Zneužívanie, alibizmus a trauma
Ahojte kočky.. potrebujem to zo seba konečne vygrcnúť. Pred časom som o tom povedala manželovi a sčasti aj mame, tá , samozrejme ako vždy a všetko, čo je treba riešiť, zavrela zase oči. Nádych, výdych, idem na to...
Mala som asi 9, možno 10 rokov, keď ma brat (ďalej už len "...") začal zneužívať.. Hlava mi nie je pomocníkom, takže ani neviem, dokedy to trvalo. Fungovali sme tak, že keď sme prišli zo školy,mlátil ma ako žito a večer, mama zavrela dvere na izbe, tak začal.. nebolo to raz, ani dva.. nikto si nič nevšimol (nechcel), indície k tomu boli- zhoršený prospech v škole ( bála som sa tak, že v žiackej som si prepisovala známky), problémy so spánkom.. Na spánok-tabletky, na známky-krik a facky. Nikdy nikto neriešil podstatu. Na dlhú dobu som na to, akoby zabudla. Chodili sme spolu s "..." po diskotékach, drinkoch.. kamaráti najväčší. Istú dobu som u neho vo firme robila. Vynorilo sa mi to asi pred 5 rokmi.Prestala som sa s ním kontaktovať. Nikto nechápal prečo. Keď sa ma na to raz mama spýtala, veľmi ťažko, ale povedala som jej o čo ide. Nemrkla okom a ešte ja som bola zlá, že prečo som nič nepovedala, prečo až teraz, prečo som sa s ním teda bavila, keď som s ním mala taký problém, prečo, prečo, prečo.. Jasné, je jej obľúbený,bolo treba zo mňa spraviť kravu a neveriť mi. Nadobudla som dojem, či o tom náhodou nevedela už vtedy, kvôli jej reakcii. Nič.. ani náznak zaskocenia.. Otcovi o tom povedať, vlastne ani nechcem, asi by mi tiež neveril.. To len tak veľmi v skratke.. Nepotrebujem ľútosť, skôr ma zaujíma, ako sa cez to konečne preniesť, keďže mi to zasahuje aj do života teraz? Viem, psychológ alebo terapeut,na to však nemám prostriedky.Vďaka za čas strávený precitanim si prispevku.
@romcici17 ďakujem. Ja neviem, čo robí im. Nie som s nimi v kontakte. A aby toho nebolo málo- dovolil si položiť ruku aj na mamku. Ona sa naoko tvárila na neho prísne, ale aj tak si robil čo chcel. Spomínam si, že som jej to raz vykricala, ešte sa na mňa ocapila, že to bolo len raz a načo to vyťahujem. Ja viem, že to len raz nebolo, no..
@terry658 bolo náročné o tom hovoriť s priateľmi?
Do hĺbky áno. Popísať situáciu ani nie.
@katkami123 až také jednoduché s tým listom to nebude. S rodičmi sme minimalne 2x do týždňa, bývame u nich, my máme dom v rekonštrukcii. Ulavit by sa mi ulavilo, až na to, že empatiu práve od nich by som prijala (aj keď mi je jasné, že by si museli priznať chybu, čo neurobia).
A áno, je možné, že som aj paranoidna. On sa tvári, resp.si o sebe myslí, že je vážený človek, keď ho určitá časť ľudí zerie.
Nie, nebudem tu zverejňovať mená, len som písala, že to mám chuť urobiť. Vážne... toľká podpora mi dala krídla. A či vystúpim niekedy z anonymity? Neviem. Aby som tým jedného dňa neposkodila svoje deti.
