Obavy zo svadby - pocity pred veľkým dňom
S priateľom sme spolu už pár rokov,harmonický vzťah... vždy som túžila po klasickej veľkej svadbe, vždy som vedela ze manželstvo chcem. Priateľ teda už vlastne snúbenec ma požiadal o ruku, on sa teší začína plánovať a vo mne sa to zrazu nejako seklo bojím sa, nemám chuť zatiaľ nič okolo svadby riešiť, ani to neviem opísať ako keby som sa zlakla? Ze zrazu "príde to navzdy"?...mali ste také pocity aj vy ? Vzťah mame inak pekný nemám sa na čo sťažovať, myselala som si ze sa budem neskutočne tešiť ale pociťujem zatiaľ len stres a úzkost
Manželstvo nie je väzenie a nemusí byť ani navždy. Nezľakla si sa toho? Že máš pocit, akoby si musela v manželstve navždy zostať, nech sa deje hocičo?
Ale ty máš slobodnú voľbu do toho manželstva ísť. A vždy sa dá z manželstva aj odísť.
Ak máš dobrý vzťah a si si istá, že chceš s priateľom aj zostať, možno sa teda bojíš len tohto záväzku.
Alebo ťa stresuje toľké plánovanie, vybavovačky... veď nemusíš mať veľkú svadbu.
Nie, nemala som také pocity. Do manželstva som šla so 100% istotou a bez obáv.
Maz uzkosti zo svadobneho dna alebo uzatvorenia manzelstva?
Pátrala by som v sebe osamote bez inej osoby. Čoho sa vlastne bojím? Svadby? Zmeny stavu? Že to bude navždy? Ak máš pocit, že si v sebe nenašla dostatočné odpovede sama, aby si našla pokoj a odvahu do zmeny, tak vyhľadaj psychológa.
Ja som sa napríklad bála toho, že už si bude mnou veľmi istý a budem mu ľahostajná.
@unicornlady mas velku pravdu a uz davno nie je faktom a realitou, ze v manzelstve sa ostava za kazdych okolnosti. Jasne ze clovek by sa nemusel rozvadzat kvoli hlupostiam, ale jednoducho zivot prinesie vselico a je vela vaznych dovodov ze ano, rozvod je na stole.
Ale ist do manzelstva s tym, ze sa budem upokojovat ze "ved nie je navzdy" a poviem svoje ano s tym, ze "ved mozem z manzelstva aj odist" je podla mna zas druhy extrem, cim ju teraz Ty "upokojujes" 😁 Pretoze ak sa clovek pred svadbou musi naozaj az takymito vecami upokojovat, nieco nie je ok 😶
@colsami Veď my nevieme, z čoho má stres. A jasné, že hovoriť si, že to nemusí byť navždy, tak ozaj som to nemyslela tak, že s takýmto nastavením má uzavrieť manželstvo.
Ide o možnosť VOĽBY, tá dáva slobodu.
Napr. si vezmi, že je večer, zamkneš dom a si s tým ok. Si vnútri, si zamknutá. Sama si sa tak rozhodla.
A druhý príklad- niekto ťa zamkol. Nemáš sa ako dostať von. Cítiš sa uväznená, neslobodná.
Ako jeden psychológ povedal. Nejde o to, že človek zostane vo vzťahu. Ale o to, že zostane, napriek tomu, že by mohol odísť (ak by sa tak rozhodol). Ale chce, rozhodol sa byť s nami.
S manželom sme mali od prvého "videnia sa" po svadbu 1,5r. Ale nebála som sa,tešila som sa. Vy už spolu pravdepodobne bývate,poznáte sa dôkladne,tak dôvod na strach by byť nemal žiaden. Buď si introvert a bojíš sa spoločenskej akcie,ale ak sa bojíš z toho "navždy",tak potom niečo ok nie je. Porozmýšľaj....to už musíš vedieť iba ty.
Nie, nemala som vôbec také pocity. Brali sme sa po 2 rokoch vzťahu. Ani spoločne bývanie pred svadbou sme nemali potrebu skúšať. Teraz sme oslávili 10 výročie.
Záleží, či máš stres z tej "párty", ktorú musíš prichystať alebo reálne z manželstva, spoločného života do (snáď) staroby, domácnosti, deti a ich výchovy?
Ak prvé, tak buď urob malú alebo si zaplať niekoho, kto ti to celé zorganizuje.
Ak druhé, nechoď do toho.
Jasneeeeee. Vôbec sa mi nechcelo nič riešiť organizovať. Neznášam klasické svadby, tanec, proste celé zle .ale potom. Sme sa dohodli a urobili sme kompromis
Presne tak som mala, obrovský stres. Ale obrovský stres z budúcnosti, z toho, ze je to navždy. A dnes vidím, že to bol strach úplne prirodzený, ale iracionálny. Reálnu odpoveď si môžeš dat iba ty prečo sa bojíš, ale never tomu, ze keď sa bojíš, ze to je znamenie alebo také niečo. Môj strach z budúcnosti s partnerom bol založený napriklad na vlastnom strachu zo zodpovednosti a s partnerom to nič nemalo.
Ak to navždy ti spôsobuje úzkosť, nevydávaj sa. Vstup do manželstva je jedno z najdôležitejších rozhodnutí človeka, tam nesmie byť pochybnosť.