icon

Náboženstvo verzus etika

avatar
lubikan
8. feb 2014

Mam taku dilemu,neviem,ako ju vyriesit,teda mozno aj viem,ale chcem poznat aj vase skusenosti...

Cela moja rodina su katolici,chodili sme nedelu co nedelu do kostola,nedajboze,aby sa mi nechcelo...vsetci mame vsetky sviatosti...moj muz neveri,ale jeho rodina su tiez s touto vierou.
Odkedy som sa vydala,do kostola nechodim(nic mi to po duchovnej stranke nedava),deti pokrstene mame.Manzel toto rozhodnutie nechal na mna a podporuje ma,nech sa rozhodnem ako chcem.

Ale ide o to,ze dcera nastupuje do skoly a mam sa rozhodnut,ci pojde na etiku,alebo nabozenstvo...taha ma to dat ju na nabozenstvo,ze nech pokracuje v mojich slapajach,nech pozna historiu krestanstva...atd...zase ked si predstavim,ze z donutenia budeme musiet chodit do kostola....(doma sa modlime na Vianoce,hovorime sem tam o Jeziskovi,anjeloch,palime sviecky za zomretych,modlime sa za nich,vedia o com je Velka noc,Vianoce)..Syn nechodi ani na jedno,v skole tieto predmety nemaju.
Na druhej strane by som ju dala na etiku,ze nech sa ohladom viery rozhodne neskor sama,mne staci,ze su pokrstene....sama mam ohladom "Bozej pritomnosti "pochybnosti.... 😅

Strana
z2
avatar
bridgetfidget
9. feb 2014

A etika bola fajn, aj na zakladnej aj na strednej, ziadna sexualna vychova sa nediala, na zakladnej to bolo o spravani, na strednej o vztahoch medzi ludmi, aj manzelske, aj rodicovske, aj pubertalne zmeny nalady a postojov ( nepochopenie, odmietnutie, rozvod, ucta, ucitelka bola skvela a parkrat sa tam niekto aj vystazoval s nejakym problemov voci rodicom, inym ucitelom atd, a pekne sme to spolu riesili a prisli na najlepsie riesenie)- ale nic fyziologicke a fyzicke sa neriesilo

avatar
stanislavao
9. feb 2014

@lubikan to, ze date dceru na nabozenstvo neznamena, ze musite chodit do kostola. syn je tretiak, chodi v skole na nabozenstvo, do kostola nechodi. ked sa ho pytam, ci chce ist na nabozenstvo, alebo na etiku, vybral si sam. chodia tam aj jeho kamarati, tak asi preto tam chce chodit aj on. neznamena to, ze musi chodit do kostola. a ak nechce, nenutte ju. to, ze ckovek chodi do kostola neznamena, ze je lepsi clovek. vela stastia.

avatar
vejula
9. feb 2014

@lubikan o 3 roky budem riešiť podobnu dilemu 😖 V Boha verím, ale tiež sa nedokažem nejako stotožniť s tým spôsobom ako sa vyučuje naboženstvo.

avatar
jalucija
9. feb 2014

@lubikan a preco sa nespytas dcery kam chce chodit? nech sa sama rozhodne.
btw podla mna su tieto dva predmety tak uplne zbytocne, ze je uplne jedno kde bude stracat cas.

avatar
sirinka
9. feb 2014

@lubikan viera nema s nabozenstvomvela spolocne... Ja som k tomu nikdy nebola vedena, no prisli v zivote rozne situacie a clovek prehodnocuje svoje postoje...
Moj nazor je, ze vieru musi najst clovek v sebe a pre mna partner na rozhovory o viere je clovek mne blizky a spriazneny. A poznat historiu nabozenstva? Ucia ju na skolach skutocne pravdivo?

avatar
zuzlicek44
9. feb 2014

@lubikan moj nazor: akonahle su rodicia krestania dieta ma automaticky chodit na nabozenstvo...

mne bolo tak dobre na nabozenstve, pamatam si tie casy, nemanila by som. (a to nasi boli brany na urade, mama nemoze ist na priíjmannie a na omsu chodili na stedry vecer) 🙂

avatar
0silvia0
9. feb 2014

@lubikan my sme boli v rovnakej životnej situácii. ALE: svadbu sme mali v kostole a pokiaľ sa dobre pamätám, pri obrade mladomanželia sľubujú, že svoje deti budú vychovávať v katolíckej viere. Ja som tento sľub pri svojom sobáši dala, a ja osobne nedávam sľuby do vetra. Takže som tento sľub dodržala a svoje deti prihlásila na náboženstvo. Po 1. svätom prijímaní 3/4 detí sa prehlásilo na etiku. Moje deti chceli ísť tiež, otravovali, chceli sa samozrejme pridať k väčšine, lebo je to ľahšie, etika je vraj zábavnejšia a lepšia. Podarilo sa mi ich spracovať a chodia naďalej na náboženstvo, nie vždy je tá ľahšia cesta aj tá správna. Pre nás ako pre rodičov to znamenalo začať chodiť s deťmi pravidelne do kostola (čo sme pred tým nerobili), aby sme boli správnym príkladom pre svoje deti. Ja som nebola zvyknutá chodiť do kostola a aktívne žiť vieru (som len pokrstená a moji rodičia vieru nikdy nepraktizovali). Manžel bol zvyknutý v detstve chodiť do kostola. Priznám sa, dlho mi trvalo kým som sa naučila prijímať sv. omšu, kým som sa naučila duchom prítomná počúvať kázne a niečo si z nich zobrať, kým mi tam prestalo byť všeličo trápne. Toto ľudia, ktorí sú od malička zvyknutí chodiť do kostola nikdy nezažijú... Rokmi a praktizovaním viery a chodením do kostola sa mi veľa vecí objasnilo až tak, že sama sa pripravujem ako dospelá na 1. sv. prijímanie a birmovku. Moje deti sa tiež naučili chodiť každú nedeľu do kostola a vedia, že sú kresťanmi. Takto majú oveľa väčšiu šancu pochopiť vieru, Boha, vedia, čo je to chodiť do kostola a počúvať kázeň. Vedia, že raz, keď budú potrebovať, majú sa kam obrátiť a občerstviť si dušu. Nebudú mať ostych vojsť do kostola, keď im bude ťažko. Čo urobia so svojou vierou v dospelosti, nechávam na Boha, ale viem, že základ, aspoň minimálny som im ako rodič dala. Etické princípy sú tiež dôležité, ale etické princípy a etiku im vkladáme odmalička my, rodičia. Ja by som bola najradšej, keby sa dalo chodiť na oba predmety 🙂

Strana
z2