@terry658 nepozerali na teba ako na zjavenie? Neprišlo im to zvláštne? Verili ti? Mám teraz na mysli dlhoročných priateľov, ktorí boli s tebou aj vtedy, keď sa ti to dialo.. ak som netaktna, ospravedlňujem sa.
dnes uz je nastastie trosku vacsia osveta. stale hovorim ze je este tolko tem o ktorych by sa malo viac hovorit. toto je jedna z nich. kazda obet ktora sa nakoniec uzdravi natolko ze o tom dokaze povedat verejne je obrovsky hrdina. aj ked to otvori oci len jednemu cloveku je to uspech. myslim si ze je vela ludi ktori ti uveria. pozri mi ti tu verime. a kazdy lepsi psychloog dokaze odhadnut kedy clovek klame. ale mas v tomto pravdu ze nie je lekar ako lekar. najst spravneho je trochu tazsie. preto by som sa asi obratila na tie linky kde vyslovene pracuju na tychto veciach. pretoze ked natrafis na idiota ta to odradi. to je pochopitelne.
@majlo1234 vďaka. Zatiaľ som popozerala stránku a blog, je to super.
je mi smutno keď toto čítam že položil aj ruku na mamu,ona sa ho pravdepodobne bojí preto nechce aby sa to vyťahovala a tiež sa pravdepodobne bojí čo by sa stalo keby sa to dozvie celá rodina... Aj keď niesi s jeho ženou v kontakte ja už z tohto čo o ňom píšeš mám takého tušáka že toto možno robí aj jej. Podľa mňa by sa mal on liečiť,lebo to podla všetkého nemá v hlave v poriadku. Mne on príde ako násilník,ktorý ešte aj trpí nejakou deviáciou... Hlavne tie črty sa často takto prejavujú od ranného detstva.
Ahoj, ono odpustenie je vlastne to, ze to "od" pustis zo seba... Nie jemu ale zo seba.
Pretoze to, ze neodpustis, aj tak ublizuje Bphuzial len tebe.
Mozes mu kludne odpustit, nemusis ho pri tom objat atd.
Len to odpusti zo seba,pretoze ty tym trpis.
Bola si malicka, nemala silu sa tomu postavit, chranit ta mali rodicia, a hlavne tvoj brat to v ziadnom pripade nemal robit.
Ale to neodpustenie ta bude sprevadzat cely zivot. Vlastne minulost bude panovat tvojmu zivotu.. A odovzdaj to Bohu...on tie rany uzdravi, zaceli a z teba bude Novy clovek. Ale samozrejme mame slobodnu volu, takze rozhodnut sa musis sama. Ci tej minulosti darujes aj buducnost, alebo ju navzdy pochovas.
Drzim palce, aby si nasla pokoj, ktory Boh dava a ma ho aj pre teba🙏
@romcici17 chápem, že na mňa ziarlil, som mladšia, vidím to aj na našich. Starsiemu sa nemôžem toľko venovať,mladšie potrebuje kojit, prebalovat atď. Pútal na seba pozornosť, rodičia to nezvládli. Čo si pamätám, tak vraveli, že s ním boli problémy už v škôlke. Ale nespomínam si, že mne by sa nejak extra venovali. V rannom detstve sme sa hrali spolu,nie s rodičmi, ani so mnou si nikto nekreslil a nemodeloval z plasteliny. A čo sa deje u nich, to vážne neviem. Viem len to, že keď spolu začali, tak bola sebavedoma a v pohode. Teraz je afektovana a nie taká ako predtým. Možno ju zmenilo dieťa, možno on, neviem. Ale neviem, či zrovna fyzické násilie. Totiz už dávno má iný štýl, ako dostať cloveka pod kontrolu.
@terry658 ešte by som sa rada spýtala.. keby toho človeka dnes niekde stretnes, dokázala by si sa na neho pozrieť? Nič iné, len pohľad.. ak je to moc osobné, neodpovedaj.
Áno vedela. Dokonca by som šla za ním a povedala mu, že mi veľmi ublížil ale ja mu odpúšťam. No žiaľ tento človek už nežije.
Má istotu,že to nemôže robiť svojej dcére?
Prepáč impertinentnu otázku, ale čo ti vlastne robil? Poobede ta strieskal... to mal predohru a večer...??? zaujíma ma, ci si už bol vedomý, ze by ta mohol oplodnit a keď prišlo aj na styk, ci sa chránil... Inak ti napadlo, ze to mohol robiť aj inemu dievčaťu, pripadne ze jeho niekto brutálne zneužíval... (ale keď spomínaš podivinstvo od škôlky, on bol asi zlo na počiatku) mal nejaký šport, krúžky, trénera...? 🤕
@rorino myslim si ze tu neslo o to ze bola dieta a ze by bol celkovo na deti. tu islo o to ze bola lahkou koristou. ako dievca fyzicky slabsia a poruke.
