nie,lebo prichadzam na to, ze je zbytocne.......vo vseobecnosti, nie manzelstvo s nim.....
Chcem s nim mat este jedno dietatko, lebo ho mam velmi rada, ale niekedy mam pocit,ze ide skor o take dobre priatelstvo,nie o lasku ako taku...neviem......zmenilo sa nieco u vas tiez? alebo iba ja som vadna?...mam 33 rokov, len pre uplnost.....
Dakujem za odpovede.....
@aliza myslím že si to absolutne vystihla, potom sa často stáva že jeden z partnerov zväčša však muž sa rozhodne pre inu ženu /muža a doma ostáva zrutená troska s dvoma troma detmi pre ktorú partner a deti znamenali všetko. zrazu zistí že obetovala pol života pre potreby druhých len svoje nejak nenaplnila. Je zúfalá , ubitá a cesta k vlastnej sebahodnote je veľmi tažká.
Ja sama som bojovala s pocitmi že som egoistická ked si v sobotu večer idem zabehat alebo s kamarátkami na kávu , alebo sa venujem aj svojej práci že nie som dobrá mama a dobrá manželka. Ale keď som tak nerobila bola som uštvaná ako kôn, manžel si žil svoj spokojný život, deti ma zvesela vykorisťovali a jediný kto bol nespokojný som bola ja.
Takže na prvom mieste ja, potom partner a potom deti - niekedy je dobré druhé a tretie miesto prehodit
🙂. Čo sa zmeny pocitov a lásky voči manželovi jasné že sa zmenili, ale čo by som získala ak by som hľadala znova ďalej ? Manžel je v podstate fajn a nemá nejaké podstatné chyby. Podľa môjho názoru sa to zmení vždy je to zákonitý proces ktorému sa nikto neubráni. ja som si myslela v prvom manželstve že to bude stále také a po čase nebolo a prvý manžel mal aj niečo čo som nedokázala tolerovat tak som hladala dalej a našla a znova sa to zopakovalo 🙂.
S odstupom času by som zvážila akýkoľvek rozvod, či je fakt nutný a či sa to nedá riešit inak, lebo tak či tak sa dospeje do priateľstva s občasným sexom, tá láska je už postavená na iných hodnotách , hlbších a trvalejších .
V niektorej knihe Plzák napísal že ako zistíte že svojho dlhoročného partnera milujete - nie chvením motýlikov v brušku ale tak že ked nie je doma vám chýba, máte o neho strach ak sa zdrží a viete si s ním predstavit dalšie roky života.
😀 dlho som tu nebola a ejha ako som sa rozpísala
My jsme spolu 9 let od seznámení a ta láska tam je pořád je..Jasně, je to jiné, nemuchláme se celé dny, nemyslím na něj každou vteřinu, když ho nevidím, ale pořád cítím, že ho mám hrozně moc ráda, že ho miluju a neumím si představit život bez něho. Každý den se několikrát obejmeme, políbíme, na ulici chodíme za ruce a když musí někam odjet třeba přes noc, je nám oběma smutno a píšeme si zamilované sms. Sexu už taky není tolik jako na začátku, kdy to bylo i 2x denně 😀, jsme oba víc unavení, ale když se milujeme, tak mi to přijde mnohem lepší než na začátku vztahu, protože už před sebou nemáme žádná tajemství, dokonale se známe, nestydíme se a víme, co se tomu druhému líbí.
Samozřejmě někdy máme krize, někdy jsem smutná, že některé věci nejsou tak, jak jsem si je představovala, ale ta láska je tam furt 😉
@maminuska presne tak, ja som sa pri dcere cela obetovala, aj muzovi, vlastny zivot absolutne ziadny, myslela som, ze tak to je spravne. Potom prisla velka kriza vo vztahu a velke problemy a ja som cez to pochopila, ze som bola na partnerovi citovo zavisla a vsetko sa podriadovalo len jemu a namiesto vdaky mi ublizil. Zila som aj dlho sama, hladala samu seba, zliepala rozbite sebavedomie a sebahodnotu...po vyse roku sme to skusili znovu a vela veci sa uz zmenilo. Aj ked mame maleho a ja nepracujem, tak sa venujem sama sebe a muz v pohode strazi deti, kym som prec, aj navari, pomoze a pritom ma velmi tazku robotu. Uz si viac vazim seba samu a snazim sa robit aj aktivity bez rodiny, to, co ma bavi a co chcem ja. Moj muz si robil co chcel doteraz, t.j. 10 rokov, ale bola to hlavne moja chyba lebo som len vycitala a sa hnevala, namiesto aby som aj ja nieco robila. A strach, ze nas raz opusti, uplne zmizol lebo viem, ze vsetko je relativne, aj vztahy a dolezite je verit najma sebe a byt sam stastny.
@aliza , myslím že si urobila správne.
Ja keď počujem vyjadrenia typu " žijem len pre rodinu " príde mi veľmi úzko od žalúdka lebo som to prežila.Svojho partnera lubim - teda chýba m ked nie je doma, bojím sa ked sa mi neozve a viem si predstavit s ním dalšie roky.
Lubim aj svoje deti ale však chleba si vedia natriet, kôš vedia vyniest, povysávat si tiež .
prečo by som si mala odopriet cvičit Pilatessa, aleb neist na prechádzku so psami alebo si neposediet občas na káve ? To že som sa stala matkou, manželkou predsa môj život nekončí,
@maminuska zdielam s tebou ten isty nazor. 😉 Zena potrebuje tiez cas na seba,pre seba. Ak sme "vyventilovane" sme uplne ine ako ked sa nonstop venujeme niekomu.
@usiko Ahojki, ja som vyrastala v rozvedenej rodine s maminkou, otca som skoro vôbec neídavala.
S priateľom som už 6 rokov a stále je to rovnako krásne, neviem ako Ti to mám vysvetliť ale jednoduxo sa na nás nevzťahuje -pravidlo-, že po roku dvox láska a iskrenie časom opadne.Myslím, že je to kúsok iné ale zdá sa mi to ešte lepšie bo sa dobre poznáme a zamilovaní sme stále rovnako, neprejde den kedy si nevyznáme lásku, nevymieňame bozky, dotyky a ..... 😀 xixixixi
@aliza jo, tak to samozrejme, to ano. nejdriv JA, pak on, pak dite....Na sebe clovek zapomina jeste spis, nez na partnera...a to je smutny:o( Zvlast na matersky je tezky si nejaky cas uhajit pro sebe:o(