@pralinka25 to je všetko ok,ale je tam istota?
@rorino ale on nie je predmetom tejto diskusie. autorka ho nevidela roky. v jeho zivote je toho vela co o nom autorka nevie. zbytocna polemika. pri kom je istota? pri nikom. pedofila mozes mat po svojom boku roky a nemusis to ani vediet. toto tu fakt nevyriesime a autorka to tiez nema sancu riesit.
@terry658 fú tak to si naozaj ďaleko 👌💪👏 obdivujem ta . Ja by som sa urcite nedokazala uz na neho pozriet, chodila som casto okolo ich okien ,kde bol zalepeny na okne ,z dialky som videla , ze tam čumakuje, no vzdy taky nával na mna prisiel a hlava automaticky odvratena ,aj v dospelosti som sa citila malicka voči nemu uz len pri tom zahliadnuti z dialky ... dnes ma upokojuje najma to , ze je mrtvy a ze ho pred smrtou postihol este ten trest - porážka, smrt bola pre neho uz len vykupenim.
Klobuk dole pred tebou, si silna zena💪
Mne profe dosť smutné, že by si mala “presviedčať” vlastných rodičov, aby ti verili, že sa to dialo. Mat takéto vzťahy s vlastným dieťaťom, aj keď dospelým, to je na zaplakanie. Ale celkovo si myslím, že tam bude ďaleko viac nezvládnuteľným vecí od tvojich rodičov, čo sa týka výchovy, keď si toto k tebe tvoj brat dovolil, zmlátil/udrel aj vašu matku, ten človek si vôbec neváži zeny a myslím, že tam bude na vine váš otec. A aj matka, ktorá mu asi nikdy nedala ako decku spätnú väzbu, čo si už nemôže k druhým dovoliť, taký ten druh matky, ktorá si bude decko obhajovať, aký je dobrý, aj keď je to chuligan a zaslúži si zaracha. Aj keby mal gény, zas len po svojich rodičoch, toto z neho vychovali oni. Tvoja matka mi príde taký alibista, ze noačo, ze ju zbil, že teba znasilnoval, ale nech si susedia a všetci naokolo aspoň myslia, že ste normalna rodinka. Teda, namiesto pocitov vlastných detí, ju trápia názory cudzích ľudí, ja odobne by som odišla od nich čo najďalej a naozaj, tu by som empatiu nečakala, minimálne od matky.
Za ďalšie, ono spracovanie niekoľkoročných tráum nevyrieši jedna, ani sto diskusií. Preto sa to rieši s odborníkmi. Vznika to Postraumaticka stresová porucha, to znamená, napríklad u žien, ktoré si zažili znásilnenie, že dostanú úzkosť, keď ich napríklad niekto nečakane chytí zo zadu za boky, teda, je dobré, že ti tato diskusia pomáha, ale tieto pocity sa vynárajú vtedy, keď sa dostaneš do nejakej neočakávanej situácie - niekto ťa schmatne zo srandy zo zadu, keď to necakas, veľa vecí, ktoré ti mozog akoby kvôli traume vymazal, si mozes rozpamätať zrazu, keď tvoje deti dovŕšia vek, kedy sa to dialo tebe… atď. Na tieto veci je dobrý terapeut, ktorý ti možno pomôže otvoriť rany a vyčistiť, aby si si opäť prešla jednotlivými situáciami, keď sa budeš rozpamätať, budeš opisovať pocity, čo si vtedy cítila a on ťa bude viesť - že napr. ten pocit hanby nemáš mať ty, ale tvoj brat, ty si bola nevinne dieťa, teda, bude sa ti snažiť pomôcť “preprogramovat” tvoj mozog z pocitov viny, hanby, atď na popis pocitov napr. smútku, že ťa nikto neochranil, nepomohol ti a pomôcť ti to spracovať. Toto majú napríklad aj vojaci, ktorí bojovali, že šoférujú auto, všetko super, zrazu niekto dostane defekt a praskne mu pneumatika, oni počujú výbuch podobný bojom, ktoré si zažili a už sú mimo a v skratovej situácii.
Nemáš problém so sutredením, zapamätavaním si informácií? Že aj keď sa chceš na niečo sústrediť, myšlienky ti neustále lietajú, akoby si mala vtieravé myšlienky? Aj toto ma spoločné PTSD - Postraumaticka porucha.
@rorino
To dievča má matku a autorka ňou nie je.
@katkami123 aj autorka má matku,aj vtedy mala....ja som len vyslovila hypoteticky názor,nič viac,
@terry658 uplne chapem, si naozaj silna. Ked si predstavim, ze by som len mala vyslovit, ze mu odpustam, tak si namyslam, ze akoby som mohla odpustit tak odporny čin, ved predsa mam plne pravo sa na neho hnevat a nenavidiet ho kym budem zit...a potom si precitam tvoje prispevky a pomyslim si, ze toto je teda iny level ,toto je to "vitazstvo" , co si dokazala ty , ze o nom to nie je odkedy to prestalo, je to len o mne a mojej sile postavit sa k tomu tak ako ty. Dakujem ti , ze si tu napisala, a otvorila mi zas novu komnatu k pochopeniu tej cesty vyzdravenia🙏
@ahhola prvá otázka je na neho.. a na ostatné- nie, s takou verziou som nikdy nepracovala. Na krúžky chodil, mali trénera. Nesnažím sa pochopiť jeho, ale seba.
Skus na to nejako zohnat financie, ale myslim ze psycholog v tomto pripade bude napomocny.
@katkami123 presne tak- ju vždy trápilo, čo si pomyslia druhí. S ňou sa dá normálne baviť, ale keď by si mala priznať pravdu, to nedá. Raz som sa jej pýtala, ako prídem k tomu, že pre neho urobila veci, s ktorými by som ja u nej nemala šancu? Fuuu, prskala jak slak. To len tolko k priznaní si pravdy a teda nebolo to nijako popudive (išlo o úver na auto, keď ho blbecek chcel).
Ich hlavy fungujú asi tak ako tá moja- vytesnili (myslím si to).
Spätnú väzbu mu dala, samozrejme, ale fakt ju mal na haku. Príde mi, že "brat" má presvedčenie, že ženské by mali byť podriadené vôli chlapa a hračky (naoko si ich váži). Obhajovať ho musí, inak by musela priznať životnú prehru (asi by to bolo pre ňu likvidačné). Ak by bola príležitosť, idem preč hneď. S mužom máme vysnívané mesto, tak snáď sa to niekedy podarí.
Tak to je goool toto, vyrazila si mi dych nachvilu.. o postraumatickej stresovej poruche som dosť čítala, ale až teraz mi to zaplo. Jasné, že mám množstvo strachov, ale až teraz som si uvedomila, že je to spojené práve s ním. So strachmi som pracovala, ale bezvýsledne, na podstatu som prišla až teraz.
A aj to, že manžel si musí dávať pozor, kedy a ako sa ma chytí-o tej súvislosti viem, len som predpokladala, že to zvládneme sami. Áno, aj problém so sústredením mám, už veľmi dávno. A ja som si myslela, že mi zlenivela hlava.
Takže.. diskusia to nevyrieši, minimálne mi dodala odvahu a aj tento tvoj komentár ma posunul... Áno, k odborníkovi.. už len nájsť vhodného a počkať, kým podrastie mladšie dieťa (má 2 mesiace) a idem na to.
@pralinka25 ono je fakt, že to viditeľné sa dá poriesit rýchlejšie. Prasule na to nejako naskrabem, určite sa bude dať. Aj tu zaznelo pár logickych vysvetlení.
Nad terapiou som dlho váhala, nebola som si istá, či mi okrem manžela niekto uverí.
Či jej niečo robí, alebo nerobí, ja neviem, tak ako vy.